Ministerstvo hospodárstva varuje pred rozširovaním záväznosti kolektívnych zmlúv

 

 

„Predložený návrh vo svojich dôsledkoch znamená obmedzovanie flexibility trhu práce zo stany štátu a podľa nášho názoru nesystematicky narúša súčasné fungovanie v oblasti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa,“ odkázal rezort hospodárstva ministerstvu práce a sociálnych vecí počas pripomienkového konania.

 

Podľa ministerstva hospodárstva, na čele ktorého stojí bývalý šéf Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Tomáš Malatinský, rozšírenie záväznosti KZVS bude mať nepriaznivý vplyv na podnikateľské prostredie. „Môžu sa zvýšiť náklady dotknutých podnikov a zároveň znížiť ich konkurencieschopnosť, čo v súčasnej ekonomickej situácii môže mať ďalekosiahle negatívne účinky nielen na ich fungovanie na trhu, ale aj na zamestnanosť,“ varuje rezort.

 

 

Kolektívne zmluvy sú podľa ministerstva hospodárstva súkromnoprávnym zmluvným vzťahom, ktorého založenie stojí na princípe zmluvnej slobody, čo však navrhované opatrenie zásadným spôsobom narúša. „Zákon o kolektívnom vyjednávaní v predloženom znení môže umožniť nekalú súťaž medzi podnikateľmi,“ varuje ministerstvo. Ministerstvu práce zároveň rezort hospodárstva odporúča, aby preverilo postupy a rozhodnutia ústavných súdov v iných krajinách Európskej únie v týchto a alternatívnych prípadoch.

 

„Návrh odstránenia podmienky súhlasu zamestnávateľa s rozširovaním kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa zakladá do budúcnosti možnosť zvýšenia finančných nákladov pre určitú časť podnikateľských subjektov, napríklad aj zvýšením administratívneho zaťaženia, či už sledovaním Obchodného vestníka, kde sa navrhuje zverejňovať návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, sledovanie lehoty 30 dní na zaslanie pripomienok k tomuto návrhu, rovnako tak na prerokovanie v poradnej komisii,“ dodalo ministerstvo hospodárstva. 

 

Podmienkou pri rozšírení záväznosti KZVS od začiatku júla budúceho roka už nemá byť súhlas zamestnávateľa, na ktorého sa má záväznosť kolektívnej zmluvy rozšíriť. „V prípade zachovania podmienky súhlasu zamestnávateľa by žiadne rozšírenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa nemuselo nastať,“ uviedlo ministerstvo práce k súčasnému zneniu zákona. 

 

Novelou zákona o kolektívnom vyjednávaní by sa mala zriadiť trojstranná tripartitná komisia, ktorá má rokovať o návrhoch na rozšírenie záväznosti kolektívnych zmlúv, ako aj o pripomienkach zaslaných zamestnávateľmi. Komisiu vymenuje a zriadi ministerstvo práce zo zástupcov ministerstva, zástupcov zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov a zástupcu Štatistického úradu SR. „Úlohou komisie bude konať v súlade s verejným záujmom, dbať na dodržiavanie zákonom stanovených podmienok a objektívne posudzovať pripomienky jednotlivých zamestnávateľov, prípadne posudzovať aj iné podmienky, ktoré by mohli mať vplyv na rozšírenie, resp. nerozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa,“ uviedlo ministerstvo práce. 

 

Rezort práce a sociálnych vecí súčasne navrhuje pri rozširovaní záväznosti kolektívnej zmluvy stanoviť podmienku reprezentatívnosti, teda pokrytia určitého počtu zamestnancov kolektívnou zmluvou. Záväznosť by sa mala rozšíriť len pri takej kolektívnej zmluve, ktorá pokrýva väčší počet zamestnancov v odvetví ako iná kolektívna zmluva, ktorú uzatvorili iní zamestnávatelia v rámci rovnakého odvetvia. Oproti doterajšiemu stavu, keď označením odvetvia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa je kód štatistickej klasifikácie ekonomických činností na úrovni skupiny, ministerstvo práce navrhuje rozšíriť označenie odvetvia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na úrovni divízie. 

 

Z rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa by sa mali vylúčiť niektoré kategórie zamestnávateľov. Malo by ísť napríklad o zamestnávateľa, ktorý má do 20 zamestnancov, či zamestnávateľa, ktorý zamestnáva aspoň 10 % osôb so zdravotným postihnutím. Záväznosť kolektívnej zmluvy sa tiež nemá rozširovať na zamestnávateľa, ktorý ku dňu účinnosti rozšírenia vykonáva podnikateľskú činnosť menej ako 18 mesiacov a na zamestnávateľa, ktorého postihla mimoriadna udalosť, ktorej následky ku dňu účinnosti rozšírenia trvajú. Výnimku tiež má dostať zamestnávateľ, ktorý je v úpadku, likvidácii, v ozdravnom režime alebo v nútenej správe. „Ide o tie kategórie zamestnávateľov, u ktorých existuje objektívny dôvod, že rozšírenie kolektívnej zmluvy na nich by im mohlo spôsobovať problémy,“ tvrdí rezort práce a sociálnych vecí.

 

Zamestnávanie na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Účtovanie miezd v jednoduchom účtovníctve v roku 2024

Zmena v zapisovaní konečných užívateľov výhod v obchodnom registri a v registri mimovládnych organizácií