Čo je pracovná zdravotná služba a aké povinnosti majú v tejto súvislosti zamestnávatelia podľa zákona?

V aktuálnom článku sa bližšie pozrieme na problematiku a základný právny rámec pracovnej zdravotnej služby. Priblížime si, koho sa táto povinnosť týka, kto môže vykonávať pracovnú zdravotnú službu a aké sankcie hrozia podnikateľom sa nesplnenie týchto povinností.

Základný právny rámec pre pracovnú zdravotnú službu predstavuje zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o ochrane zdravia“).

V tomto zákone nájdu podnikatelia legálnu definíciu pojmu pracovná zdravotná služba, ako aj jednotlivé povinnosti zamestnávateľov pri ochrane zdravia ich zamestnancov, náplň činnosti pracovnej zdravotnej služby, podmienky pre vydanie a odobratie oprávnenia na výkon pracovnej zdravotnej služby, povinnosti poskytovateľov pracovnej zdravotnej služby, ako aj rôzne podmienky súvisiace s posudzovaním zdravotných rizík v jednotlivých pracovných kategóriách.

Problematika ochrany zdravia pri práci je rozsiahla a je upravená vo viacerých právnych predpisoch. V tomto článku sa preto zameriame na samotný výkon pracovnej zdravotnej služby a s tým súvisiace povinnosti participujúcich subjektov.

Kto je povinný zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu?

Ochrana zdravia pri práci sa týka podnikateľov, ktorí sú zamestnávatelia. Zákon o ochrane zdravia definuje zamestnávateľa ako každú fyzickú alebo právnickú osoba, ktorá zamestnáva minimálne jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu a v prípade, že tak ustanovujú iné osobitné právne prepisy, aj v obdobných pracovných vzťahoch, ako aj právnickú a fyzickú osoba, u ktorej prebieha praktické vyučovanie žiakov a študentov.

Zamestnancom je na druhej strane fyzická osoba, ktorá je so zamestnávateľom v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu, ako aj žiak strednej odbornej školy pri praktickom vyučovaní a študent vysokej školy pri praktickej výučbe .

Od 1. januára 2018 musí mať pracovnú zdravotnú službu každý zamestnávateľ, ktorý má zamestnancov zaradených do 3. a 4. kategórie rizikových prác. Zamestnávatelia, ktorí majú zamestnancov zaradených do 1. a 2. rizikovej kategórie, sú povinní zabezpečiť tzv. posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a kvantitatívne zisťovanie zdraviu škodlivých faktorov životného prostredia a pracovného prostredia. Kvantitatívne zisťovanie musí vykonať fyzická osoba s odbornou spôsobilosťou pre túto činnosť. Zoznam jednotlivých rizikových prác je uvedený v zákone č. 355/2007.

Povinnosti zamestnávateľov pri ochrane zdravia pri práci

Zákon o ochrane zdravia pri práci ukladá zamestnávateľom pri ochrane zdravia pri práci viaceré povinnosti vrátane nasledovných:

• zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým alebo iným faktorom práce a pracovného prostredia (ďalej len ako „faktory práce a pracovného prostredia“) na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň, najmenej však na úroveň limitov ustanovených osobitnými predpismi
• zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a na základe tohto posúdenia zabezpečiť vypracovanie písomného posudku o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotného rizika v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a vypracovanie písomného posudku o riziku aj pri každej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika alebo kategóriu práce z hľadiska zdravotného rizika,
• zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia na pracovisku, na ktorom zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategórie najmenej raz za 18 mesiacov, tretej kategórie alebo štvrtej kategórie najmenej raz za rok a zabezpečiť pri posúdení zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia vypracovanie písomného posudku o riziku, ak pracovná zdravotná služba zistila takú zmenu pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika alebo kategóriu práce z hľadiska zdravotného rizika alebo písomného záznamu o posúdení rizika, ak pracovná zdravotná služba nezistila zmenu pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika alebo kategóriu práce z hľadiska zdravotného rizika,
• poskytnúť kópiu posudku o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotného rizika zástupcom zamestnancov,
• zabezpečiť pre zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa zákona,
• predložiť lekárovi, ktorý vykonáva lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci, zoznam zamestnancov, ktorí sa podrobia lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci podľa § 30e zákona o ochrane zdravia, pričom v zozname zamestnancov sa uvádza meno a priezvisko zamestnanca, dátum narodenia, osobné číslo, ak bolo pridelené, názov pracoviska, profesia, pracovné zaradenie, dĺžka expozície pri práci v rokoch alebo v mesiacoch u aktuálneho zamestnávateľa, faktory práce a pracovného prostredia, ktorým je zamestnanec vystavený, a výsledky posúdenia zdravotného rizika s uvedením kategórií prác osobitne pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia,
• uchovávať lekárske posudky o zdravotnej spôsobilosti na prácu zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikovú prácu, 20 rokov od skončenia tejto rizikovej práce, prípadne na inak ustanovenú dĺžku doby podľa zákona,
• vypracovať prevádzkový poriadok z hľadiska ochrany a podpory zdravia zamestnancov pri práci, ak tak ustanovujú osobitné predpisy,
• viesť a uchovávať evidenciu zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategórie, tretej kategórie alebo štvrtej kategórie pri expozícii faktorom práce a pracovného prostredia, ktorými sú: hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie, elektromagnetické pole, ultrafialové žiarenie, infračervené žiarenie, laserové žiarenie, záťaž teplom, chladom, chemické faktory, karcinogénne, mutagénne, biologické faktory, fyzická a psychická záťaž pri práci, ako aj zvýšený tlak vzduchu,
• oznámiť každoročne do 15. januára v elektronickej podobe príslušnému orgánu verejného zdravotníctva údaje týkajúce sa zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej kategórie k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka, údaje poskytne zamestnávateľ aj zástupcom zamestnancov,
• predkladať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou návrhy na zaradenie prác do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie a návrhy na zmenu alebo vyradenie prác z tretej kategórie alebo štvrtej kategórie,
• vypracovať v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou každoročne k 31. decembru informáciu o výsledkoch posúdenia zdravotného rizika a opatreniach vykonaných na ich zníženie alebo odstránenie na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, vrátane počtu zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikovú prácu, a hodnotenia zdravotného stavu zamestnancov vo vzťahu k práci a do 15. januára nasledujúceho roka ju predložiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva,
• poskytnúť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva súčinnosť pri prešetrovaní pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania alebo ohrozenie chorobou z povolania,
• po zániku živnostenského oprávnenia alebo zániku obchodnej spoločnosti bezodkladne odovzdať relevantnú dokumentáciu vedenú príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.

Čo zahŕňa pracovná zdravotná služba?

Pracovná zdravotná služba vykonáva zdravotný dohľad pre zamestnancov a poskytuje odborné a poradenské činnosti zamestnávateľovi na plnenie jeho povinností v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci.

Činnosť pracovnej zdravotnej služby zahŕňa najmä nasledovné aktivity:

• dohľad nad pracovnými podmienkami,
• posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci,
• poradenstvo zamerané na ochranu zdravia pri práci a predchádzanie vzniku chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou.

Kto môže poskytovať služby pracovnej zdravotnej služby?

 Pracovnú zdravotnú službu môžu vykonávať nasledovné osoby:

• lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, špecializačnom odbore služby zdravia pri práci alebo v špecializačnom odbore verejné zdravotníctvo,
• verejný zdravotník, alebo
• zdravotnícki pracovníci v tíme pracovnej zdravotnej služby.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu zdravotníckymi pracovníkmi vo vyššie uvedenom bode, ktorí sú s ním v pracovnoprávnom alebo v obdobnom vzťahu – teda vlastnými zamestnancami. Ak nemá na zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby vlastných zamestnancov, je povinný zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu dodávateľským spôsobom. Takýmto poskytovateľom pracovnej zdravotnej služby môže byť fyzická osoba – podnikateľ, ktorý ju môže vykonávať aj osobne, alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva príslušných zdravotných pracovníkov.

Oficiálny zoznam poskytovateľov oprávnených poskytovať služby pracovnej zdravotnej služby sa nachádza na webovom sídle Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Ceny jednotlivých poskytovateľov sa líšia, preto odporúčame v prípade záujmu osloviť viacerých a porovnať si predložené cenové ponuky.

Sankcie pri nesplnení povinnosti

Zákon ustanovuje aj množstvo ďalších povinností pre zamestnávateľov aj poskytovateľov pracovnej zdravotnej služby. Mnohé sa týkajú opatrení v rámci predchádzania ochoreniam a zdravotným rizikám, zisťovania škodlivých faktorov, prípustných hodnôt, dodržiavanie technologických postupov, zabezpečenie dohľadu a ďalších. Zamestnávatelia sú zároveň povinní umožniť účasť svojich zamestnancov, žiakov škôl a študentov na povinných lekárskych preventívnych prehliadkach vo vzťahu k ich práci, potrebných vyšetreniach a očkovaniach, a to v nevyhnutnom rozsahu.

Zákon o ochrane zdravia ustanovuje množstvo ďalších povinností, nesplnenie ktorých možno považovať za priestupok alebo iné správny delikt, pričom za priestupky môžu príslušné orgány uložiť povinný subjektom pokutu až do výšky 1 659 eur a v blokovom konaní do 99 eur. Za iné správne delikty môžu uložiť pokutu vo výške od 150 do 50 000 eur v závislosti od konkrétneho porušenia zákona.

Odporúčané ebooky

K téme