Vedci zistili, prečo kupujeme veľké množstvá potravín a jeme veľké porcie

Približne pred 2 300 rokmi napísal grécky filozof Epicurus list svojmu priateľovi Menoeceusovi, v ktorom stálo čierne na bielom: „Múdry človek si nevyberá veľké množstvo jedla, ale atraktívne jedlo.“

Pri pohľade do predvianočných nákupných košíkov mnohých ľudí to však vyzerá tak, že tejto rady sa drží len máloktorý z nás.

Profesor Pierre Chandon napísal pre webový portál Harward Business Review, že podľa jeho názoru to určite nie je tak preto, že by sme neboli disciplinovaní, dôvody tohto fenoménu treba hľadať niekde úplne inde.

S jeho dlhoročným spoluautorom Brianom Wansikom a ďalšími dvomi kolegami vykonali prieskum, v rámci ktorého použili počas jedného roka údaje o dennej váhe 2 924 ľudí.

Pritom zistili, že v dňoch nasledujúcich po Vianociach pribrali ľudia v Spojených štátoch amerických denne na váhe 0,6 kg a v Nemecku 0,8 kg.

Údaje zároveň prezradili, že ešte pol roka po sviatkoch mali títo ľudia na sebe polovicu novej váhy, ktorej sa nevedeli zbaviť.

Prečo teda jeme také množstvo jedla miesto toho, aby sme si radšej dopriali atraktívnejšie pokrmy?

Chandon tvrdí, že je to preto, lebo jeme očami, srdcom a na naše stravovacie návyky vplývajú rôzne kultúrne návyky. Nezaoberáme sa podľa neho dostatočne tým, ako sa cítime pritom, keď jeme.

Pôžitkári

Chandon ďalej hovorí, že radšej sa stať pôžitkármi a naučiť sa vychutnávať si malé porcie jedla, ako jesť veľké objemy. Yann Cornil, ktorý je profesorom na University of British Columbia, spolu s Chandonom zistili, že ľudia bežne nerozlišujú medzi malými a veľkými porciami jedla.

Brownie experiment

Urobili preto experiment na 367 dospelých jedincoch, ktorých sa spýtali, ako by si užívali väčšiu porciu čokoládového Brownie. Väčšina z nich uviedla, že najväčšia porcia (350 kcal) by bola skutočne priveľká v porovnaní s bežnou veľkosťou ponúkanou v Starbucks.

Na druhej strane však uviedli, že by im urobilo najväčšiu radosť radosť, keby mohli zjesť 3/5 z tejto veľkosti (210 kcal) a že by ich to potešilo viac, ako len keby mali pred sebou len pätinu z koláčika (70 kcal).

Výsledok však prekvapivo ukázal, že sa veľmi mýlili. Najviac si koláčik napokon užili tí, ktorí z neho dostali najmenšiu porciu.

Chandon to vysvetľuje tak, že každý dodatočný kúsok jedla nám poskytuje stále menšiu radosť v porovnaní s tým predchádzajúcim. Je to univerzálny fenomén s názvom pôžitkárska hedonistitická adaptácia.

Čo je však podľa neho menej známe a neočakávané, je skutočnosť, že je to práve posledný kúsok, ktorý určuje našu celkovú spokojnosť s pokrmom, ktorý konzumujeme.

Ak je jedlo príliš veľké, stráca sa postupne aj pôžitok z neho a hodnotenie konzumenta rapídne klesá. 

Výsledkom celého uvedené je podľa Chandona to, že ak ľudia na tento fakt zabúdajú, alebo si ho neuvedomujú a miesto sa sústredia na svoj hlad, hodnotu jedla a pritom si neuvedomujú jeho veľkosť, skončia s tým, že budú konzumovať príliš veľké porcie.

K téme