Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Čo sa stane, keď dáte skupine ľudí peniaze len tak? V Kalifornii sa to rozhodli zistiť, podujala sa k tomu spoločnosť Y Combinator.
Firma sa rozhodla dávať približne 100 ľuďom 1 500 až 2 000 dolárov mesačne, aby ich minuli na čo len chcú. Program spustili neďaleko Oaklandu a chcú ním testovať program nazvaný Universal Basic Income alebo UBI.
„Myslím, že smerujeme k svetu s menšou istotou zamestnania,“ hovorí Matthew Krisiloff, z Y Combinator, ktorý dohliada na UBI štúdiu. „Je okolo toho politický konsenzus a je to relatívne jednoduché v tom zmysle, že je to priamo hotovosť a môžete ju minúť na čo len chcete.“
Čo je UBI?
V najčistejšej forme vláda pošle všetkým občanom určitý ročný príjem bez ohľadu na ich plat, vek alebo pracovný stav, v splátkach počas celého roka.
V skutočnosti je to však o niečo zložitejšie. Dávanie peňazí každému je príliš drahé, takže väčšina UBI návrhov je spojená s istými limitmi – nie všetci majú nárok na peniaze. Napríklad deti a mladiství, ktoré majú bohatých rodičov, nepotrebujú takú veľkú sumu. Keď limity odložíme stranou, základ zostáva rovnaký. Každý, kto dostane šek od vlády, ho môže minúť podľa vlastného uváženia.
Prečo je to populárne?
Základný koncept má intelektuálne korene siahajúce prinajmenšom do 18. storočia. Niektorí ľavicovo orientovaní politici podporili UBI ako nástroj k redistribúcii bohatsva chudobným a poskytnutie prostriedkov na zlepšenie kvality života. Pravicovo orientovaní politici v tom videli spôsob, ako existujúci sociálny štát podporovaním individuálnej voľby a znížením „pasce sociálneho zabezpečenia“.
Aj napriek sporadickej podpore na oboch stranách sa mnohí obávajú, že základný príjem by mohol znížiť motiváciu k práci a spomaliť ekonomiku. Ďalším problémom je, či poskytnutie základného príjmu je najlepším spôsobom, ako použiť verejné prostriedky, ktoré by mohli byť minuté na sociálne zabezpečenie.
Kvôli stretu viacerých faktorov sa v súčasnosti dostáva potreba základného príjmu do popredia. Rastúca nerovnosť a trvalo pomalý hospodársky rast vytvárajú obavy, čo bude ďalej. Pokroky v umelej inteligencii i automatizácii budú mať za následok menší počet pracovných miest pre ľudí. Nedávno na Oxfordskej univerzite zistili, že až 47 % pracovných miest je v dôsledku toho ohrozených.
Dostáva niekto takto zaplatené?
Zatiaľ žiadna krajina základný príjem nezaviedla, ale tento nápad zarezonoval v niekoľkých štátoch. Napríklad vo Švédsku, Británii, Fínsku či v Holandsku. Diskusia o základnom príjme predstavuje podľa Krisiloffa nový postoj k vládnym prospešným programom. „Myslím, že jedným z dôvodov, prečo sa to vracia do módy, je, že ľudia sú viac otvorení prijatiu programov bez podmienok,“ hovorí. „Ľudia si začínajú myslieť, že sú z hľadiska nákladov efektívnejšie, menej paternalistické asú rýchlejším spôsobom, ako pomôcť.“
