Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Približne mesiac platí trestná zodpovednosť právnických osôb. Čo sa zmenilo v legislatíve a s akými trestami môžu firmy po novom počítať? Nový zákon určuje aj priebeh trestného konania aj to, ako sa dotkne ďalšieho osudu firmy.
Prijatý po sedemnástich rokoch
Po trestnej zodpovednosti firiem sa na Slovensku volalo dlhé roky. Za ten čas boli v móde len reštrukturalizácie a naša krajina bola jedinou z Európskej únie, ktorá podobný zákon nemala.
Po kritike OECD bolo v roku 1999 prisľúbené, že aj naša právna norma takéto opatrenie príjme, no nakoniec sa tak stalo až v roku 2015 s platnosťou od júla tohto roka. Autorom zákonu 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb je kabinet bývalého ministra spravodlivosti Tomáša Boreca. Hoci kritiky poukazujú na nedostatky, pravdou je, že do nášho právneho systému vnáša európske štandardy.
Čo sa považuje za trestný čin právnickej osoby?
Naplnenie skutkovej podstaty trestného činu možno chápať ako spáchaný v prospech spoločnosti v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom štatutárneho orgánu, prípadne člena štatutárneho orgánu.
Spáchať trestný čin vzťahujúci sa na právnickú osobu však môže aj ten, kto vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby. Teda napríklad člen dozornej rady, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu.
K porušeniu zákona však môže právnická osoba prísť aj celkom nevinne. Za trestný bude považovaný aj čin, ak nedostatočným dohľadom alebo kontrolou, ktoré boli jej povinnosťou, prípadne z nedbanlivosti, umožnila spáchať trestný čin osobou, ktorá konala v rámci činností, ktoré jej boli právnickou osobou zverené. Takže vrhnúť tieň spáchania trestného činu môže na firmu aj bežný zamestnanec.
Platí aj cezhranične
Zákon sa vzťahuje na trestnosť činu právnickej osoby spáchanú na území Slovenskej republiky. Jeho pôsobnosť je však cezhraničná, a preto môže stíhať firmy aj za prečiny spáchané mimo územia Slovenskej republiky, ak mala sídlo na Slovensku, alebo ide o firmu s organizačnou zložkou zahraničnej právnickej osoby so sídlom na Slovensku.
Zákon sa vzťahuje aj na trestný čin zahraničnej právnickej osoby spáchaného mimo územia Slovenskej republiky, ak bol takýto čin spáchaný v prospech alebo na škodu právnickej osoby so sídlom v Slovenskej republike, v prospech občana Slovenskej republiky alebo cudzinca s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.
Nie na všetkých rovnako!
Zo samotnej podstaty zákona vyplýva, že sa trestná zodpovednosť nebude vzťahovať na Slovenskú republiku a jej orgány, iné štáty a ich orgány, medzinárodné organizácie, obce, vyššie územné celky a právnické osoby zriadené zákonom.
Podľa kritikov bude aj na mnohé prečiny firiem krátky. Problémom je, že firmy naďalej nebudú niesť zodpovednosť za viaceré trestné činy, ktoré by boli spoločensky potrebné. Zákon totiž v paragrafe 3 presne popisuje desiatky trestných činov, za ktoré môže byť právnická osoba stíhaná, medzi ktorými je napríklad aj prechovávanie detskej pornografie, či výroba extrémistických materiálov, no je zaujímavé, že v zákone zatiaľ chýbajú tak dôležité prečiny ako napríklad nevyplatenie mzdy a odstupného, podvod, zavinený úpadok, poškodzovanie alebo zvýhodňovanie veriteľa či machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe.
Väzenie nehrozí
Zodpovednosť za prečiny v prípade právnickej osoby nie je možné riešiť jej uväznením a hoci je možné stíhať za úmyselné činy aj fyzickú osobu, v rámci firmy prichádzajú na rad konkrétne tresty presne definované zákonom a aplikovať možno:
trest zrušenia právnickej osoby,
trest prepadnutia majetku,
trest prepadnutia veci,
peňažný trest,
trest zákazu činnosti,
trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie,
trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie,
trest zákazu účasti na verejnom obstarávaní,
trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku.
Pri uplatňovaní trestov bude súd prihliadať na závažnosť priestupku a tak isto bude hrať rolu aj vplyv trestu na zamestnancov. Čo sa týka finančného trestu, ten je možné stanoviť od 1500 eur do 1 600 000 eur.
Zo zodpovednosti sa nevyzujete
Kto očakáva, že trestnej zodpovednosti je možné sa zriecť právnymi úkonmi, či zrušením firmy, nepochodí. Toto zákon ošetril prakticky a vyhlásenie konkurzu, vstup spoločnosti do likvidácie, zrušenie spoločnosti ani vznik iných, právne dôležitých skutočností nemá vplyv na zánik trestnej zodpovednosti právnickej osoby. Navyše trestná zodpovednosť zrušenej právnickej osoby prechádza na všetkých jej právnych nástupcov.
