Rozhoduje geniálny talent alebo si musíte úspech vydrieť?

Silu vnútornej motivácie určuje vzťah medzi túžbou po sebarealizácií a úsilím naozaj za tým ísť. Najprv musíte mať silnú túžbu po sebarealizácií. To avšak nestačí, potom musíte ešte vyvinúť úsilie. Ide o určitú posadnutosť, vášeň a sústredenie, vďaka ktorému sa Thomas Edison stal najznámejším americkým vynálezcom, Walt Disney kráľom rodinnej zábavy a Warren Buffett najbohatším investorom. V rozhovoroch s Donaldom Trumpom prezradil Donald čo ho vedie jeho životom: „Mojim najväčším utrpením je byť v čomkoľvek druhý.“

Čo spája všetkých týchto úspešných ľudí? Všetci majú v sebe obrovskú energiu – obrovskú vnútornú motiváciu. My ľudia sme každý iný a rozhodne si nie sme rovní. Máme nie len rozdielne schopnosti, ale i rôzne potreby. Taktiež potrebu niečo dokazovať máme rôznu. To nezmeníte žiadnou vonkajšou motiváciou. Sú totiž veci, ktoré sú zvonku nenaučiteľné. Jednou z nich je aj veľkosť vnútornej motivácie. Tá už vo vás musí byť. Motivácia z človeka vychádza, nie do neho vchádza. Ľudia s malou vnútornou motiváciou hovoria tým s veľkou: „Kam sa to stále ženieš? Čo, azda už nemáš dosť? Už si odpočiň.“ Oni ale nevedia, že práve to hnanie sa za niečím je pre nich tá pravá slasť.

Ľudia sa nemenia

Ľudia nemenia svoje vzorce správania. Po testoch trvajúcich už desiatky rokov sa zistilo, že ľudia sa už od svojich štyroch rokov nemenia. Je to tak. Zásadný zážitok môže zmeniť vaše hodnoty, ale nie veľkosť vašej vnútornej motivácie.

Motivácia je spojená so zvedavosťou a nespokojnosťou

Celá štvrtina šudí, ktorí to skutočne dosiahli ďaleko, mali alebo majú veľký zdravotný problém. Ľudská motivácia vyplýva z nejakého pocitu nespokojnosti. A tu je veľká nespokojnosť – títo ľudia sú totiž iní. Sú iní svojim zdravotným handicapom. Mnoho ľudí život vzdá a spolieha sa na pomoc z vonku: podporu od štátu, na charitu, na rodinu. Sami sa nesnažia. No sú aj takí, ktorí sa naopak snažia o to viac. A to preto, aby sa vyrovnali tým normálnym. Pokiaľ sa im to podarí, idú vďaka svojej veľkej vnútornej motivácii ďalej. Ich vzorce správania sa po úspechu či neúspechu nezmenia. Nemusí ísť len o zdravotné postihnutie. Môže sa to týkať rôznych osobnostných nedostatkov. Winston Churchill napísal: „Slávni muži sú obvykle produktom nešťastného detstva. Slabosti a posmešky u nich vyvolali pevnú cieľavedomosť.“

Rozhoduje talent alebo si to musíte vydrieť?

Ivo Toman vo svojej knihe Motivace je jako smrad je presvedčený o tom, že rozhodujú oba činitele. Mnohé zázračné deti sa nevydaria. Alebo naopak, mnohí najváženejší géniovia sa ako mimoriadne múdri spočiatku neprejavovali. Predstavte si dieťa, ktoré považovali za pomalé a zaostalé. Odpisovali ho ako nevzdelaného. O koho sa jedná? Presne taký bol Albert Einstein. Mal tiež problémy so základmi aritmetiky. Hostí prijímal v ponožkách, vo svoj svadobný deň zabudol kľúče od bytu. V roku 1901 bol nezamestnaný, v roku 1905 zverejnil teóriu relativity. Prvé uznanie verejnosti prišlo až v roku 1909.

Otec Charlesa Darwina bol sklamaný, lebo jeho syn bol v mladosti veľmi priemerný. Hovorieval mu: „Nestaráš sa o nič len o strieľanie, psy a chytanie krýs. Budeš hanbou pre celú rodinu.“ Našťastie sa mýlil.

Asi najslávnejším českým športovcom histórie bol Emil Zátopek. Mimochodom i on musel mať určitý talent. Odborníci ho zrážali tým, že nemá žiadne predpoklady a má neúčinný štýl. Mal predsa úplne zlý odraz a upracovaný štýl behu, otáčal hlavou, tvár mal pokrivenú námahou, čím si vyslúžil prezývku Emil Hrozný alebo Česká lokomotíva. Zátopek trénoval za každého počasia, a to i keď snežilo. Behal so svojou manželkou na chrbte. Namiesto bežeckých topánok mal často ťažké vojenské kanady, aby počas závodu získal pocit ľahkých nôh. A ako to dopadlo? Emil Zátopek bol prvým človekom na svete, ktorý zabehol 10 km pod 29 minúť a 20 km pod jednu hodinu. Vytvoril celkom 13 svetových rekordov. Najviac sa ale preslávil na olympijských hrách v Helsinkách v roku 1952. Tam vyhral behy na 5 km, 10 km, a dokonca i maratón, ktorý v ten deň bežal po prvýkrát v živote. Tento trojboj sa dodnes žiadnemu vytrvalcovi nepodaril. Všetci mu hovorili: „Emil, ty si blázon!“ Ale keď po prvýkrát vyhral na majstrovstvách Európy, tak mu hovorili: „Emil, ty si génius!“

Podobne tomu bolo aj u hudobníkov. Beethovenovi jeho učiteľ hovoril, že ako skladateľ je totálne beznádejný. Beethoven ale svoje diela stále a stále upravoval, než ich zverejnil. Dlhodobo šiel za svojim cieľom a bol ním doslova posadnutý. Výskum výnimočných tridsaťročných klaviristov zistil, že o ich úspechoch rozhodli roky cvičenia, nielen ich vrodený talent. Veľkú úlohu hrala pritom ich vnútorná motivácia. Talent teda sám o sebe nestačí. Musíte mať okrem neho aj „talent na rozvíjanie tohto talentu“ – tzv. veľkú šípku alebo veľkú vnútornú motiváciu.

lm

Odporúčané ebooky

K téme