Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Cyperská vláda pokračuje v hľadaní alternatívnych zdrojov financií, ktoré by ostrovu zmietanému krízou zabezpečili finančnú pomoc od medzinárodných inštitúcií.
Po ultimáte od Európskej centrálnej banky (ECB) sa však pripravuje aj na najhoršie a zvažuje zavedenie kapitálových kontrolných mechanizmov, aby zabránila odlivu financií z ostrova.
Pripravené krízové alternatívy asi Cypru nepostačia
Krízové opatrenia vlády, ktoré má parlament prerokovať v piatok, však s najväčšou pravdepodobnosťou nemajú potenciál zabezpečiť 5,8 mld. eur, ktoré EÚ požaduje ako spoluúčasť Cypru na jeho finančnej záchrane. ECB vo štvrtok Nikózii pohrozila, že zastaví poskytovanie likvidity cyperským bankám, ak sa krajina s medzinárodnými veriteľmi nedohodne do pondelka.
Stiahnutie sa ECB z ostrova by znamenalo, že najväčšie cyperské banky by museli prejsť likvidáciou, pričom by sa vymazali veľké vklady, ktoré sa Cyprus snaží ochrániť a krajina by pravdepodobne musela opustiť menovú úniu, povedal jeden z predstaviteľov EÚ pre agentúru Reuters. „Ak skolabuje finančný sektor, museli by prejsť zásadnou devalváciou a v takej situácii by nemali inú možnosť, ako zaviesť vlastnú menu,“ povedal s tým, že únia je pripravená takúto možnosť akceptovať, aby zmiernila dopad škôd na európsku ekonomiku.
Ministri financií eurozóny však vyzývajú Nikóziu, aby prišla s novým návrhom. V snahe upokojiť partnerov vláda parlamentu navrhla vytvorenie „fondu solidarity“, ktorý by spojil štátne aktíva, vrátane budúcich ziskov z predaja zemného plynu, ako základ núdzovej emisie dlhopisov, ktoré banka JP Morgan prirovnala k „národnému požiarnemu výpredaju“.
Krajina sa tiež pripravuje na najhoršiu možnosť, keďže vláda hľadá aj cestu k zavedeniu kapitálových kontrolných mechanizmov, čo je opatrenie, aké naposledy použila ešte pred vstupom Cypru do eurozóny. Cyperský minister financií Michael Sarris zároveň v Moskve vyjednáva možnosť predĺženia splatnosti a zníženia úroku na pôžičku vo výške 2,5 mld. eur, ktorú krajina dostala od Ruska minulosti. Poprel však, že by s ruským kolegom jednal o ďalšom úvere. Moskva nezávisle na tom informovala EÚ, že nemá záujem investovať ďalšie financie do Cypru, potvrdil aj predseda skupiny ministrov financií eurozóny Jeroen Dijsselbloem.
