Aký je recept na výkonnejší mozog? Prekvapivo jednoduchý
Vedkyňa z New Yorku zaoberajúca sa celý život neurovedou, pozná prostý spôsob, ako naštartovať váš mozog.
Môže fyzické cvičenie zlepšiť fungovanie mozgu? Newyorská vedkyňa zistila, že áno. Wendy Suzuki sa neurovedou zaoberala celý svoj profesný život, k prelomovému objavu jej ale pomohla až náhoda. Keď sa prihlásila na splav divokej rieky na rafte v Peru, bolo jej po pár dňoch jasné, že je jednoznačne najslabším a najpomalším článkom celého tímu.
„Celkom ma to zaskočilo a začala som premýšľať, čo je za tým. Bola som zdravá, mladá a nemala som žiadne viditeľné ťažkosti. Problém bol ale v tom, že som bola stále zatvorená v laboratóriu a konzumovala jedlá z fastfoodu,“ hovorí. Po návrate sa preto rozhodla zmeniť štýl života. Začala pravidelne chodiť do fitness a po pár mesiacoch si už pripadala výkonnejší, šťastnejší a celkovo oveľa spokojnejšia spôsobom, ktorý predtým nezažila.
„Napríklad prepisovanie poznámok a dát z výskumu mi vždy trvalo veľmi dlho. Zrazu som na sebe pozorovala, že mi uvedená činnosti ide omnoho rýchlejšie. Ako neurovedkyňu ma to začalo prirodzene zaujímať.“
Celý svoj výskum preto podriadila tomu, aby našla odpoveď, prečo je to tak. A zdá sa, že bola úspešná. Tu niekoľko kľúčových poznatkov z jej knihy Healthy Brain, Happy Life.
Prečo je dobré začať hneď
Pretože sa pamäť zhoršuje s vekom, väčšina výskumov vo vzťahu cvičenie – pamäť je zameraná na starších ľudí. „U nás na univerzite sme sa ale sústredili na to, či cvičenie obstojí i ako prevencia,“ hovorí Suzuki. Svojich študentov, ktorí boli ochotní sa zapojiť, podrobila jednosemestrálnemu kurzu, v ktorom mali za úlohu pri svojom bežnom režime aspoň raz v týždni urobiť určitú sériu fyzických cvikov.
„Výsledky merania pred a po experimente hovorili za všetko. I u tých, ktorí cvičili len raz v týždni, sa rýchlosť odpovedí pri testoch jasne zvýšila a taktiež sa výrazne zlepšila ich schopnosť plniť termíny a odolávať stresu.“ Suzuki je naviac presvedčená, že pravidelný pohyb môže spôsobiť najdramatickejšie zmeny práve v mozgoch mladých dospelých, takže začať cvičiť čo najskôr je v ich vlastnom záujme.
Ako si „zaobstarať“ nové mozgové bunky
Možno najdôležitejšie z celého pokusu je zistenie, že fyzické cvičenie nás robí šťastnejšími, pretože sa podieľa na vzniku nových mozgových buniek. Celý proces tak významne posilňuje kognitívne funkcie. Mozgové bunky sa totiž môžu obnovovať len na jednom, respektíve dvoch miestach v celom mozgu, a to v malých oblastiach umiestnených po jeho stranách, v takzvanom hipokampe, ktorý je zásadný pre dlhodobú pamäť. Okrem toho ovplyvňuje aj čuch, čo má priamy vplyv na našu náladu a kreativitu.
„Obnovené bunky v hipokampe síce nemajú rovnaký charakter ako tie zaniknuté,“ upresňuje Suzuki, „sú však paradoxne ďaleko výkonnejšie, pretože sa rýchlejšie začleňujú do hipokampálneho okruhu, čo v mladom veku formuje mozog nezanedbateľným spôsobom.“
Napumpujte mozgové systémy
O vplyve zdravého pohybu na prednú mozgovú kôru, teda na oblasť, ktorá má vplyv na zmeny pozornosti, utvára našu osobnosť alebo zaisťuje výkonné funkcie (napríklad rozhodovanie), už bolo napísaného dosť. Lenže pravidelné cvičenie pôsobí v tomto prípade trochu inak, pretože nezvyšuje tvorbu buniek v prednej mozgovej kôre, ale podporuje účinnosť buniek nervových, vďaka ktorým môžeme pracovať omnoho efektívnejšie a rýchlejšie.
Počas cvičenia totiž svaly vyplavujú hormón irisin, o ktorom Wendy Suzuki hovorí, že je pre mozog ako olej v motore.
Ráno múdrejšie večera
Že cvičenie je dôležité, je jasné už dlho. Stále sa ale vedú spory o to, v ktorú dennú dobu pôsobia najefektívnejšie. Newyorská vedkyňa je presvedčená o tom, že je to jednoznačne ráno. „Ak súhlasíme s tým, že cvičenie zlepšuje krvný obeh a tiež činnosť mozgu, je logické, že ich chceme aktivovať predtým, než začneme pracovať – a to je pre väčšinu ľudí ráno.“ Suzuki potvrdzuje účinnosť ranného cvičenia i sama na sebe. „Bola som oveľa dlhšie schopná efektívne pracovať, pokiaľ som si ráno zacvičila, než kým tomu tak nebolo.“
Nenechajte sa odradiť ťažkými začiatkami
Všetky faktory tak hovoria pre to, aby sme ranné cvičenie zapojili do svojho režimu dňa, avšak odhodlať sa k takejto zmene – a hlavne vydržať – je o niečo ťažšie. „Prekonať pohodlnosť je jedna z najťažších úloh. O to viac, že skutočné zmeny na sebe začnete reálne pozorovať až za niekoľko týždňov. Mozog potrebuje čas, aby sa novo vzniknutej situácii prispôsobil. Prvých 14 dní naviac budete ešte vyčerpanejší ako obvykle a to je väčšinou najsilnejšia motivácia pre to, prečo sa na celú vec vykašlať. Ale vydržte, výsledky sa dostavia,“ hovorí.