Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Je potrebné investovať o to viac do ďalších častí Slovenska a do ďalších regiónov, aby sa aj ich dostupnosť zlepšila a aby sa vyrovnali obrovské regionálne rozdiely, ktoré na Slovensku existujú, povedal Wolfgang Streitenberger z Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre regionálnu a mestskú politiku.
Rozdiely sa majú vyrovnať aj pomocou eurofondov
Bratislavský región je ostrovom bohatstva v porovnaní s celkovou situáciou na Slovensku, hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa je veľmi podobný ako napríklad vo východnom Rakúsku či v západnom Nemecku. Povedal to na tlačovej konferencii v Bratislavepovedal Wolfgang Streitenberger z Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre regionálnu a mestskú politiku.
„Pre mňa je fascinujúce vidieť, aké bohatstvo sa v bratislavskom regióne v ostatnom čase naakumulovalo,“ poznamenal. Predpokladá, že výsledok regiónu závisí od blízkosti západných trhov či dobrej dopravnej linky, ktorá je ľahko dostupná. „Preto je potrebné investovať o to viac do ďalších častí Slovenska a do ďalších regiónov, aby sa aj ich dostupnosť zlepšila a aby sa vyrovnali obrovské regionálne rozdiely, ktoré na Slovensku existujú,“ povedal.
Investície majú ísť skôr na stredné a východné Slovensko
Ako ho doplnil vedúci oddelenia pre Slovensko Generálneho riaditeľstva EK Christopher Todd, bratislavský región je nielen nad priemerom Európskej únie, no veľmi rýchlo sa od priemeru vzďaľuje. Bratislavský kraj sa stal jedným z najbohatších krajov, čo sa týka HDP. „Regiónu sa darí dobre aj v ostatných ukazovateľoch, ako je napríklad zamestnanosť,“ vysvetlil.
Práve preto pôjde z Kohézneho fondu EÚ väčšina financií do zvyšných krajov, pretože priepasť medzi regiónmi je stále veľká. „Snažíme sa tieto rozdiely vyrovnať,“ dodal s tým, že sa snažia nezanedbávať bratislavský región pokiaľ ide o fondy, no radi by dosiahli vyváženejší vývoj, preto budú podporovať skôr investície do stredného a východného Slovenska. Ide napríklad o podporu spolupráce košickej univerzity s brnianskou. „Snažíme sa dobré bratislavské výsledky rozšíriť a uplatniť aj na zvyšok štátu,“ povedal.
Pre všetky regióny okrem Bratislavy pôjde spolu 9,2 miliardy eur
Avšak aj Slovensko ako krajina odviedlo v príprave na nové programovacie obdobie 2014 až 2020 veľký kus práce. „Väčšinu členských štátov dokonca predbehlo,“ poznamenal Christopher Todd. Partnerská dohoda so Slovenskom bola podľa jeho slov prijatá v júni, pričom Slovensko bolo piatou členskou krajinou v poradí z 25. Tri operačné programy zo siedmich, ktoré budeme v novom období spravovať, boli prijaté 28. októbra, pričom Slovensko bolo z takmer 200 programami v hornej desiatke. Tri už boli prijaté, zvyšné budú tento mesiac.
V novom období 2014 až 2020 bude Slovensko spravovať sedem operačných programov v rámci politiky súdržnosti EÚ. Päť z nich bude financovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu, jeden z Európskeho sociálneho fondu (ESF) a EFRR a jeden z ESF. Na Slovensko sa bude v novom období investovať približne 14 miliárd eur. Pre menej rozvinuté regióny, teda všetky okrem Bratislavy, pôjde 9,2 miliardy eur, pre Bratislavu 328,7 milióna eur.
Európska komisia zatiaľ Slovensku schválila tri operačné programy
Ďalších 4,2 miliardy pôjde z Kohézneho fondu, 223,4 milióna eur pre Európsku územnú spoluprácu a 72,2 milióna eur pre iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí. Európska komisia zatiaľ Slovensku schválila tri operačné programy, a to Integrovaná infraštruktúra, Výskum a inovácie a Kvalita životného prostredia.
„V novom období budeme investovať do dopravy, výskumu a inovácií, podpory malých a stredných podnikov, bezpečnosti energetiky a viac peňazí pôjde aj do obnoviteľných zdrojov, protipovodňovej ochrany, čistenia odpadových vôd či cestnej, železničnej, mestskej dopravy a do širokopásmového internetu,“ priblížil Christopher Todd.
Viac ako 80 % všetkých verejných investícií pochádza z eurofondov
Za 10 rokov sa Slovensko podľa Dušana Chreneka zo Zastúpenia Európskej komisie v SR stalo pevnou súčasťou vyspelej Európy a Európska únia nám dáva široký rozsah príležitostí. „Prispeli k tomu aj európske financie, pričom ich prínos je viditeľný všade a pomáha zlepšovať životy Slovákov,“ povedal. Slovensko z nich má nové vodovody, vlakové súpravy, zmodernizované školy a nemocnice, vedecké projekty, ale aj investície do podnikov a zamestnanosti mladých.
„Čo sa týka podielu peňazí zo štrukturálnych fondov, ktoré tvoria verejné investície, Slovensko je na špičke, viac ako 80 percent všetkých verejných investícií pochádza z eurofondov,“ vysvetlil Wolfgang Streitenberger. Je to podľa jeho slov povzbudzujúca správa, pretože je vidieť, že sa Slovensko nachádza pred ostatnými susedmi. „Slovensku pomohli eurofondy vyrovnať situáciu, ktorá vznikla v dôsledku poklesu verejného financovania pre krízu,“ dodal.
