Je najväčším hriechom ľudstva nezáujem? Odpoveď ponúka sociálny experiment
Ľudské správanie sa dá najlepšie skúmať vďaka rôznym sociálnym experimentom, založeným na inscenovaní reálnych, resp. realisticky pôsobiacich situácií. A hoci sa ľudia napokon ani nemusia dozvedieť, že boli nejakého sociálneho experimentu súčasťou, to, ako sa v modelovej situácii zachovali, nie je irelevantné.
Aj preto je mimochodom pre účastníkov i divákov taký fascinujúci televízny formát reality šou. Ako by som sa zachoval, keby som musel stráviť relatívne dlhý čas na opustenom ostrove? Zjedol by som kvôli veľkej sume peňazí napríklad smradľavý hmyz? Okradol by som slepca, keby som ani len netušil, že ma sleduje skrytá kamera?
Sú však aj omnoho radikálnejšie formy testovania ľudského správania, napríklad také, v ktorých sa zisťuje, či sú ľudia ochotní pomôcť malým deťom, keď si myslia, že ich na autobusovej zastávke ohrozuje pedofil, alebo či nejakým spôsobom pomôžu zúfalo kričiacej žene, ktorá je podľa všetkého väznená v odstavenom aute.
Práve takto bol orientovaný sociálny experiment, ktorý sa uskutočnil vo Švédsku. A jeho výsledky sú rozhodne zaujímavé. Asi 85 percent okoloidúcich ľudí totiž nevenovalo kriku z auta žiadnu pozornosť. Išli ďalej bez toho, aby čo i len zavolali políciu.
Keby ste vy počuli kričať ženu z podozrivo vyzerajúceho odstaveného auta, ktorej, ako sa zdá, niekto ubližuje, odišli by ste, alebo by ste sa jej snažili pomôcť? Čo by ste urobili?