Môže externý faktor ako nezamestnanosť úplne zmeniť ľudskú osobnosť?

Britskí vedci prišli nedávno so zaujímavým zistením. Nezamestnanosť môže podľa nich negatívnym spôsobom ovplyvniť ľudskú osobnosť.

Nedávna štúdia publikovaná Americkou asociáciou psychológov prezradila, aký dopad môže mať nezamestnanosť na osobnosť človeka. Výsledky ukázali, že pod vplyvom tejto zložitej životnej situácie, sa ľudia môžu stať nepríjemnejšími, menej otvorenými a môžu mať tendenciu upúšťať od svojich zásad.

Christopher Boyce, ktorý je jedným z autorov uvedenej štúdie na britskej University of Stirling, v reakcii na zverejnené výsledky povedal, že tento objav tak spochybňuje doterajšie presvedčenie o tom, že ľudské osobnosti sú „nemenné“. Výskum tiež ukazuje, že externé faktory ako nezamestnanosť môžu mať obrovský dopad na osobnosť človeka.

„Toto naznačuje, že nezamestnanosť má oveľa väčšie následky, ako sa pôvodne predpokladalo,“ uviedol Boyce vo vyhlásení.

Na vzorke 6 769 dospelých Nemcov vedci skúmali päť rôznych osobnostných čŕt ako svedomitosť, neurotickosť, príjemné vystupovanie, extroverziu a otvorenosť. Počas švorročného obdobia podstúpila skupina v dvoch fázach štandardný test osobnosti. V rámci experimentu bolo 210 z oslovených respondentov nezamestnaných v dĺžke trvania od jedného do štyroch rokov a 251 z nich bolo nezamestnaných menej ako jeden rok predtým, než znovu získali prácu.

Príjemné vystupovanie

Autori štúdie tak zistili, že u mužov bez práce sa na začiatku obdobia nezamestnanosti objavili známky príjemnejšieho vystupovania, ktoré sa však postupom času vytratili. Z dlhodobého hľadiska boli muži bez práce nepríjemnejší v porovnaní s tými, ktorí boli zamestnaní po celú dobu výskumu. U žien nezaznamenali výraznejší skok v tejto oblasti, avšak aj u nich prichádzalo k postupnému poklesu s každým rokom nezamestnanosti.

V úvode obdobia nezamestnanosti môžu podľa autorov výskumu dominovať snahy jednotlivcov o príjemné správanie a vystupovanie. Cieľom tohto postupu je nájdenie nového zamestnania či upokojenie ľudí v ich najbližšom okolí. Postupom času však môže toto úsilie ochabnúť.

Svedomitosť a zásadovosť

Výskum ďalej odhalil, že čím dlhšie boli muži bez práce, tým mali väčšie tendencie upúšťať od svojich zásad a svedomitosti. Pre porovnanie, ženy sa stali svedomitejšími na začiatku a konci obdobia nezamestnanosti, pričom v strede bol u nich zaznamenaný pokles v tejto oblasti.

Otvorenosť

Z výsledkov štúdie je tiež zrejmé, že nezamestnanosť negatívne ovplyvňuje otvorenosť u ľudí. Čím dlhšie boli muži bez práce, tým sa stávali menej otvorenejšími. U žien evidovali vedci pokles otvorenosti počas druhého a tretieho roka nezamestnanosti, pričom vo štvrtom už mala zase rastúcu tendenciu.

V nadväznosti na publikované zistenia, Boyce apeloval na kľúčovú úlohu verejnej politiky v oblasti znižovania úrovní nezamestnanosti. Ako ďalej uviedol, nezamestným by mala byť ponúknutá aj väčšia podpora v tomto zložitom období. „Politiky znižovania miery nezamestnanosti sú preto zásadným faktorom slúžiacim na ochranu ekonomiky, ale aj možnosti pre pozitívny osobný rast jednotlivcov,“ dodal.

K téme