- Podnikam.sk
- Články
- Ochranna podnikania
- Manažment
- Bezpečnostný manažment
- Akú odmenu môžete získať za ohlásenie kartelu v roku 2026?
Akú odmenu môžete získať za ohlásenie kartelu v roku 2026?
Kartel je dohoda medzi podnikateľmi, ktorí sú vzájomnými konkurentmi. Táto forma patrí v praxi medzi najzávažnejšie porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré prinášajú prospech predovšetkým ich účastníkom na úkor zákazníkov, spotrebiteľov a ostatných podnikateľov.
Vzájomná dohoda medzi priamymi konkurentmi odstráni alebo výrazne obmedzí konkurenčný boj a tlak na podnikateľov. Dôsledkom môže byť zvýšenie cien, menší výber tovarov a služieb, zníženie kvality a spomalenie inovácií.
Spotrebitelia a odberatelia potom platia viac, než by platili pri riadnom konkurenčnom prostredí. Negatívny vplyv kartelov sa môže prejaviť aj na verejných financiách a ekonomike ako celku.
Kartelové dohody upravuje najmä zákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže. Ak konanie môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi Európskej únie, uplatňuje sa aj článok 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Čo sa považuje za kartel?
Kartelom sa spravidla rozumie koordinované konanie medzi dvoma alebo viacerými podnikateľmi, ktorí si na trhu konkurujú.
Kartel nemusí mať podobu formálnej písomnej zmluvy. Zakázaná dohoda môže vzniknúť aj:
- ústnou dohodou,
- neformálnou komunikáciou,
- výmenou e-mailov alebo správ,
- rozhodnutím združenia podnikateľov,
- zosúladeným postupom bez výslovnej písomnej dohody,
- výmenou citlivých obchodných informácií,
- koordinovaným správaním vo verejnom obstarávaní.
Rozhodujúci je skutočný obsah a cieľ konania, nie názov dokumentu alebo forma komunikácie.
Za podnikateľa sa na účely súťažného práva nepovažuje iba obchodná spoločnosť alebo živnostník. Rozhodujúce je, či daný subjekt vykonáva hospodársku činnosť, teda ponúka tovary alebo služby na trhu. Pravidlá sa preto môžu vzťahovať aj na združenia, profesijné organizácie alebo iné subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť.
Sú kartely vždy zakázané?
Tvrdé kartely medzi konkurentmi, ktorých predmetom je najmä určovanie cien, rozdelenie trhu, obmedzenie výroby alebo koordinácia vo verejnom obstarávaní, patria medzi najzávažnejšie a zásadne zakázané dohody.
Zákon o ochrane hospodárskej súťaže aj článok 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie poznajú všeobecnú možnosť, že dohoda obmedzujúca súťaž môže splniť podmienky výnimky, ak prináša preukázateľné hospodárske alebo technické výhody a primeraný podiel z nich získajú spotrebitelia.
Pri tvrdých karteloch je však splnenie týchto podmienok v praxi mimoriadne nepravdepodobné. Podnikatelia preto nemôžu vychádzať z toho, že dohoda o cenách, zákazníkoch alebo výsledku tendra bude prípustná len preto, že ju považujú za praktickú alebo výhodnú.
Aké kartely sa najčastejšie vytvárajú?
Dohody o cenách
Predmetom kartelu býva najmä priame alebo nepriame určenie cien.
Konkurenti sa môžu dohodnúť napríklad na:
- konečnej predajnej cene,
- minimálnej cene,
- výške zľavy,
- príplatkoch a poplatkoch,
- obchodnej marži,
- spôsobe výpočtu ceny,
- termíne zvýšenia cien,
- nepoužívaní určitých zliav,
- cenách ponúkaných konkrétnym zákazníkom.
Zakázaná môže byť aj výmena budúcich cenových plánov, ak znižuje neistotu o správaní konkurentov a umožňuje im koordinovať postup na trhu.
Rozdelenie trhu a zákazníkov
Nebezpečné sú aj dohody o rozdelení trhu, pretože podnikatelia si na vymedzenom území alebo voči určitým zákazníkom prestanú konkurovať.
Konkurenti si môžu rozdeliť:
- regióny alebo štáty,
- skupiny zákazníkov,
- konkrétnych odberateľov,
- výrobky a služby,
- distribučné kanály,
- jednotlivé zákazky.
Príkladom je dohoda, podľa ktorej jeden podnikateľ nebude oslovovať zákazníkov na západnom Slovensku a druhý nebude súťažiť o zákazníkov na východnom Slovensku.
Obmedzenie výroby alebo predaja
Kartel môže spočívať aj v dohode o obmedzení:
- výroby,
- množstva dodávaného tovaru,
- kapacity,
- investícií,
- technického rozvoja,
- ponuky na trhu.
Umelé znižovanie ponuky môže viesť k rastu cien alebo udržiavaniu cien na vyššej úrovni.
Koordinácia vo verejnom obstarávaní
Mimoriadne závažné sú dohody podnikateľov vo verejnom obstarávaní, obchodnej verejnej súťaži alebo inej obdobnej súťaži. Tento typ kartelu sa označuje aj ako bid rigging.
Podnikatelia sa môžu dohodnúť napríklad:
- kto predloží víťaznú ponuku,
- kto predloží úmyselne nevýhodnú kryciu ponuku,
- kto sa do súťaže vôbec neprihlási,
- za akú cenu budú ponuky predložené,
- že sa víťaz následne rozdelí o zákazku so svojimi konkurentmi,
- že sa budú pri jednotlivých zákazkách striedať.
Dôsledkom sú vyššie ceny zákaziek hradených z verejných zdrojov a obmedzenie možnosti verejného obstarávateľa získať najvýhodnejšiu ponuku.
Výmena citlivých informácií
Problémom nemusí byť iba konečná dohoda o cenách. Protisúťažný charakter môže mať aj výmena citlivých obchodných informácií medzi konkurentmi.
Rizikové sú najmä informácie o:
- budúcich cenách,
- plánovanom zvýšení cien,
- individuálnych nákladoch a maržiach,
- plánovanej výrobe,
- obchodnej stratégii,
- konkrétnych zákazníkoch,
- pripravovaných ponukách do súťaží,
- budúcich investíciách,
- množstve plánovaných dodávok.
Zdieľanie všeobecných, historických a dostatočne agregovaných trhových údajov nemusí byť automaticky zakázané. Podnikatelia však musia byť mimoriadne opatrní, ak si vymieňajú aktuálne alebo budúce individuálne údaje, ktoré bežne nie sú verejné.
Ako môže kartel vzniknúť aj bez písomnej dohody?
Na preukázanie kartelu nie je potrebná podpísaná zmluva s názvom „kartelová dohoda“.
Kartel môže vzniknúť napríklad počas:
- osobného stretnutia konkurentov,
- zasadnutia profesijného združenia,
- telefonického rozhovoru,
- skupinového chatu,
- neformálneho obeda,
- výmeny e-mailov,
- prípravy ponúk do verejného obstarávania.
Problematická môže byť aj situácia, keď jeden podnikateľ oznámi konkurentom svoj budúci cenový postup a ostatní sa podľa neho vedome zariadia bez toho, aby sa proti koordinácii jednoznačne ohradili.
Podnikateľ, ktorý sa ocitne na stretnutí, kde sa začne diskutovať o cenách, rozdelení zákazníkov alebo koordinácii ponúk, by sa mal od takejto diskusie okamžite a jednoznačne dištancovať. Vhodné je stretnutie opustiť a zabezpečiť si dôkaz o tom, že s navrhovaným postupom nesúhlasil.
Aké právomoci má Protimonopolný úrad SR?
Odhaľovanie kartelov je mimoriadne náročné, pretože ich účastníci sa spravidla snažia svoju komunikáciu a spoluprácu utajiť.
Protimonopolný úrad SR má preto právomoci získavať informácie a podklady a vykonávať inšpekcie.
Počas prešetrovania môže úrad za zákonných podmienok najmä:
- vyžadovať informácie a dokumenty,
- požadovať vysvetlenia,
- vstupovať do podnikateľských priestorov,
- kontrolovať obchodné záznamy,
- preverovať elektronické zariadenia a komunikáciu,
- vyhotovovať kópie dokumentov,
- zabezpečiť priestory alebo dokumentáciu,
- preverovať aj iné priestory, ak sú splnené zákonné podmienky.
Podnikateľ je povinný s úradom spolupracovať. Za neposkytnutie informácií, neúplné alebo nepravdivé informácie, marenie inšpekcie alebo porušenie zabezpečenia môže úrad uložiť samostatné sankcie.
Aká pokuta hrozí za kartel?
Za porušenie zákazu dohody obmedzujúcej súťaž môže Protimonopolný úrad SR uložiť podnikateľovi pokutu až do výšky 10 % z jeho obratu za predchádzajúce účtovné obdobie.
Pri určovaní výšky pokuty úrad prihliada najmä na:
- závažnosť porušenia,
- dĺžku trvania kartelu,
- rozsah dotknutého trhu,
- postavenie podnikateľa,
- úlohu podnikateľa v karteli,
- priťažujúce a poľahčujúce okolnosti,
- opakované porušenie zákona,
- spoluprácu podnikateľa s úradom.
Pri ukladaní pokút sa nehodnotí iba priamy zisk, ktorý podnikateľ z kartelu získal. Pokuta má mať aj preventívny a odstrašujúci účinok.
Zákaz účasti vo verejnom obstarávaní
Ak kartel spočíval v koordinácii podnikateľov vo verejnom obstarávaní, obchodnej verejnej súťaži alebo inej obdobnej súťaži, úrad môže spolu s pokutou uložiť aj zákaz účasti vo verejnom obstarávaní.
Základná dĺžka zákazu môže byť tri roky. Pri urovnaní sa môže uložiť zákaz na jeden rok.
Zákon zároveň ustanovuje prípady, keď úrad zákaz neuloží, napríklad v súvislosti s úspešným využitím programu zhovievavosti alebo ak by uloženie zákazu vo výnimočnom prípade významne zhoršilo konkurenčné prostredie.
Náhrada škody spôsobenej kartelom
Pokuta uložená Protimonopolným úradom SR nie je jediným finančným rizikom kartelu.
Osoba poškodená kartelom môže požadovať náhradu škody. Môže ísť napríklad o:
- zákazníka, ktorý zaplatil umelo zvýšenú cenu,
- podnikateľa poškodeného obmedzením prístupu na trh,
- verejného obstarávateľa, ktorý za zákazku zaplatil viac,
- nepriameho odberateľa, na ktorého bola vyššia cena prenesená.
Pravidlá uplatňovania nárokov na náhradu škody upravuje zákon č. 350/2016 Z. z.
Poškodený môže žiadať náhradu skutočnej škody, ušlého zisku a úrokov. Právoplatné rozhodnutie súťažného orgánu môže mať pri následnom súdnom konaní o náhradu škody významný dôkazný účinok.
Program zhovievavosti – leniency program
V rámci boja proti kartelom uplatňuje Protimonopolný úrad SR program zhovievavosti, známy aj ako leniency program.
Program umožňuje účastníkovi tajného kartelu, aby úrad informoval o jeho existencii a poskytol mu dôkazy.
Prvému podnikateľovi, ktorý z vlastnej iniciatívy požiada o neuloženie pokuty a poskytne rozhodujúce dôkazy o existencii kartelu alebo informácie rozhodujúce pre vykonanie inšpekcie, môže úrad pokutu úplne odpustiť.
Úplné neuloženie pokuty môže získať iba jeden, spravidla prvý kvalifikovaný žiadateľ.
Ďalším účastníkom kartelu môže úrad pokutu znížiť, ak poskytnú dôkazy, ktoré majú významnú pridanú hodnotu pre preukázanie kartelu. Zníženie môže dosiahnuť až 50 % pokuty, ktorá by im inak bola uložená.
Žiadateľ musí splniť zákonné podmienky, najmä:
- ukončiť svoju účasť na karteli, ak úrad neurčí inak,
- spolupracovať s úradom úplne, nepretržite a bezodkladne,
- poskytnúť všetky dostupné relevantné dôkazy,
- neinformovať ostatných účastníkov kartelu o podanej žiadosti,
- nemariť prešetrovanie.
Podnikateľ môže požiadať aj o rezerváciu poradia, ak potrebuje určitý čas na zhromaždenie a doplnenie dôkazov.
Program zhovievavosti upravuje § 51 zákona o ochrane hospodárskej súťaže a vyhláška Protimonopolného úradu SR č. 191/2021 Z. z.
Rozdiel medzi podnetom a programom zhovievavosti
Podnet môže podať ktokoľvek, kto má podozrenie na kartel. Môže ísť o spotrebiteľa, zákazníka, konkurenta, zamestnanca alebo inú fyzickú či právnickú osobu.
Žiadosť o program zhovievavosti podáva podnikateľ, ktorý je alebo bol účastníkom kartelu a žiada o neuloženie alebo zníženie pokuty.
Podanie bežného podnetu preto samo osebe nezabezpečuje podnikateľovi ochranu pred pokutou. Účastník kartelu, ktorý chce využiť program zhovievavosti, musí postupovať podľa osobitných pravidiel tohto programu.
Urovnanie
Ďalšou možnosťou podnikateľa je využitie inštitútu urovnania.
Urovnanie umožňuje osobe, ktorá porušila zákon o ochrane hospodárskej súťaže, získať zníženú pokutu, ak:
- sa dobrovoľne prizná k svojej účasti na porušení zákona,
- uzná skutkové a právne závery úradu,
- prevezme zodpovednosť za porušenie,
- spolupracuje na zrýchlenom ukončení konania.
Pri karteloch môže úrad v rámci urovnania znížiť pokutu až o 30 %.
Urovnanie sa od programu zhovievavosti líši. Pri urovnaní podnikateľ nemusí úradu priniesť nové rozhodujúce dôkazy. Benefit získava najmä za priznanie, prevzatie zodpovednosti a procesnú spoluprácu.
Program zhovievavosti a urovnanie možno za splnenia podmienok kombinovať. Podnikateľ však nemá na prijatie urovnania automatický právny nárok.
Záväzky
Podnikateľ môže podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže úradu navrhnúť záväzky, ktoré odstránia súťažný problém na trhu.
Úrad môže po posúdení návrhu ukončiť konanie rozhodnutím, ktorým uloží podnikateľovi povinnosť plniť navrhnuté záväzky. V takom prípade úrad nemusí v rozhodnutí konštatovať porušenie zákazu dohody obmedzujúcej súťaž alebo zákazu zneužitia dominantného postavenia.
Záväzky môžu spočívať napríklad v:
- zmene obchodných podmienok,
- odstránení diskriminačných pravidiel,
- umožnení prístupu k určitej službe alebo infraštruktúre,
- zmene zmluvných ustanovení,
- prijatí organizačných alebo kontrolných opatrení.
Inštitút záväzkov je určený najmä na rýchle odstránenie súťažného problému. Pri tajných tvrdých karteloch, napríklad dohodách o cenách alebo koordinácii tendrov, nie sú záväzky spravidla vhodným nástrojom. V takých prípadoch je dôležité preukázať porušenie a uložiť sankciu.
Ako podať podnet?
Ak máte podozrenie, že zo strany podnikateľov došlo k uzavretiu kartelu, môžete podať podnet Protimonopolnému úradu SR.
Podnet by mal obsahovať najmä:
- označenie dotknutých podnikateľov,
- opis podozrivého správania,
- údaje o trhu, výrobkoch alebo službách,
- časové obdobie, počas ktorého ku konaniu dochádzalo,
- vysvetlenie, prečo môže ísť o koordináciu konkurentov,
- označenie dotknutých zákaziek alebo zákazníkov,
- dostupné dokumenty a dôkazy.
Dôkazmi môžu byť napríklad:
- e-maily,
- textové správy,
- zápisnice zo stretnutí,
- interné dokumenty,
- tabuľky s rozdelením zákaziek,
- cenové ponuky,
- faktúry,
- zvukové alebo obrazové záznamy získané zákonným spôsobom,
- mená osôb, ktoré môžu poskytnúť vysvetlenie.
Podnet nemusí obsahovať úplný právny rozbor ani konečný dôkaz kartelu. Je však vhodné uviesť čo najpresnejšie konkrétne skutočnosti.
Kam možno podnet poslať?
Podnet možno Protimonopolnému úradu SR doručiť:
Elektronicky
E-mailom na adresu:
Podanie možno odoslať aj prostredníctvom elektronickej služby na portáli slovensko.sk určenej na podávanie žiadostí a podaní v oblasti ochrany hospodárskej súťaže.
Poštou
Protimonopolný úrad Slovenskej republiky
Plátennícka 2
821 09 Bratislava
Osobne
Podanie možno doručiť osobne do podateľne Protimonopolného úradu SR v pracovných dňoch od pondelka do piatka v čase od 9.00 do 14.00 hod.
Aktuálne stránkové hodiny je vhodné preveriť pred osobnou návštevou.
Anonymné oznámenie kartelu
Obzvlášť v prípade kartelov môžu byť zdrojom informácií súčasní alebo bývalí zamestnanci podnikateľa, ktorí sa obávajú odvety alebo prezradenia svojej identity.
Osoba, ktorá si neželá odhaliť svoju identitu, sa môže obrátiť na Protimonopolný úrad SR anonymne a dohodnúť sa na spôsobe ďalšej komunikácie a zachovaní anonymity.
Na tento účel je k dispozícii telefónne číslo sekretariátu odboru kartelov:
0948 405 631
Anonymné oznámenie môže úradu pomôcť začať prešetrovanie. Ak však chce fyzická osoba získať zákonnú odmenu za dôkazy, musí splniť osobitné podmienky a jej totožnosť musí byť úradu známa, hoci voči ostatným osobám môže zostať chránená.
Odmena za predloženie dôkazov o karteli
Fyzická osoba, ktorá ako prvá poskytne úradu dôkazy o karteli, môže mať nárok na finančnú odmenu.
Môže ísť napríklad o:
- listiny,
- e-maily,
- správy,
- interné tabuľky,
- dôkazy o koordinácii tendra,
- informácie umožňujúce úradu vykonať úspešnú inšpekciu.
Odmena predstavuje 1 % z pokút uložených v jednom rozhodnutí úradu, maximálne však 100 000 eur.
Ak uložená pokuta nebude zaplatená, oznamovateľovi môže vzniknúť nárok na 50 % sumy, ktorá by mu inak patrila, najviac však 10 000 eur.
Na vznik nároku nestačí iba všeobecné podozrenie alebo informácia, ktorá už bola úradu známa. Dôkazy musia spĺňať zákonné podmienky a byť významné pre odhalenie a preukázanie kartelu.
Odmenu môže získať fyzická osoba, nie podnikateľ žiadajúci o program zhovievavosti.
Ochrana oznamovateľa
Ak o to oznamovateľ požiada, úrad zabezpečí ochranu jeho identity v súlade so zákonom.
Oznamovateľ bude pri prvom kontakte poučený o ďalšom postupe a podmienkach ochrany.
Oznámením kartelu fyzická osoba za zákonných podmienok neporuší povinnosť mlčanlivosti vyplývajúcu z pracovnoprávneho, zmluvného alebo iného vzťahu. Ochrana sa však nevzťahuje na získavanie dôkazov spôsobom, ktorý by sám osebe predstavoval trestný čin alebo iné protiprávne konanie.
Oznamovateľ môže oznámenie v ktorejkoľvek fáze spolupráce s úradom vziať späť bez sankcie voči svojej osobe. Späťvzatie oznámenia však nemusí automaticky znamenať ukončenie prešetrovania. Ak už úrad získal informácie o možnom porušení zákona, môže v preverovaní pokračovať z vlastnej iniciatívy.
Ochrana zamestnanca pred odvetou
Zamestnanec, ktorý oznámi kartel alebo inú protisúťažnú činnosť v súvislosti so svojou prácou, môže za splnenia podmienok využiť aj ochranu podľa predpisov o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Zamestnávateľ ho nesmie postihovať napríklad:
- výpoveďou,
- preradením na horšiu pozíciu,
- znížením mzdy,
- šikanou,
- diskrimináciou,
- negatívnym pracovným hodnotením,
- poškodzovaním povesti.
Konkrétny rozsah ochrany závisí od spôsobu oznámenia a splnenia podmienok osobitných predpisov.
Praktické pravidlá pre podnikateľov
Podnikatelia by mali prijať vnútorné pravidlá, ktoré zabránia vzniku kartelového správania.
Zamestnanci by mali vedieť, že s konkurentmi nesmú diskutovať najmä o:
- budúcich cenách,
- pripravovaných ponukách,
- rozdelení zákazníkov,
- obchodných maržiach,
- nákladoch konkrétnych výrobkov,
- plánovanej výrobe,
- stratégiách vo verejnom obstarávaní.
Rizikové sú najmä stretnutia profesijných združení, veľtrhy, konferencie a neformálne kontakty konkurentov.
Podnikateľom sa odporúča:
- zaviesť pravidlá súťažného práva,
- školiť obchodných a vedúcich zamestnancov,
- schvaľovať kontakty s konkurentmi,
- pripravovať programy zasadnutí profesijných združení,
- viesť riadne zápisnice zo stretnutí,
- okamžite ukončiť protisúťažnú diskusiu,
- archivovať dôkaz o dištancovaní sa,
- konzultovať nejasné situácie s odborníkom na súťažné právo.
Čo robiť, ak podnikateľ zistí svoju účasť na karteli?
Ak podnikateľ zistí, že sa jeho zamestnanci alebo zástupcovia zúčastňovali na kartelovej dohode, mal by konať bezodkladne.
Vhodný postup zahŕňa najmä:
- okamžité zastavenie pokračujúceho protisúťažného konania,
- zabezpečenie dokumentov a elektronickej komunikácie,
- zákaz mazania alebo upravovania dôkazov,
- interné právne preverenie,
- posúdenie možnosti využiť program zhovievavosti,
- čo najrýchlejší kontakt s Protimonopolným úradom SR,
- prijatie nápravných a kontrolných opatrení.
Pri programe zhovievavosti rozhoduje poradie žiadateľov. Prvý kvalifikovaný žiadateľ môže získať úplné odpustenie pokuty, zatiaľ čo neskorší žiadatelia môžu získať iba jej zníženie. Odkladanie rozhodnutia preto môže mať zásadný finančný význam.
Zhrnutie
Kartely sú dohody alebo koordinované postupy medzi konkurentmi, ktorých cieľom alebo dôsledkom je obmedzenie hospodárskej súťaže.
Najčastejšie ide o:
- určovanie cien,
- rozdelenie trhu alebo zákazníkov,
- obmedzenie výroby,
- výmenu citlivých informácií,
- koordináciu ponúk vo verejnom obstarávaní.
Za účasť na karteli môže podnikateľ dostať pokutu až do výšky 10 % svojho obratu. Pri koordinácii vo verejnom obstarávaní mu môže byť uložený aj zákaz účasti vo verejnom obstarávaní. Poškodené osoby môžu zároveň požadovať náhradu škody.
Prvý účastník tajného kartelu, ktorý poskytne rozhodujúce dôkazy a splní podmienky programu zhovievavosti, môže získať úplné odpustenie pokuty. Ďalším spolupracujúcim účastníkom môže byť pokuta znížená až o 50 %.
Pri urovnaní možno pokutu za kartel znížiť až o 30 %.
Fyzická osoba, ktorá ako prvá poskytne úradu dôkazy o karteli, môže získať odmenu vo výške 1 % z uložených pokút, najviac 100 000 eur.
Podozrenie na kartel možno oznámiť Protimonopolnému úradu SR elektronicky, poštou, osobne alebo anonymne telefonicky prostredníctvom sekretariátu odboru kartelov.
Ing. Lenka Falatová študovala manažment na ekonomickej univerzite. Následne pôsobila niekoľko rokov ako produktová manažérka vydavateľstva odbornej literatúry, kde sa venovala problematike živnostenského podnikania, daní, účtovníctva, ale aj školstva a odpadového hospodárstva. Následne pracovala na pozícii produktovej manažérky a projektovej manažérky. Venuje sa tiež problematike E-commerce, AI a automatizácii a procesnej analýze v podnikoch.















