Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti SZČO (živnostníkov) v roku 2018

Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) na rozdiel od zamestnancov nie sú povinne poistené v nezamestnanosti. Povinné sociálne poistenie pre SZČO totiž pozostáva len z dôchodkového a nemocenského poistenia. V článku si preto priblížime dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti SZČO v roku 2018, aká môže byť jeho výška a aké sú jeho podmienky v praxi.

Povinne dôchodkovo a nemocensky poistené SZČO sa pritom môžu v Sociálnej poisťovni prihlásiť na samostatné dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti a po splnení podmienok čerpať zo Sociálnej poisťovne nezamestnaneckú dávku.

O takéto poistenie však majú SZČO nízky záujem. Sociálna poisťovňa totiž v súčasnosti eviduje približne 186 tisíc povinne dôchodkovo a nemocensky poistených podnikateľov, avšak len okolo 10 tisíc dobrovoľne poistených osôb pre prípad nezamestnanosti.

POZOR!

Ak SZČO nie je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená (ešte len začala podnikať alebo má nízky hrubý príjem) a má záujem o poistenie v nezamestnanosti, nemôže sa v Sociálnej poisťovni prihlásiť len na samostatné dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Môže byť dobrovoľne poistená v nezamestnanosti, avšak len v kompletnom poistnom balíku spolu s dôchodkovým a nemocenským poistením.

Pri najnižšom možnom mesačnom vymeriavacom základe, ktorý je v tomto roku stanovený na 456 eur, by minimálne poistné na takýto kompletný balík poistenia (dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti) dosiahlo 160,28 eura mesačne.

Len pre zaujímavosť môžeme spomenúť aj cenu kompletného balíka dobrovoľného sociálneho poistenia pri maximálnom mesačnom vymeriavacom základe vo výške 6 384 eur. Tomuto vymeriavaciemu základu zodpovedá poistné v sume 2 243,97 eura mesačne.

V prémiovej časti obsahu nájdete:

• Prihláška na poistenie v nezamestnanosti
• Vymeriavací základ a výška poistného
• Zmena vymeriavacieho základu
• Odhlásiť sa možno kedykoľvek
• Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti
• Pri neplatení dobrovoľné poistenie zaniká
• Poistné treba platiť aj pri čerpaní dávky
• Praktické príklady

Prihláška na poistenie v nezamestnanosti

SZČO sa na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti prihlasuje vyplnením Registračného listu fyzickej osoby a Vyhlásenia dobrovoľne poistenej osoby. V tomto vyhlásení deklaruje, že k dátumu prihlásenia nie je povinne poistená v inom členskom štáte Európskej únie, ani v Nórskom kráľovstve, Islandskej republike, Lichtenštajnskom kniežatstve, ani vo Švajčiarsku a že berie na vedomie všetky podmienky dobrovoľného poistenia. Obe vyplnené tlačivá odovzdá v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne alebo ich na pobočku poisťovne odošle poštou.

Po podaní prihlášky na dobrovoľné poistenie pobočka Sociálnej poisťovne pridelí dobrovoľne poistenej osobe variabilný symbol, ktorý potom SZČO uvádza pri platení poistného. Okrem neho pri platení poistného správne uvedie aj špecifický symbol a číslo účtu pobočky. Poistné sa platí za predchádzajúci mesiac – do 8. dňa nasledujúceho mesiaca.

Vymeriavací základ a výška poistného

Vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti si určuje samotná SZČO s tým, že musí rešpektovať zákonom stanovený minimálny a maximálny vymeriavací základ.

Najnižší možný mesačný vymeriavací základ na platenie poistného je v tomto roku 456 eur a maximálny mesačný vymeriavací základ je na úrovni 6 384 eur. Poistné na poistenie v nezamestnanosti dosahuje 2 % z určeného vymeriavacieho základu.

Minimálne poistné na poistenie v nezamestnanosti tak v tomto roku predstavuje 9,12 eura mesačne a maximálne poistné je na úrovni 127,68 eura mesačne.

Od 1. januára budúceho roka minimálny mesačný vymeriavací základ stúpne na 477 eur a tým sa minimálne poistné na poistenie v nezamestnanosti zvýši na 9,54 eura. Maximálny mesačný vymeriavací základ na rok 2019 pôjde nahor na 6 678 eur  a najvyššie možné poistné na poistenie v nezamestnanosti tak bude 133,56 eura.

Pri určovaní vymeriavacieho základu netreba zabudnúť na to, že maximálny základ pre výpočet dávky v nezamestnanosti je dvojnásobkom priemernej mzdy na Slovensku. Do konca júna tohto roka je to suma 1 824 eur (dvojnásobok priemernej mzdy za rok 2016) a od začiatku júla tohto roka do konca júna budúceho roka suma 1 908 eur (dvojnásobok priemernej mzdy za rok 2017).

Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti preto nemá význam platiť z vymeriavacieho základu vyššieho, ako je dvojnásobok priemernej mzdy na Slovensku.

Ak by ste teda chceli dostávať zo Sociálnej poisťovne maximálnu výšku dávky v nezamestnanosti, tak pri vymeriavacom základe 1 908 eur by ste platili poistné vo výške 38,16 eura mesačne. Pri takomto vymeriavacom základe by dávka v nezamestnanosti priznaná od 1. júla tohto roka pri 31-dňovom mesiaci predstavovala 972,30 eura a za mesiac, ktorý má 30 dní, by nezamestnanecká dávka bola v sume 941 eur.

Zmena vymeriavacieho základu

Ak si SZČO ako dobrovoľne poistená osoba stanoví vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, môže si ho zmeniť najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od jeho posledného určenia. Zo zmeneného vymeriavacieho základu pritom začne SZČO platiť poistné od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zmenu vymeriavacieho základu písomne oznámila Sociálnej poisťovni.

Odhlásiť sa možno kedykoľvek

Ak SZČO nemá záujem platiť poistné na dobrovoľné poistenie, môže sa kedykoľvek odhlásiť. Dobrovoľné poistenie zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky. Opäť treba vyplniť tlačivo „Registračný list fyzickej osoby“– ako odhlášku dobrovoľne poistenej osoby, ktorú je možné zaslať poštou alebo podať osobne v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne v mieste trvalého bydliska.

Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti

Aby SZČO vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, musí získať najmenej dva roky, teda 730 dní dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce a mať toto dobrovoľné poistenie zaplatené v stanovenej lehote a sume.

Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného. Podmienka zaplatenia poistného sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na poistenie v nezamestnanosti nepresahuje 5 eur.

Dávku v nezamestnanosti pritom môže dobrovoľne poistená osoba dostávať šesť mesiacov. Denná dávka v nezamestnanosti predstavuje 50 % z denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ sa určuje z vymeriavacích základov, z ktorých sa platilo poistné v období dvoch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Pri neplatení dobrovoľné poistenie zaniká

Ak dobrovoľne poistená osoba nezaplatí poistné na dobrovoľné sociálne poistenie za dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace, považuje sa to za prejav vôle ukončiť dobrovoľné poistenie a dobrovoľné poistenie následkom toho zanikne. Cieľom tohto postupu, ktorý vyplýva priamo zo zákona, je predchádzať vzniku a narastaniu nedoplatkov u dobrovoľne poistených osôb.

Poistné treba platiť aj pri čerpaní dávky

Dobrovoľne poistená osoba je povinná platiť poistné aj v období, v ktorom dostáva dávku v nezamestnanosti. Zákon totiž vylučuje povinnosť platiť poistné na dobrovoľné poistenie len v prípade, ak dobrovoľne poistená osoba poberá materskú dávku, ošetrovné pri OČR alebo nemocenskú dávku.

To, či sa živnostníkovi oplatí dobrovoľne sa poistiť pre prípad nezamestnanosti, si ukážeme na nasledujúcich príkladoch.

Príklad č. 1

Začínajúci živnostník začal podnikať 1. marca 2018. Má záujem o poistenie v nezamestnanosti. Keďže zatiaľ ešte neplatí povinné dôchodkové a nemocenské poistenie, k dobrovoľnému poisteniu v nezamestnanosti si musí pribrať aj dobrovoľné dôchodkové a nemocenské poistenie.

Prihlási sa od 1. septembra 2018 v Sociálnej poisťovni na platenie kompletného balíka sociálneho poistenia. Zvolí si minimálny vymeriavací základ 456 eur, a preto začne platiť poistné v sume 160,28 eura mesačne.

Od 1. januára 2019 sa minimálny vymeriavací základ zvyšuje na 477 eur, a preto kompletný balík dobrovoľného poistenia ho od januára 2019 bude stáť 167,65 eura mesačne.

Od 1. júla 2019 živnostníkovi na základe príjmov z podnikania za rok 2018 vznikne povinnosť platiť dôchodkové a nemocenské poistenie.

Keďže nechce platiť súbežne poistné aj povinne, aj dobrovoľne, k 1. júlu 2019 sa odhlási z kompletného balíka dobrovoľného poistenia a ako povinne dôchodkovo a nemocensky poistená SZČO sa prihlási len na samostatné dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

Na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti si určí minimálny vymeriavací základ 477 eur (platný v roku 2019). Bude preto platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti v sume 9,54 eura mesačne (2 % zo 477 eur).

Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti (získanie minimálne 730 dní poistenia) živnostník splní 1. septembra 2020.

Za dva roky na komplexnom dobrovoľnom poistení zaplatil približne 1 784 eur.

Akú výšku dávky v nezamestnanosti by dostal, ak by k 1. septembru 2020 ukončil svoju živnosť a išiel sa na úrad práce zaevidovať ako uchádzač o zamestnanie?

Za dva roky poistenia by zaplatil poistné z úhrnného vymeriavacieho základu 11 548 eur (4x 456 eura v roku 2018 + 12×477 eur v roku 2019 + 8x odhadovaných 500 eur v roku 2020).

Jeho denný vymeriavací základ na výpočet sumy dennej dávky by Sociálna poisťovňa vypočítala tak, že by úhrnný vymeriavací základ vydelila 730 dňami poistenia.

11 548 / 730 = 15,82 eura

Denná dávka v nezamestnanosti by z tejto sumy predstavovala polovicu, teda 7,91 eura. Za 30-dňový mesiac by tak živnostník po ukončení živnosti dostal dávku v nezamestnanosti v sume 237,30 eura,  za 31-dňový mesiac by dávka predstavovala 245,21 eura a za 28-dňový február by dávka tvorila 221,48 eura.

Ak by živnostník dostával dávku v nezamestnanosti pol roka, teda od 1. septembra 2020 do 28. februára 2021, tak by celkovo zo Sociálnej poisťovne dostal 1 431,71 eura.

Ak porovnáme, koľko živnostník zaplatil na dobrovoľnom poistení (1 784 eur) a koľko dostal vo forme dávky v nezamestnanosti (1 431,71 eura), tak by bol živnostník z krátkodobého hľadiska v strate 352,29 eura.

Keďže však bol v rámci kompletného balíka dobrovoľne poistený aj dôchodkovo a nemocensky, časť z tejto straty sa mu môže znížiť tým, že by čerpal dávku nemocenského poistenia (nemocenské, ošetrovné alebo materské), ako aj tým, že zaplatené dôchodkové odvody by mal mať v budúcnosti zohľadnené pri výške starobného, či invalidného dôchodku.

Príklad č. 2

SZČO povinne platí do Sociálnej poisťovne dôchodkové a nemocenské poistenie. Chce však byť aj poistená v nezamestnanosti, a preto sa v Sociálnej poisťovni prihlási na platenie samostatného dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti.

Prihlási sa k 1. júlu 2018 a určí si vymeriavací základ na platenie poistenia v nezamestnanosti vo výške 750 eur. Poistné na poistenie v nezamestnanosti z tejto sumy dosiahne 15 eur (2 % zo 750 eur).

Za dva roky na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti odvedie 360 eur (15 eurx24mesiacov).

Nárok na dávku v nezamestnanosti by tejto SZČO vznikol 1. júla 2020, kedy by získala dva roky poistenia. Ak by ukončila podnikanie a išla sa evidovať na úrade práce ako nezamestnaná, mala by šesť mesiacov nárok na čerpanie nezamestnaneckej dávky.

Výška dennej dávky by tvorila 50 % z denného vymeriavacieho základu. Ten by sa určil tak, že by sa spočítali všetky vymeriavacie základy živnostníka za posledné dva roky a výsledné číslo by sa vydelilo počtom dní v danom období.

Ide o tento výpočet:

750×24/730/2 = 12,33 eura

Pri 30-dňovom mesiaci by tak táto osoba dostala dávku v sume 369,90 eura a pri 31-dňovom mesiaci by dávka v nezamestnanosti predstavovala 382,23 eura. Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti zaplatené za dva roky by sa tak SZČO vrátilo hneď v prvej dávke v nezamestnanosti.

Príklad č. 3

SZČO povinne platí do Sociálnej poisťovne dôchodkové a nemocenské poistenie. Chce však byť aj poistená v nezamestnanosti, a preto sa v Sociálnej poisťovni prihlási na platenie samostatného dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti.

Prihlási sa k 1. júlu 2018 a keďže chce dostávať najvyššiu možnú dávku v nezamestnanosti, určí si vymeriavací základ na platenie poistenia v nezamestnanosti vo výške 1 908 eur.

Poistné na poistenie v nezamestnanosti z tejto sumy dosiahne 38,16 eura (2 % z 1 908 eur) mesačne.

Za september a október 2018 však nezaplatí načas do Sociálnej poisťovne poistné na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, následkom čoho jej dobrovoľné poistenie zanikne spätne k 1. septembru 2018.

Príde do Sociálnej poisťovne a opäť podá prihlášku na platenie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti, a to k 1. decembru 2018, pri vymeriavacom základe 1 908 eur a poistnom 38,16 eura mesačne.

Dva roky poistenia v nezamestnanosti v posledných štyroch rokoch by táto SZČO splnila 1. októbra 2020.

Jej prvé poistenie totiž trvalo dva mesiace, od 1. júla 2018 do 31. augusta 2018 a druhé poistenie bolo v dĺžke 22 mesiacov, v období od 1. decembra 2018 do 30. septembra 2020.

Ak by táto SZČO k 1. októbru 2020 ukončila podnikanie a išla na úrad práce, mohla by pol roka dostávať dávku v nezamestnanosti.

Za dva roky na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti odvedie 915,84 eura (38,16 eurax24mesiacov).

Výška dennej dávky by tvorila 50 % z denného vymeriavacieho základu. Ten by sa určil tak, že by sa spočítali všetky vymeriavacie základy živnostníka za posledné dva roky a výsledné číslo by sa vydelilo počtom dní v danom období.

Ide o tento výpočet sumy dennej dávky:

1 908×24/730/2 = 31,36 eura

Pri 30-dňovom mesiaci by tak táto osoba dostala dávku v sume 941 eur a pri 31-dňovom mesiaci by dávka v nezamestnanosti predstavovala 972,30 eur. Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti zaplatené za dva roky by sa tak SZČO vrátilo hneď v prvej dávke v nezamestnanosti.

Odporúčané ebooky

K téme