Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Daň z nehnuteľností zahŕňa daň zo stavieb, pozemkov, bytov a nebytových priestorov. Priznanie k dani z nehnuteľnosti podávajú len tie fyzické a právnické osoby, ktorým pribudla nehnuteľnosť alebo nastala zmena oproti vlaňajšiemu roku a to do 31. januára.
Správcami dane nie je štát, ale samospráva – obec či mesto. V Košiciach a v Bratislave správu daní vykonáva magistrát, nie mestské časti. Zákonný rámec sadzby dane si obce a mestá upravujú, ich aktuálnu výšku sa daňovníci dozvedia zo všeobecne záväzných nariadení. Inak tomu nie je ani tento rok. Ak však s tým ešte nemáte skúsenosti, tak práve vám je určený tento článok.
Čo je to daň z nehnuteľnosti? Kto a dokedy je povinný podať daňové priznanie? Ako ho vyplniť a aká pokuta nám hrozí v prípade nesplnenia si tejto povinnosti? Aké sú možnosti zaplatenia dane a kde nájdeme tlačivá a bližšie informácie o sadzbách a účtoch? Toto všetko nájdete v nasledujúcej časti.
Čo je to daň z nehnuteľnosti?
Daň z nehnuteľnosti sa člení na:
daň z pozemkov,
daň zo stavieb,
daň z bytov.
Daň z pozemkov
Daň z pozemkov platí vlastník pozemku, správca pozemku, alebo nájomca a v niektorých prípadoch sa môže daňovníkom stať ten, kto pozemok skutočne užíva. Ak je pozemok v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane z pozemkov je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov dane z pozemkov zastupuje jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani.
Daň sa platí z týchto pozemkov:
orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady,
trvalé trávne porasty,
záhrady,
lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy,
rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy,
zastavané plochy a nádvoria,
stavebné pozemky,
ostatné plochy, okrem stavebných pozemkov.
Základom dane z pozemkov je hodnota pozemku bez porastov určená vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pôdy za 1 m2. Hodnota pôdy za m2 je uvádzaná v prílohe zákona.
Ročná sadzba dane z pozemkov je stanovená podľa všeobecne záväzných nariadení obcí a miest, a to v členení podľa vyššie uvedeného zoznamu a katastrálných území. Daňová povinnosť sa určí potom ako súčin základu dane a sadzby dane.
Daň zo stavieb
Daň zo stavieb platí vlastník stavby, správca stavby, nájomca alebo skutočný užívateľ stavby. Ak je stavba v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane zo stavieb je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov dane zo stavieb zastupuje jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani, podobne ako pri pozemkoch.
Daň sa platí z týchto stavieb na území Slovenskej republiky:
stavby na bývanie a drobné stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu,
stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,
stavby rekreačných a záhradkárskych chát a domčekov na individuálnu rekreáciu,
samostatne stojace garáže a samostatné stavby hromadných garáží a stavby určené alebo používané na tieto účely, postavené mimo bytových domov,
priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace stavebníctvu, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,
stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou,
ostatné stavby.
Predmetom dane zo stavieb sú stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo podzemných podlaží, spojené so zemou pevným základom. Aj keď sa stavba prestane používať, daň zo stavieb sa musí platiť aj za túto nehnuteľnosť.
Základom dane zo stavieb je výmera zastavanej plochy v m2. Zastavaná plocha sa určuje ako pôdorys stavby na úrovni najrozsiahlejšej nadzemnej časti stavby, pričom sa do zastavanej plochy nezapočítava prečnievajúca časť strešnej konštrukcie stavby.
Sadzba dane zo stavieb je stanovená podobne ako sadzba dane z pozemkov vo všeobecne záväzných nariadeniach obcí a miest, a to v členení podľa vyššie uvedeného zoznamu a katastrálných území. Samosprávy stanovujú osobitne aj príplatok za ďalšie podlažie, neprehliadnite to.
Ak stavba slúži na viaceré účely, na ktoré sú určené rôzne sadzby dane, základ dane sa prepočíta podľa pomeru podlahovej plochy využívanej na jednotlivý účel využitia k celkovej podlahovej ploche stavby. Daň zo stavieb sa vypočíta ako súčin základu dane a ročnej sadzby dane zo stavieb.
Daň z bytov a nebytových priestorov
Daň z bytov platí vlastník alebo správca bytu či nebytového priestoru. Ak sú byty alebo nebytové priestory v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daň z bytov platí každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov dane z bytov zastupuje jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani. Predmetom dane z bytov v bytovom dome, v ktorom aspoň jeden byt alebo nebytový priestor nadobudli do vlastníctva fyzické osoby alebo právnické osoby, sú byty a nebytové priestory.
Základom dane z bytov je výmera podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru v m2. Sadzba dane je stanovená vo všeobecne záväzných nariadeniach obcí a miest. Daň z bytov sa vypočíta ako súčin základu dane a ročnej sadzby dane.
Kto a dokedy je povinný podať daňové priznanie?
Priznanie k dani z nehnuteľnosti podávajú len tie fyzické a právnické osoby, ktorým pribudla nehnuteľnosť alebo nastala zmena oproti vlaňajšiemu roku a to do 31. januára. Zmenou rozumieme teda: nadobudnutie nehnuteľnosti (kúpou, darom, dedením), zmenu účelu využitia (napríklad využívanie časti nehnuteľnosti na podnikanie), preklasifikovanie druhu pozemku, pristavenie, prípadne nadstavenie nehnuteľnosti, výmena bytu a podobne.
Podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov daňové priznanie k dani z nehnuteľností na rok 2011 je daňovník povinný podať príslušnému správcovi dane do 31. januára 2011, ak mu vznikla daňová povinnosť podľa stavu k 1. januáru 2011. Daňová povinnosť vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období (rok 2010 a skôr, ak daňovník ešte doposiaľ nepodal daňové priznanie), v ktorom sa daňovník stal vlastníkom (správcom, nájomcom alebo užívateľom) nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane.
Ak sa daňovník stane vlastníkom 1. januára bežného zdaňovacieho obdobia, vzniká daňová povinnosť týmto dňom. Ostatní daňovníci v zdaňovacom období roku 2011 podávajú daňové priznanie len v prípade, ak nastali zmeny skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane z nehnuteľností. Za zmeny skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane sa nepovažuje prechod na menu euro, zmena sadzieb dane z nehnuteľností, zmena hodnoty pôdy alebo pozemku, zmena oslobodenia od dane z nehnuteľností alebo zmena zníženia dane z nehnuteľností, zmena vekovej hranice občanov a uplynutie lehôt na oslobodenie od dane z nehnuteľností podľa § 104 ods. 2 až 4 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.
Pozor, daňovník, ktorý nadobudne nehnuteľnosť vydražením v priebehu zdaňovacieho obdobia, je povinný podať priznanie do 15 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti.
Ak je pozemok, stavba, byt a nebytový priestor v bytovom dome v spoluvlastníctve viacerých osôb, priznanie podá každá fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak sa spoluvlastníci dohodnú, priznanie podá zástupca, ktorého dohodou určili spoluvlastníci, pričom túto skutočnosť musia písomne oznámiť správcovi dane pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. To sa nevzťahuje na manželov, ktorí majú pozemok, stavbu, byt alebo nebytový priestor v bytovom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov; v tomto prípade priznanie podáva jeden z manželov.
Čo sa týka právnických osôb, tak daň sa platí z nehnuteľnosti, ktorá je zaradená v obchodnom majetku. Termín na podanie je taktiež do 31.1. 2011. Predtým nezabudnite ešte na jednu povinnosť. Najčastejšou chybou, ktorú podľa správcov dane robia vlastníci nehnuteľností, je opomenutie oznamovacej povinnosti.
Tá sa na rozdiel od daňového priznania vzťahuje nielen na toho, kto nehnuteľnosť nadobudol (napríklad kúpil, zdedil), ale aj na toho, kto ju predal. Vznik či zánik vlastníctva treba zo zákona oznámiť obci či mestu vždy do tridsiatich dní odo dňa nasledujúceho po dni zmeny. Ak si daňovník túto povinnosť nesplní, je na pracovníkovi daného oddelenia ekonomiky, aby si sám zadovážil podklady na vyrubenie dane z nehnuteľnosti. Ak daňový subjekt nesplnil oznamovaciu povinnosť na dani z nehnuteľností, správca dane mu môže uložiť pokutu 66,38 € a najviac 3 319,39 € ak ide o právnickú osobu. Pri fyzickej osobe môže uložiť minimálnu pokutu 6,63 eura.
Existujú výnimky?
Subjekty, ktoré sú oslobodené od podávania priznania a platenia daní z nehnuteľnosti, určuje zákon a upravuje ich všeobecne záväzné nariadenie obce či mesta. Ide najmä o štátne, či cirkevné organizácie. Oslobodenia pre prvonadobúdateľov bytov, ktoré kedysi platili, už v súčasnosti neexistujú. Okrem toho obce a mestá spravidla poskytujú úľavy na daň z nehnuteľnosti znevýhodneným skupinám občanov. Zvyčajne ide o daňovníkov, ktorí dovŕšili sedemdesiat rokov. Nižšiu daň môžu platiť aj ľudia v hmotnej núdzi, zdravotne postihnutí alebo vlastníci nehnuteľností v niektorých lokalitách. Keďže o tom, komu znížia daň, rozhodujú obce a mestá, treba pravidlá hľadať vo všeobecne záväzných nariadeniach na úradnej tabuli alebo na internete. Ako o úľavu na dani žiadať a aké doklady k tomu treba, si tiež určuje samospráva. Zvyčajne sa vyžaduje podanie žiadosti do 31. januára.
Ako vyplniť a podať daňové priznanie?
Daňovník je povinný v priznaní uviesť všetky skutočnosti rozhodujúce na výpočet dane a daň si sám vypočítať. Na základe poznatkov z praxe správca dane z nehnuteľností odporúča daňovníkom priložiť k daňovému priznaniu aj doklady o nadobudnutí nehnuteľnosti (okrem rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností alebo výpisu z listu vlastníctva aj napr. kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu, zámennú zmluvu alebo osvedčenie o dedičstve). Uvedené doklady totiž obsahujú dôležité údaje pre kontrolu správnosti daňovníkom vyplneného daňového priznania ako i pre správne vyrubenie výšky dane správcom:
meno a priezvisko predávajúceho/darcu a kupujúceho/obdarovaného,
predmet zmluvy, ktorý obsahuje napr. pri nadobudnutí bytu dôležitý údaj o výmere podlahových plôch v m2, pričom sa do výmery bytu započítava plocha pivnice avšak nezapočítava sa plocha balkónu alebo lodžie,
dátum povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Priznanie sa podáva iba raz, ak nie sú zmeny. V tlačive treba okrem údajov o daňovníkovi a nehnuteľnosti vyplniť aj sumu dane v eurách vyrátanú podľa skôr uvedených pokynov. Výhodou osobného podania priznania je možnosť poradiť sa. Vzory tlačív nájdete na stránke Ministerstva financií či na internetových stránkach miest a obcí.
Daňové priznanie môžete podať osobne alebo elektronicky. Daňové priznanie podané elektronickými prostriedkami podľa zákona musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom.
Príklady výpočtu dane
V nasledujúcej časti uvádzame príklady výpočtu dane ako pomôcku pre tých, ktorý daňové priznanie podávajú prvýkrát a chcú si daň vypočítať sami.
Príklad 1: Pozemok má podľa listu vlastníctva rozhlohu 600 m2, na ktorej je postavený rodinný dom so zastavanou plochou 100 m2. Zdaňovať sa bude pozemok o rozlohe 500 m2. Ak je napríklad hodnota pozemku podľa prílohy č. 2 zákona o miestnych daniach 1,90 €/m2 a ročná sadzba dane za pozemok určená nariadením 0,45 %, tak výpočet je nasledovný:Výmera pozemku (500 m2) x hodnota pôdy či pozemku (1,90) = 950 x ročná sadzba dane (0,45 %) = daň na úhradu 4,275 € zaokrúhlime na eurocenty nadol, tj.: 4,27€.
Príklad 2: Fyzická osoba kúpila v roku 2010 dvojpodlažný rodinný dom so zastavanou plochou 140 m2. Ročná sadzba dane za stavbu určenú na bývanie podľa nariadenie predstavuje 0,098 €/m2 a príplatok za jedno podlažie je 0,02 €.Výpočet dane: výmera 140 m2 x [0,098 + (1 x 0,02)] = 16,52 €
Príklad 3: Fyzická osoba, ktorá je zároveň aj právnickou osobou kúpila v r. 2010 v novostavbe byt o rozlohe 100 m2 a garáž v podzemných priestoroch vo výmere 20 m2. Ročná sadzba dane pre byt je 0,242 €/m2 a za nebytový priestor, ktorý slúži na podnikanie 1,659 €/m2.Výpočet: Daň za byt = 100 x 0,242 = 24,2 €Daň za garáž, ktorá slúži na podnikanie = 20 x 1,659 = 33,18 €Daňovník zaplatí daň z nehnuteľností za rok 2011 vo výške 57,38 €.
Platenie dane
Na základe podaného daňového priznania každá obec vystaví a doručí platobný výmer do vlastných rúk do 15. mája, ktorý treba zaplatiť do 15 dní od doručenia, t. j. najneskôr do 31. mája 2011. Platobné výmery zasielajú obce zvyčajne v období apríl – máj. Neurobí tak, ak výška dane neprekročí 3 € alebo inú sumu, ktorú uvedie vo všeobecnom záväznom nariadení. V právomoci obcí je aj stanovenie, či môžu daňovníci platiť daň v splátkach. Správca dane potom stanoví lehoty, zvyčajne štvrťročné ako aj mininálnu výšku splátky v závislosti od daňovej povinnosti.
Daň je možné potom zaplatiť naraz v hotovosti, bankovým prevodom alebo poštovou poukážkou. Pokiaľ nenastanú v priebehu roku zmeny, tak na ďalší rok nemusíte podávať daňové priznanie, platobný výmer vám bude zaslaný automaticky podľa predchádzajúceho daňového priznania.
Aká pokuta nám hrozí v prípade nesplnenia si povinnosti?
Za omeškanie podania daňového priznania k dani z nehnuteľností vlastníkovi hrozia sankcie. Nehovoríme o pokute ale o sankciách, ktoré môžu byť u fyzickej osoby najmenej 6,63 eura a u právnickej osoby najmenej 66,38 eura. Maximálnu hranicu sankcie určujú mestá a obce vo svojom všeobecne záväznom nariadení.
Ak ste údaje vyplnili nesprávne alebo neúplne a prišli ste na to ešte pred druhým februárom, môžete podať správcovi dane opravné daňové priznanie. Alebo, v prípade, že na to prídete neskôr, máte možnosť podať dodatočné daňové priznanie.
Nepodanie daňového priznania k dani z nehnuteľností a neplatenie dane sa nevypláca. Samosprávy majú na rozdiel od minulosti v rukách praktický nástroj – internetový kataster. Ten na území, kde sú kompletné údaje, umožňuje odsledovať zmeny u daňovníkov.
Ak sa zistí, že niekto daňové priznanie nepodal, pracovníci ho vyzvú, a ak na výzvu nereaguje, nasledujú sankcie. V krajnom prípade to môže viesť až k exekúcií. Neznalosť zákona neospravedlňuje, preto si radšej všetko podrobne preštudujte, poraďte sa poprípade s odborníkom alebo sa informuje priamo na miestnych daňových úradoch.
