Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Slovenské hospodárstvo v tomto roku porastie o 1 %. Predpovedá to v aktuálnej jarnej prognóze Európska komisia, ktorá tak ešte mierne znížila svoj odhad z februára tohto roka o 0,1 percentuálneho bodu.
V roku 2014 by mal podľa odhadov Bruselu hospodársky rast na Slovensku opäť zrýchliť na 2,8 %. Aj v tomto prípade pristúpila komisia k miernej revízii prognózy smerom nadol o 0,1 percentuálneho bodu. Vlani pritom hospodárstvo stúplo o 3,2 %.
Za oslabenie môže malý domáci dopyt a trh práce
Dôvodom spomalenia rastu ekonomiky Slovenska v tomto roku je podľa Európskej komisie pretrvávajúci slabý domáci dopyt vyplývajúci zo situácie na trhu práce a takisto pokles externého dopytu zo strany tradičných obchodných partnerov. Brusel však očakáva postupné zotavovanie hospodárstva od druhej polovice tohto roka. Ekonomiku by malo podporiť obnovenie súkromných investícií a opätovný rast zahraničného dopytu, ktorého náznaky ukazujú mesačné indikátory nových objednávok v priemysle.
Spolu s pomalším hospodárskym rastom komisia očakáva aj spomalenie rastu spotrebiteľských cien z vlaňajších 3,7 % na tohtoročných 1,9 %. V roku 2014 by mal rast cien zrýchliť iba mierne na 2 %. Cenový vývoj bude vyplývať aj zo situácie na trhu práce, ktorá sa výrazne zrejme nezlepší a nepodporí tak rast domáceho dopytu. Miera nezamestnanosti by totiž v tomto roku mala stúpnuť na 14,5 %. Pokles sa očakáva o rok neskôr na 14,1 %.
Naplánovaný deficit by sme mali dodržať
Európska komisia je však optimistickejšia, čo sa týka očakávaného vývoja verejných financií. Najnovšie totiž verí slovenskej vláde, že sa jej podarí stlačiť deficit verejných financií v tomto roku na maastrichtské 3 % hrubého domáceho produktu. Ešte vo februári pritom počítala s deficitom na úrovni 3,3 % výkonu ekonomiky. Brusel totiž už započítal aj konsolidačné opatrenia avizované vládou v marci. Tie sa majú sústrediť na znižovanie výdavkov, šetrenie v zdravotníctve a dodatočné príjmy z dividend. Ďalšie príjmy majú pochádzať z predaja telekomunikačných licencií a z opatrení spojených so strategickými zásobami ropy.
Úroky na pôžičky Slovenska by mohli klesnúť
Minister financií Peter Kažimír považuje čísla zverejnené Európskou komisiou vzhľadom na globálny vývoj pre Slovensko za pozitívne. „Vyzerá to tak na základe údajov, ktoré zverejnila Európska komisia, že by sme naozaj v budúcom roku mohli opustiť trestnú lavicu krajín, ktoré porušujú Pakt stability a rastu, teda mali by sme sa dostať z procedúry nadmerného deficitu. To určite patrične ocenia aj medzinárodné finančné trhy a naše úroky, za ktoré si požičiavame, by mohli ďalej klesať,“ vyhlásil na piatkovej tlačovej konferencii Kažimír.
Vzhľadom na celkový vývoj hospodárstva v Európe sa podľa neho javí ako pozitívna aj prognóza čo i len jednopercentného ekonomického rastu. „Bude to štvrtý najrýchlejší rast v eurozóne. Je to číslo malé na pomery Slovenska, ale je to plusové číslo na rozdiel od všetkých ostatných krajín, ktoré sa pasujú s recesiou,“ tvrdí minister.
Situácia bude závisieť aj od daňových príjmov
Prognóza Európskej komisie je pritom podľa Kažimíra jedným z podkladov, ktoré sú nevyhnutné na stanovenie ďalšieho postupu konsolidácie. Konkrétne opatrenia však minister stále neprezrádza. Tvrdí, že ešte si treba počkať na júnovú prognózu rezortu financií a taktiež na to, ako sa budú vyvíjať daňové príjmy. „Kľúčové pre nás bude ešte si potvrdiť fiškálne ciele a potreby dodatočnej konsolidácie. Musíte s konkrétnymi opatreniami počkať na koniec júna,“ povedal s tým, že opatrenia, ktoré už rámcovo pomenovali, ako zvýšenie adresnosti sociálnych dávok, zostávajú stále v platnosti.
Otázne však je aj to, ako dopadne diskusia o možnom zmiernení konsolidačného tempa v rámci Európskej únie. Minister financií Peter Kažimír pripúšťa, že táto téma je legitímna aj vzhľadom na to, že momentálne sa aplikuje rovnaký konsolidačný meter na všetky krajiny. Rovnakým tempom tak musia konsolidovať aj tie, ktoré to možno až tak nepotrebujú a oslabujú tak hospodársky rast. Zároveň však tvrdí, že Slovensko bude stále trvať na tom, aby všetky krajiny čím skôr stlačili deficity pod 3 % hrubého domáceho produktu a naďalej dodržiavali stanovené pravidlá. Prípadné nové mantinely by podľa Kažimíra museli platiť pre všetkých bez výnimky.
Spôsby konsolidácie majú dopad na nezamestnanosť
Opozičná SDKÚ-DS však vníma novú prognózu Európskej komisie ako potvrdenie negatívnych dopadov zlej konsolidácie verejných financií na nezamestnanosť na Slovensku. „Úroveň nezamestnanosti sa podľa tejto prognózy očakáva na úrovni 14,5% oproti vládou rozpočtovaných 13,9%. Je to výsledok spôsobu konsolidácie, ktorú vláda cez zvýšenie daní, odvodov a poplatkov takmer výlučne presunula na občanov,“ uviedol v reakcii na zverejnené dáta podpredseda SDKÚ-DS Ivan Štefanec.
Zlá konsolidácia zameraná na krátkodobé ciele si bude podľa neho vyžadovať ďalšie opatrenia pre budúci rok. „To je pri spôsobe vlády hádzať všetko na občanov ďalšia zlá správa pre všetkých aktívnych a pracovitých. Škodlivé vplyvy vládnej politiky dnes pociťujú nielen tí, ktorí stratili prácu, ale aj drvivá väčšina zamestnaných ľudí, ktorým klesli reálne príjmy,“ dodal Štefanec.
