Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Posúdenie zmyslu vzájomnej fakturácie je podľa novely Daňového poriadku už v rukách daňového úradu.
Vzájomná fakturácia môže byť veľmi riskantná
Mnohí z podnikateľov uvažujú nad prechodom zo živnosti na „eseročku“. Zároveň si kladú otázku, či sa im to vôbec vyplatí, či si živnosť ponechať, alebo zrušiť.
Vo všeobecnosti môžem podnikanie formou s.r.o., ale najmä akciovej spoločnosti odporúčať čím skôr. Tým podnikateľ anuluje dopad rizika podnikania na jeho súkromný majetok (prípadne spoločný majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov).
Platí tak pravidlo: „čím skôr, tým lepšie“. Kedy skončiť so živnosťou a začať s „eseročkou“ je v podstate jedno. Samozrejme pre lepší prehľad a orientáciu je najlepším riešením vykonanie zmeny od prvého januára aktuálneho roka, ale inak to nie je podstatné.
Mohlo by sa zdať, že ponechanie živnosti sa oplatí vtedy, ak možno očakávať zaujímavé daňové výhody vyplývajúce zo vzájomnej fakturácie medzi eseročkou a živnosťou. Príkladom by mohol byť prípad, kedy jedna forma podnikania je v strate, a druhá zasa v pluse.
Ak chce mať podnikateľ „štandardné istoty od štátu“ ako dôchodok, invalidný dôchodok, atď., teda inak povedané „záruky od štátu“, tak by sa predmetná cesta mohla naozaj javiť ako zaujímavé riešenie.
ALE… Novela Daňového poriadku je „proti“
Vzhľadom k tomu, že daňový úrad má v zmysle nedávno novelizovaného Daňového poriadku právo správnej úvahy o tom, čo sa považuje za reálny, a čo za nereálny obchod, tak vzájomná fakturácia môže byť veľmi riskantná.
Aj rozhodnutia Najvyššieho súdu dokazujú fakt, že fakturácia medzi jednoosobovou eseročkou a živnostníkom, ktorý je zároveň jej jediným spoločníkom a konateľom, nemusia byť úplne „kóšer“. Posúdenie zmyslu takejto fakturácie, teda či má slúžiť na daňovú optimalizáciu, alebo má reálny základ je podľa novely Daňového poriadku už v rukách daňového úradu a jeho správnej úvahe.
Štát totiž umiestnil medzi základné zásady správy daní, do § 3 ods.6 Daňového poriadku druhú vetu v nasledovnom znení: „Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada“.
Ak doteraz podnikateľ živnostník fakturoval svojej eseročke (alebo naopak) reklamu, resp. sprostredkovanie, tak po novom už bude oveľa komplikovanejšia obhájiteľnosť relevancie takéhoto právneho úkonu.
Logicky teda možno očakávať, že daňový úrad nebude na takéto právne úkony a fakturácie z nich vyplývajúce prihliadať. Samozrejme, nemožno vylúčiť ani tzv. „automatické“ neakceptácie takýchto úkonov bez reálneho skúmania naozajstného skutkového stavu. Takýmto „svojvoľným úvahám“ sa možno brániť na súde, ale to je beh na dlhú trať.
Pripravovaná novela Obchodného zákonníka je tiež „proti“
Paradoxne budeme mať od nového roku pravdepodobne účinnú novelu Obchodného zákonníka, ktorý výslovne uvádza, že spoločnosť musí vrátiť plnenie „nad obvyklú mieru“ (inak ho vráti jej vedenie), ktoré odišlo z nej na základe obchodu so spriaznenou osobou. Presné paragrafové znenie vyplýva z navrhovaného § 123a odsek 3:
„Vrátením vkladu je aj plnenie poskytnuté spoločnosťou na základe právneho úkonu dojednaného medzi spoločnosťou a osobou podľa § 67c ods. 2 (tzv. spriaznenou osobou), týkajúceho sa majetku spoločnosti, ktorý je vo vzťahu k spoločnosti dojednaný za menej výhodných podmienok ako sú obvyklé v bežnom obchodnom styku, a to v rozsahu, ktorý zodpovedá rozdielu oproti podmienkam ako sú obvyklé v bežnom obchodnom styku“.
Prípady, kedy sa oplatí ponechať si živnosť aj eseročku + Odporúčanie
Práve novela Daňového poriadku, ako aj hroziaca novela Obchodného zákonníka zjavne oslabujú a vystavujú právnemu riziku vzájomnú fakturáciu medzi eseročkou a živnostníkom v podaní jednej a tej istej osoby. Ak bola teda vzájomná fakturácia v zmysle vyššie uvedeného dôvodom pre plularitu právnych foriem podnikania, tak momentálne tento dôvod stráca na atraktivite.
Na druhej strane môže nastať prípad, kedy sa podnikateľovi oplatia obe právne formy podnikania – môže ísť napríklad o prípad, kedy podnikateľ chce mať „istoty“ od štátu a teda logicky platiť odvody (využíva živnosť, resp. zváži zamestnanie vo vlastnej eseročke), ale zároveň potrebuje aj eseročku.
Platí to napríklad vtedy, ak napríklad poskytuje služby konečným spotrebiteľom, neplatiteľom DPH, a teda nemá v záujme prekročiť obrat a registrovať sa k DPH. Ak však svoje služby nepredraží o DPH a rozloží obrat na dve formy podnikania, môže ostať viac konkurencie schopný.
Ďalej môže ísť o prípad viazania majetku na živnosť, ale prevádzka sa bude viazať na eseročku. Riziko z podnikania tak nepostihne jeho súkromný majetok a zároveň nebude prebiehať vzájomná fakturácia, atď. )
RADA: Ak živnostník disponuje podnikom – komplex hmotných (napr. stroje, nehnuteľnosť), nehmotných (napríklad ochranná známka, značka) a osobných (napríklad nápady podnikateľa, jeho možnosti, schopnosti,.) zložiek podnikania, tak navrhujem aby takýto podnik ako celok previedol na „eseročku“ zmluvou o prevode podniku.
Jej nepriamy efekt a výhoda spočíva aj v tom, že ak živnostník prechádza na eseročku, a ako živnostník bol platiteľom DPH a chce ním byť aj ako „eseročka“, tak bude spadať pod režim zákonnej registrácie k DPH, pričom „eseročka“ bude mať IČ DPH spätne do 10 dní odo dňa prevodu podniku. V takomto prípade sa stáva platiteľom DPH na základe zákona cestou oznámenia, daňový úrad len dodatočne vydá osvedčenie.
Podnikateľ tak nemusí podstupovať štandardný komplikovaný postup cestou žiadosti, na základe ktorej môže získať osvedčenie až za mesiac prípadne sa vyhnúť možnému nevyhoveniu predmetnej žiadosti, keďže na vyhovenie žiadosti nemá právny nárok.
