Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Znižovanie nákladov, a to najmä obmedzenie počtu zamestnancov, bude v nasledujúcich šiestich mesiacoch prioritou retailových aj investičných bánk.
Očakávajú totiž ďalšie prehlbovanie problémov spôsobených dlhovou krízou eurozóny a celkovým stavom európskej ekonomiky.
Dlhová kríza opäť tlačí na banky
Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Ernst & Young uskutočneného medzi 270 európskymi bankami. Snahu znížiť náklady uvádzali zástupcovia bánk medzi prioritami na druhom mieste, hneď za programom implementácie zákonných požiadaviek a riadenia rizík. S obmedzovaním počtu zamestnancov tak počas nasledujúcich šiestich mesiacov počíta 45 % európskych bánk, najviac tento trend pravdepodobne zasiahne banky v Holandsku a vo Veľkej Británii.
„Medzi piatimi prioritami bankových inštitúcií na najbližší polrok teraz figuruje nielen znižovanie nákladov, ale aj zefektívnenie procesov a minimalizácia výdavkov, ktoré nie sú nevyhnutné,“ povedal partner oddelenia poradenstva pre finančné inštitúcie spoločnosti Ernst & Young v Slovenskej republike Dalimil Draganovský.
Čoraz zreteľnejší zdroj obáv v najbližších šiestich mesiacoch predstavujú dôsledky dlhovej krízy eurozóny. Najväčšie starosti spôsobuje bankám v Španielsku, vo Francúzsku, Švajčiarsku a v Taliansku, naopak najoptimistickejšie sú z tohto hľadiska holandské a belgické bankové domy. Európske bankovníctvo aj naďalej znepokojujú makroekonomické ukazovatele.
Najviac sú ohrozené investičné banky
Čo sa týka porovnania jednotlivých odvetví, najhorší výhľad má podľa Ernst & Young investičné bankovníctvo. Investičné bankovníctvo si už určitými komplikáciami podľa Draganovského prešlo a podľa neho sa zdá, že banky očakávajú, že komplexné ekonomické aj právne prostredie bude mať na toto podnikanie negatívny dosah aj začiatkom roka 2013. „Kým ekonomické problémy a zadlžovanie štátov sa do istej miery týkajú všetkých bánk, situáciu investičného bankovníctva komplikuje aj mnoho nariadení, ktoré sa očakávajú v budúcom roku a nedostatočná dôvera trhu,“ povedal Draganovský.
Tretina bánk chce predávať aktíva
Takmer polovica bánk predpokladá v nasledujúcom polroku výraznú konsolidáciu bankovníctva. Kým s reštrukturalizáciou počítajú takmer všetky švajčiarske banky a 78 % španielskych inštitúcií, vo Veľkej Británii ide len o jednu z desiatich bánk a v Belgicku nepovažuje konsolidáciu za reálnu dokonca ani jeden účastník štúdie. Dve tretiny bánk ďalej zvažujú predaje, resp. nákupy aktív alebo spoločných podnikov. K predaju aktív chce v budúcom polroku pristúpiť 30 % opýtaných bánk, a to najčastejšie v Španielsku a vo Veľkej Británii. O pokračovaní spoločných podnikov a prebiehajúcich partnerstiev uvažuje 29 % európskych bánk.
Vzhľadom na prísnejšie požiadavky týkajúce sa kapitálovej primeranosti sa banky snažia prostredníctvom najrôznejších opatrení o zvýšenie svojich hotovostných rezerv. Približne 56 % bánk plánuje okrem iného nové podnety na podporu klientskych vkladov, 53 % chce obmedziť veľkosť svojej súvahy a približne 44 % chce dosiahnuť aj zníženie pomeru úverov k depozitom.
Nízka dostupnosť peňazí
Dostupnosť úverov v celej Európe zostáva nízka a bankám spôsobujú čoraz väčšie problémy nesplácané úvery v rámci portfólia. To má následne lavínový efekt pri vytváraní úverovej politiky. „Odvetvia, v rámci ktorých prevládajú striktné úverové podmienky, zodpovedajú odvetviam, kde existujú vysoké objemy nesplácaných úverov, t. j. napríklad nehnuteľnosti a stavebníctvo. Podobný prístup ovplyvní aj objem spotrebiteľských úverov. Miera úverovania sa bude odvíjať od schopnosti spotrebiteľov splácať už poskytnuté pôžičky. V neposlednom rade sa banky budú snažiť zvýšiť klientske vklady,“ dodal Draganovský.
