Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Obchodný zákonník ustanovuje, že konateľ spoločnosti je povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou. Odborná starostlivosť tak zahŕňa aj rozpoznanie hranice, kedy už konateľ nemá dostatočné vedomosti a/alebo profesionálne skúsenosti na to, aby mohol správne rozhodnúť o niektorej korporátnej alebo obchodnej záležitosti.
Obchodný zákonník ustanovuje, že konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť len fyzická osoba. Ak má spoločnosť viac ako jedného konateľa, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neustanoví niečo iné. Konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť aj spoločník spoločnosti, túto funkciu však môže vykonávať aj úplne iná fyzická osoba stojaca mimo spoločnosti.
Základná požiadavka na výkon funkcie konateľa v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vyžaduje konanie konateľa s odbornou starostlivosťou, ako aj v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Konatelia sú povinní konať odborne a byť lojálni nielen voči spoločnosti, ale aj jej spoločníkom.
Pod odbornosťou je potrebné rozumieť schopnosť rozhodovania so znalosťou veci a s ohľadom na konkrétne podnikanie spoločnosti. Pred prijatím rozhodnutia je preto dôležité, aby si konateľ zaobstaral všetky dostupné informácie, ktoré mu pomôžu nájsť najvhodnejšie riešenie pre spoločnosť.
Z dostupnej judikatúry zároveň vyplýva, že odborná starostlivosť zahŕňa aj rozpoznanie hranice, kedy konateľ už nemá dostatočné vedomosti alebo skúsenosti na to, aby mohol rozhodnúť o niektorej veci týkajúcej sa spoločnosti, a preto by mal vyhľadať pomoc profesionála. V praxi pôjde o poverenie účtovníka vedením účtovníctva alebo získanie právneho názoru k (ne)výhodnosti zmluvy pre spoločnosť, pravdepodobnosti rizika sporu, preskúmania právnych následkov určitého konania, atď.
Lojalita vo vzťahu k spoločnosti a jej spoločníkom predstavuje povinnosť zachovávania mlčanlivosti o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie by mohlo spôsobiť spoločnosti akúkoľvek ujmu, škodu alebo ohroziť jej podnikateľské alebo iné záujmy, prípadne záujmy jej spoločníkov, ako aj povinnosť neuprednostňovať vlastné záujmy konateľa, alebo záujmy len niektorých spoločníkov či tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
Porušenie povinnosti a zodpovednosť konateľa
Pri výkone svojej funkcie zodpovedá konateľ spoločnosti za škodu, ktorú spôsobil porušením svojich povinností, respektíve nevykonaním určitej povinnosti. Ak však porušili povinnosť viacerí konatelia, za škodu zodpovedajú všetci títo konatelia spoločne a nerozdielne.
Povinnosť konateľa nemusí vyplývať len zo zákona, ale aj zo spoločenskej zmluvy, stanov, rozhodnutia valného zhromaždenia alebo zmluvy o výkone funkcie (ak zmluva o výkone funkcie nebola uzatvorená, povinnosti vyplývajú z právnej úpravy mandátnej zmluvy).
Obchodný zákonník ako príklady porušenia povinnosti konateľom uvádza protiprávne poskytnutie plnenia spoločníkom (napríklad vyplatenie preddavku zo zisku spoločnosti alebo vyplatenia úrokov z vkladov do spoločnosti) a nadobudnutie majetku spoločnosťou v rozpore s Obchodným zákonníkom. Uvedené situácie však z v praxi nie sú jediné, pri ktorých môže dochádzať k porušeniu povinností na strane konateľa spoločnosti.
Typickým príkladom porušenia povinnosti konateľa je situácia, kedy je podľa spoločenskej zmluvy na uzatvorenie zmluvy s určitým finančným objemom potrebný súhlas valného zhromaždenia. Ak konateľ uzatvorí zmluvu bez takéhoto súhlasu, zmluva je platná, ale spoločnosť môže od neho požadovať náhradu škody, ktorá spoločnosti vznikla v dôsledku porušenia povinnosti získať súhlas.
Všeobecne je predpokladom zodpovednosti konateľa splnenie troch základných podmienok:
vznik škody, pričom škoda musela reálne vzniknúť (nepostačuje iba hrozba vzniku škody),
porušenie povinnosti konateľa,
príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.
Pre vznik zodpovednosti konateľa za škodu sa vyžaduje, aby boli splnené všetky tri uvedené podmienky. Konateľ zároveň zodpovedá za škodu bez ohľadu na to, či povinnosť porušil úmyselne alebo z nedbanlivosti, pričom je dôležité, že konateľ zodpovedá za vzniknutú škodu celým svojím majetkom.
Ako sa môžem zbaviť zodpovednosti?
Obchodný zákonník umožňuje konateľovi zbaviť sa zodpovednosti, ak preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. V takom prípade nedôjde k porušeniu povinnosti. Dôkazné bremeno v súdnom konaní však bude na konateľovi a bude jeho úlohou, aby preukázal, že si plnil svoje povinnosti a konal s odbornou starostlivosťou.
Konatelia taktiež nebudú zodpovedať za škodu spôsobenú konaním, ak ním vykonávali uznesenie valného zhromaždenia. Podmienkou však je, že príslušné uznesenie nemôže byť v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami.
Na druhej strane však Obchodný zákonník zakazuje akékoľvek dohody medzi spoločnosťou a jej konateľom, ktoré by vopred vylučovali alebo obmedzovali jeho zodpovednosť. Tú rovnako nemôže obmedziť ani vylúčiť spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti.
Jedinou praktickou možnosťou je vzdanie sa nárokov spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi alebo uzatvorenie dohody o urovnaní. Takýto postup je však akceptovateľný len v prípade, že sú splnené určité podmienky. Vzdať sa nárokov, respektíve uzatvoriť dohodu o urovnaní, možno najskôr po troch rokoch od vzniku škody a so súhlasom valného zhromaždenia. Ďalšou podmienkou je, že proti rozhodnutiu, ktorým sa udelil súhlas nebol do zápisnice z valného zhromaždenia, je vznesený protest spoločníka alebo spoločníkov, ktorých vklady majú minimálne 10 % základného imania spoločnosti.
Keď konateľovi zaklope na dvere veriteľ
Nárok na náhradu škody vzniknutú porušením povinnosti konateľa si v praxi nemusí uplatňovať len samotná spoločnosť, ale aj jej veriteľ. Toto právo mu však vznikne iba v prípade, ak:
na strane spoločnosti vznikla škoda, ktorá bola spôsobená porušením povinnosti konateľa,
pohľadávka veriteľa smeruje voči spoločnosti, v ktorej je konateľ štatutárnym orgánom,
pohľadávku nie je možné uhradiť z majetku spoločnosti.
Dôkazné bremeno v súdnom konaní pritom leží na veriteľovi. Ak konateľ úspešne preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, ako aj najlepšom v záujme spoločnosti, veriteľova žaloba nebude úspešná. Hoci nároky veriteľov nezaniknú ani v prípade vzdania sa nároku na náhradu škody alebo pri uzatvorení dohody o urovnaní, uvedené podmienky a potreby dokazovania spôsobujú, že takéto žaloby sa v praxi vyskytujú len v obmedzenom rozsahu.
Pozor na hroziaci konkurz
Správca konkurznej podstaty môže od konateľa žiadať sumu vo výške základného imania spoločnosti, maximálne však do výšky 10.000 EUR, a to v prípade, ak konateľ včas nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu.
Konateľ je tak nútený priebežne sledovať finančnú situáciu spoločnosti, t. j. či spoločnosť nie je platobne neschopná (spoločnosť nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky voči viacerým veriteľom) alebo predlžená (spoločnosť má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje jeho majetku) a podnikať kroky na odvrátenie úpadku.
Spôsob, ako odvrátiť úpadok spoločnosti, je napríklad postúpenie pohľadávok, predaj časti podniku alebo neformálna reštrukturalizácia spoločnosti. Ak je úpadok spoločnosti nezvratný, konateľ je v zmysle zákona povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní odkedy sa dozvedel o predlžení spoločnosti.
Upozornenie:
Skončením funkcie konateľa mu vyššie uvedená povinnosť nezaniká. Zodpovedný je každý konateľ, ktorý v období počas štyroch rokov pred začatím konkurzného konania návrh nepodal za predpokladu, že spoločnosť bola v úpadku.
Aj zákon o konkurze a reštrukturalizácii umožňuje konateľovi, aby sa zbavil zodpovednosti, ak preukáže tzv. liberačné dôvody:
návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný včas,
konal s odbornou starostlivosťou, t. j. starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré majú alebo môžu mať vplyv na konanie (napríklad oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu bolo spôsobené tým, že sa aktívne snažil odvrátiť úpadok),
ostatní konatelia spoločnosti neboli súčinní pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu pričom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel, respektíve mohol sa dozvedieť, o povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu uložil do zbierky listín oznámenie, že spoločnosť je v predlžení.
Vedenie spoločnosti sa dá zhrnúť dvoma prísloviami: dvakrát meraj a raz rež a viac hláv, viac rozumu. Relevantné informácie, získanie názoru a rady odborníka sú základom pre správne rozhodnutie a výkon funkcie konateľa s čistým štítom a zároveň môžu byť vašou oporou pri preukazovaní odbornej starostlivosti.
