FOAF.sk - Aký má firma zisk? Kto ju vlastní? Kto má dlhy? Zistite TU

Aký bude minimálny dôchodok od 1. 1. 2021 a kedy sa zruší oslobodenie 13. a 14. platu od odvodov?

17. decembra 2020 Autor Ing. Lenka PajtinkováZdroj Podnikam.sk Tlačiť

Parlament schválil novelu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Touto novelou sa upravujú podmienky poskytovania minimálneho dôchodku a zároveň sa ukončuje uplatňovanie osobitného určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom z 13. platu alebo 14. platu poskytnutého zamestnancovi v roku 2021.Trináste a štrnáste platy tak od začiatku budúceho roka nebudú oslobodené od sociálnych odvodov. Novela nadobúda účinnosť v dvoch fázach 30. 12. 2020 a 1. 1. 2021.

Rezort práce a sociálnych vecí zrušenie výnimiek pri platení sociálnych odvodov zdôvodňuje potrebou konsolidácie verejných financií. Vyplácanie trinásteho a štrnásteho platu oslobodeného od sociálnych odvodov totiž podľa ministerstva práce zakladá v aktuálnom období ekonomickej recesie signifikantný výpadok príjmov v rozpočet verejnej správy. Štrnáste platy majú byť oslobodené od sociálnych odvodov poslednýkrát v decembri tohto roka. Novela zákona v budúcom roku zvýši príjmy Sociálnej poisťovne o 30 miliónov eur a v roku 2022 o približne 26 miliónov eur. Rezort práce a sociálnych vecí odhaduje, že zrušenie tejto odvodovej výnimky sa negatívne dotkne zhruba 116-tisíc zamestnancov ročne.

V roku 2019 boli prijaté právne úpravy, ktorými sa od 1. 1. 2020 naviazala suma minimálneho dôchodku na priemernú mzdu v národnom hospodárstve SR a upustilo sa od zohľadňovania výlučne tzv. kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia (t.j. rokov dôchodkového poistenia s priemerným zárobkom najmenej na úrovni 24,1 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve Slovenskej republiky). Tieto zmeny v spôsobe určovania sumy minimálneho dôchodku a podmienkach nároku na minimálny dôchodok spôsobili významné narušenie princípu zásluhovosti v dôchodkovom poistení ako aj samotného účelu zavedenia minimálneho dôchodku, t.j. zabezpečiť poistencovi dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi.

Novelou sa „zmrazia“ nominálne sumy minimálneho dôchodku na úroveň roku 2020. To znamená, že napríklad suma minimálneho dôchodku za 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia bude s účinnosťou od 1. 1. 2021 334,30 eur mesačne. Nakoľko zákonom č. 382/2019 Z. z. sa suma minimálneho dôchodku skokovo zvýšila na úroveň, ktorú by prirodzeným rastom sumy životného minima dosiahla až v priebehu niekoľkých rokov, v súlade s pôvodným účelom minimálneho dôchodku sa k opätovnému zvyšovaniu sumy minimálneho dôchodku pristúpi až po tom, keď suma predstavujúca 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu prekročí sumu 334,30 eur. Zároveň sa novelou opätovne zavádza podmienka tzv. kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia, t. j. rokov, v ktorých poistenec získal osobný mzdový bod najmenej na úrovni 0,241.

Minimálne dôchodky sa tak pre 216-tisíc ich poberateľov od začiatku budúceho roka nebudú zvyšovať, zostanú v rovnakej výške ako v súčasnosti. Žiadateľovi o dôchodok sa tak z hľadiska nároku na minimálny dôchodok opäť vezmú do úvahy len tie roky poistenia, pri ktorých v hrubom zarábal mesačne najmenej 24,1 % z priemernej mzdy. Napríklad za rok 2019 by išlo o hrubý mesačný zárobok najmenej 263 eur.

Suma minimálneho dôchodku

Od 1. januára 2020 sa naviazala základná suma minimálneho dôchodku (patriaca za 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia) na priemernú mzdu. Suma minimálneho dôchodku v roku 2020 za 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia predstavuje 33 % priemernej mzdy spred dvoch rokov, t. j. 334,30 eur. V súvislosti s očakávaným vývojom rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov a priemernej mzdy v hospodárstve SR, je možné predpokladať, že sumy minimálneho dôchodku by podľa súčasného znenia zákona rástli význame rýchlejším tempom ako suma „zásluhových“ invalidných a starobných dôchodkov, čo by spôsobilo, že počet poberateľov minimálneho dôchodku by každým rokom narastal. V záujme zavedenia spravodlivosti v podmienkach poskytovania minimálneho dôchodku sa fixuje suma minimálneho dôchodku na úroveň sumy minimálneho dôchodku roku 2020. To znamená, že napríklad za 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia bude patriť poberateľovi starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku minimálny dôchodok v sume 334,30 eur mesačne.

Opätovne sa zavádza podmienka kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, ktorá bola vypustená. Na účely vzniku nároku na minimálny dôchodok sa tak bude zohľadňovať iba obdobie dôchodkového poistenia získané v kalendárnom roku, v ktorom poistenec získal osobný mzdový bod najmenej na úrovni 0,241, čo predstavuje zárobok najmenej na úrovni 24,1 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve v príslušnom kalendárnom roku.

Nastavenie hranice zárobku pri posudzovaní kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku vo výške aspoň 24,1 % priemernej mzdy má svoje logické odôvodnenie, ktoré vychádza okrem iného zo zámeru vylúčiť obdobia dôchodkového poistenia bez významnejších príjmov, aby nedochádzalo k demotivácii poistencov platiť poistné na dôchodkové poistenie tak, aby platila zásada, že „pracovať a platiť poistné sa oplatí“.

V § 293ff sa v záujme zachovania právnej istoty a získaných nárokov ustanovuje, že poberateľom, ktorým je minimálny dôchodok priznaný podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2020 aj na základe zohľadnia rokov dôchodkového poistenia, v ktorých získal osobné mzdové body v nižšej hodnote ako 0,241, sa toto obdobie dôchodkového poistenia (získané do 31.12.2020) zohľadňuje na účely posúdenia nároku na minimálny dôchodok aj po 31.12.2020.

Suma minimálneho dôchodku by sa mala určovať podľa prílohy č. 4a:

Obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku v rokoch	Suma minimálneho dôchodku v eur
30	334,3
31	338,5
32	342,7
33	347,0
34	351,2
35	355,4
36	359,6
37	363,8
38	368,0
39	372,2
40	378,5
41	384,8
42	391,1
43	397,4
44	403,7
45	410,0
46	416,3
47	422,6
48	428,9
49	435,2
50	441,5
51	447,8
52	454,2
53	460,5
54	466,8
55	473,1
56	479,4
57	485,7
58	492,0
59	498,3
60	504,6
61	510,9
62	517,2
63	523,5
64	529,8
65	536,1
66	542,4
67	548,7
68	555,0
69	561,4
70	567,7
71	574,0
72	580,3
73	586,6
74	592,9
75	599,2
76	605,5
77	611,8
78	618,1
79	624,4
80 a viac	630,7

Zrušenie oslobodenia 13. a 14. platov

V § 293fg sa ustanovuje ukončenie uplatňovania osobitného určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom z 13. platu alebo 14. platu poskytnutého zamestnancovi v roku 2021, a to z dôvodu konsolidácie verejných financií. To znamená, že toto osobitné určenie vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom zo 14. platu poskytnutého zamestnancovi v decembri 2020 zostáva zachované.

Povinnosti Sociálnej poisťovne

Sociálna poisťovňa je povinná v elektronickej podobe sprístupniť zamestnávateľovi informácie o jeho zamestnancovi, ktoré spracúva vo svojom informačnom systéme a sú nevyhnutné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z dôvodu, že zamestnanec bol uznaný za dočasne práceneschopného alebo z dôvodu podľa § 140 ods. 1 bez súhlasu dotknutej osoby.

Sociálna poisťovňa je povinná v elektronickej podobe sprístupniť zamestnávateľovi informácie o jeho zamestnancovi, ktoré spracúva vo svojom informačnom systéme a sú nevyhnutné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z dôvodu podľa § 293es ods. 1 a § 293fc ods. 1 bez súhlasu dotknutej osoby.

Ustanovenie § 140 ods. 2 sa neuplatní vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý je v čase krízovej situácie uznaný za dočasne práceneschopného a počas tohto obdobia čerpá dovolenku alebo vykonáva prácu z domácnosti.

V súčasnosti sa zvyšuje počet prípadov, kedy ošetrujúci lekár vystavuje potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti (DPN) resp. o ošetrovnom bez prítomnosti pacienta a zasiela ho len Sociálnej poisťovni. Zamestnávateľ má v týchto prípadoch informáciu o vzniku a ukončení DPN, ako aj o trvaní osobného a celodenného ošetrovania a starostlivosti len v sprostredkovanej forme od zamestnanca. V praxi nastávajú situácie, že zamestnanec oznámi zamestnávateľovi nesprávny dátum, čím môže dôjsť k nesprávnemu určeniu obdobia počas ktorého nie je zamestnanec a zamestnávateľ povinný platiť poistné, t. j. má vylúčenú povinnosť platiť poistné.

Z týchto dôvodov sa umožní Sociálnej poisťovni elektronicky sprístupniť zamestnávateľovi informácie o jeho zamestnancovi, ktoré sú potrebné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné z dôvodu, že zamestnanec bol uznaný za DPN, z dôvodu potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo z dôvodu osobnej a celodennej starostlivosti a to bez súhlasu dotknutej osoby.

Prechodné ustanovenia počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19

Poistné podľa odsekov 1 a 2 sa na účely § 31 ods. 1 písm. b), ods. 2 a 3 a § 60 ods. 1 do konca tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom skončila krízová situácia považuje za zaplatené; to neplatí, ak poistné podľa odsekov 1 a 2 nebude zaplatené do uplynutia termínu splatnosti podľa odsekov 1 a 2.

Príjemca dávky, ktorý nezaplatí poistné podľa odsekov 1 a 2 do konca tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom skončila krízová situácia, je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur.

Príjemca dávky, ktorý je zamestnancom zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2, štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa, je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume a je vyššia ako 5 eur, ak zamestnávateľ nezaplatil poistné podľa odsekov 1 a 2 do konca tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom skončila krízová situácia.

V súvislosti s pretrvávajúcou krízovou situáciou, s cieľom zabezpečenia možnosti čerpania nemocenských a dôchodkových dávok, ako aj v záujme predchádzania negatívnym ekonomickým dôsledkom súvisiacich s povinnosťou vrátenia vyplatených dávok sa na účely posúdenia nároku na nemocenské dávky a dôchodkové dávky osobám uvedeným v § 293ew ods. 1 podmienka zaplatenia poistného, ktorého splatnosť sa z dôvodu krízovej situácie odložila (zákonom alebo nariadením), bude považovať za splnenú, ak poistenec zaplatí poistné najneskôr do konca tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom skončila krízová situácia. V prípade, ak nedôjde k zaplateniu predmetného poistného v ustanovenej lehote, bude táto podmienka nesplnená od vzniku nároku, čo znamená, že príjemca dávky bude musieť vrátiť priznanú dávku, resp. jej adekvátnu časť. Týmto ustanovením sa nemení lehota splatnosti poistného podľa § 293 ods. 1 a 2

V prémiovej časti obsahu nájdete:

Kto má nárok na minimálny dôchodok od 1. januára 2021
Zvýšenie dôchodku na minimálny dôchodok
Pozostalostné dôchodky
Dôchodková hodnota

Kto má nárok na minimálny dôchodok od 1. januára 2021?

Nárok na zvýšenie dôchodku na minimálny dôchodok má poberateľ starobného dôchodku (aj keď bol predtým priznaný ako predčasný starobný dôchodok) alebo invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku.

Podmienky nároku splní poberateľ dôchodku vtedy, ak

získa najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia,
výška dôchodkových príjmov je nižšia ako výška minimálneho dôchodku a
požiadal o priznanie všetkých dôchodkov, na ktoré by mohol mať nárok (napríklad poberateľka starobného dôchodku – vdova musí požiadať aj o priznanie vdovského dôchodku).

Kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia je

obdobie dôchodkového poistenia získané
- pred 1. januárom 1993 (započítajú sa všetky dni dôchodkového poistenia),
- od 1. januára 1993 (započítajú sa len dni získané v kalendárnom roku, za ktorý patrí osobný mzdový bod najmenej v hodnote 0,241, teda ročný príjem bol najmenej 24,1% priemernej mzdy). Bez ohľadu na hodnotu osobného mzdového bodu je kvalifikovaným obdobím aj obdobie dôchodkového poistenia získané
- v cudzine (započíta sa celé obdobie, ak je potvrdené príslušnou inštitúciou),
- v kalendárnom roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok po 31. decembri 2003 alebo bol priznaný dôchodok pred 1. januárom 2004,
- od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.

Cudzinou sa rozumie iný členský štát Európskej únie, štáty Európskeho združenia voľného obchodu (Islandská republika, Nórske kráľovstvo, Lichtenštajnské kniežactvo a Švajčiarska konfederácia) a štát, s ktorým má Slovenská republika uzavretú medzinárodnú zmluvu o sociálnom zabezpečení.

Počet rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia sa určí ako súčet všetkých dní dôchodkového poistenia získaných v niektorom z vyššie uvedených období a takto zistený celkový počet dní sa prepočíta na roky tak, že sa počet dní vydelí 365 dňami.

Poberateľom dôchodkov, ktorí 31. 12. 2020 majú nárok na zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, sa obdobie dôchodkového poistenia získané do 31. 12. 2020 bude aj naďalej zohľadňovať bez ohľadu na hodnotu osobného mzdového bodu. To znamená, že týmto poberateľom sa obdobie dôchodkového poistenia v kalendárnom roku zohľadní aj vtedy, ak osobný mzdový bod je v hodnote nižšej ako 0,241.

Suma minimálneho dôchodku 334,30 eur je najnižšia suma minimálneho dôchodku patriaca za 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Nie je to však hraničná suma na vznik nároku na minimálny dôchodok. Suma minimálneho dôchodku sa mení v závislosti od počtu získaných rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Či vznikne nárok na minimálny dôchodok sa bude porovnávať vždy s výškou minimálneho dôchodku zodpovedajúcou získaným rokom obdobia. Ak poberateľ dôchodku v sume 304,50 eur mesačne získal 45 rokov obdobia, suma jeho minimálneho dôchodku bude 410,00 eur mesačne.

Je potrebné požiadať o zvýšenie sumy dôchodku?

O zvýšenie dôchodku na minimálny dôchodok nie je potrebné žiadať. O nároku Sociálna poisťovňa rozhodne z úradnej povinnosti – bez osobitnej žiadosti. Sociálna poisťovňa bude vychádzať zo svojich evidovaných údajov a z údajov preukázanými poberateľmi dôchodkov. Poberatelia budú pritom preukazovať predovšetkým údaje o období dôchodkového poistenia získanom v cudzine a sume dôchodkov vyplácaných z cudziny, a to prostredníctvom písomných oznámení.

O zvýšení dôchodku vám bude zaslané rozhodnutie, z ktorého sa dozviete sumu zvýšenia dôchodku.

Ak poberateľ dôchodku žijúci v zahraničí splní zákonom stanovené podmienky, má nárok na minimálny dôchodok rovnako ako poberateľ dôchodku žijúci na území Slovenskej republiky. Podmienkou je, že takémuto poberateľovi Sociálna poisťovňa vypláca starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku.

Zvýšenie dôchodku na minimálny dôchodok

Podmienkou zvýšenia dôchodku na minimálny dôchodok je, že výška celkového dôchodkového príjmu poberateľa dôchodku je nižšia ako minimálny dôchodok. Zvýšenie sa určí ako rozdiel medzi minimálnym dôchodkom a vyplácaným dôchodkom, respektíve celkovým dôchodkovým príjmom poberateľa dôchodku: Zvýšenie dôchodku = suma minimálneho dôchodku – celkový dôchodkový príjem.

Príklad

Poberateľovi starobného dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou v sume 245,60 eur mesačne bol v roku 2020 priznaný aj dôchodok z Rakúska v sume 50,50 eur mesačne. Celkový dôchodkový príjem tohto poberateľa je tak 296,10 eur mesačne (245,60 eur + 50,50 eur).

Súčasne je preukázané, že v Rakúsku získal ďalších päť rokov obdobia dôchodkového poistenia. Preto má nárok na minimálny dôchodok zodpovedajúci 45 rokom obdobia, teda 410, 00 eur mesačne (vyplácal sa v sume 359,50 eur po odpočítaní dôchodku z Rakúska). Od 1. januára 2021 patrí za 45 rokov obdobia dôchodkového poistenia minimálny dôchodok vo výške 410,00 eur mesačne. Sociálna poisťovňa starobný dôchodok na sumu minimálneho dôchodku zvýši vtedy, ak celkový dôchodkový príjem (vrátane dôchodku z Rakúska) bude od 1. januára 2021 nižší ako 410,00 eur, pretože sa bude brať do úvahy aj každoročná valorizácia dôchodkov.

Pozostalostné dôchodky

Vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok sa nebudú zvyšovať na minimálny dôchodok. Ak zomrie poberateľ dôchodku zvýšeného na minimálny dôchodok, pozostalostné dôchodky sa budú určovať z dôchodku bez zvýšenia na minimálny dôchodok.

Dôchodková hodnota

Dôchodková hodnota platná k 31. decembru kalendárneho roka sa upravuje od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka indexom, ktorý sa určí ako podiel priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka a priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok kalendárneho roka dva roky predchádzajúceho kalendárnemu roku, od ktorého sa dôchodková hodnota upravuje. Takto určená dôchodková hodnota platí vždy od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka. Dôchodková hodnota pre rok 2021 je 14,2107 eur. Dôchodková hodnota k 31.12.2020 je 13,6361 eur. Priemerná mzda za tretí štvrťrok roka 2020 bola 1113 eur a za tretí štvrťrok roka 2019 1068 eur.

Aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

Kedy teda požiadať o dôchodok?

O starobný dôchodok môžete požiadať hneď, ako dovŕšite dôchodkový vek. Ak však tento vek dovŕšite koncom roka 2020, oplatí sa vám so žiadosťou počkať na rok 2021 vďaka vyššej dôchodkovej hodnote pre dôchodky priznané po 1. 1. 2021. Ak požiadate o dôchodok ešte v roku 2020, pri výpočte sumy dôchodku sa použije dôchodková hodnota platná pre rok 2020, čo je 13,6361 eur. Ak počkáte do roku 2021, použije sa dôchodková hodnota 14,2107 eur. Treba však počítať tiež s tým, že ak o starobný dôchodok nepožiadate hneď, v prípade, ak už nepracujete tak jeden dôchodok za december roka 2020 stratíte. Taktiež je potrebné vziať do úvahy nárok na 13ty dôchodok za rok 2020. Výška 13. dôchodku v roku 2020 je v rozmedzí od 50 eur do 300 eur. Na 13. dôchodok vo výške 300 eur má nárok dôchodca, ktorý poberá dôchodok najviac vo výške životného minima, teda dôchodok do výšky 214,83 eura.

Dôchodca, ktorý poberá dôchodok vo výške od 214,84 eura do 909,27 eura má nárok na 13. dôchodok vo výške podľa vzorca: 13. dôchodok = 300 – 0,36 * (dôchodok – 214,83). Nárok na 13. dôchodok vo výške 50 eur má dôchodca, ktorý poberá dôchodok 909,28 eura a vyšší.