Na skrátený úväzok pracuje 123 tisíc Slovákov
Kým v EÚ ako takej takouto formou pracuje až pätina zamestnancov, na Slovensku je ich podstatne menej.
Na Slovensku je podiel žien pracujúcich na skrátený úväzok druhý najmenší v EÚ
Len 123,4 tis. Slovákov pracuje na skrátený úväzok, teda 5,2 % zo všetkých zamestnaných. Výrazne odlišná situácia nie je ani u našich susedov. Rekordérom je Holandsko, kde takto pracuje každý druhý zamestnanec.
Až 38 % Slovákov pracujúcich part – time by ale chcelo pracovať viac. Podobne je na tom až 7 z 10 Grékov. Grécko je totiž v rámci EÚ krajinou s najvyšším podielom pracujúcich na skrátený úväzok, ktorí by preferovali pracovať viac.
Zaujímavosťou je, že vo všetkých členských krajinách EÚ by uvítali možnosť pracovať väčší počet hodín viac ženy ako muži. Výnimkou je iba Slovensko a Rumunsko, kde nadpolovičnú väčšinu tvorili práve muži. Dôvodom môže byť aj to, že práve na Slovensku je podiel žien pracujúcich na skrátený úväzok druhý najmenší v rámci EÚ.
Naopak, po väčšom množstve odpracovaných hodín takmer vôbec netúžia obyvatelia západnejších krajín. V Holandsku by si priali pracovať viac len 4,0 % zamestnancov s čiastočným úväzkom, nasleduje Luxembursko [10,5 %] a Dánsko [10,7 %].
Jedným z hlavných dôvodov, pre ktorý majú obyvatelia tých – ktorých krajín záujem pracovať väčší počet hodín je bez pochýb možnosť lepšieho privyrobenia si. Pri hodinovej mzde nám totiž s väčším množstvom odpracovaných hodín rastie aj celkový zárobok. Najnovšie údaje sú síce z roku 2010, no predpokladáme, že pomer vo výške hodinového zárobku medzi jednotlivými štátmi EÚ sa výraznejšie nezmenil.
Slovensko, ale aj naše susedné štáty z V4 v tomto smere výrazne zaostávajú za priemerom EÚ. Kým slovenský „part – timista“ vo vybranom odvetví hospodárstva* zarobil v roku 2010 za hodinu v priemere 3,7 EUR, v EÚ ako takej to bolo až 10,7 EUR. Naši susedia na tom boli len o niečo lepšie.
eBook: Zamestnávanie na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru |
---|
S výnimkou Rakúska boli aj ich priemerné hodinové zárobky výrazne vzdialené od tých luxemburských, ktoré boli najvyššie a predstavovali 16,6 EUR za hodinu. Hoci o niečo nižšie, ale stále dvojciferné hodinové mzdy tešili viacerých, medzi nimi napríklad aj Dánov, Belgičanov, Francúzov, Írov alebo aj spomínaných Rakúšanov.
Pod priemerom EÚ
Pod priemerom EÚ sa ale nachádzame nielen z hľadiska priemerných zárobkov, ale aj z pohľadu množstva odpracovaných hodín. Aj to sa do istej miery podpísalo pod výrazne nižší priemerný mesačný zárobok ako je európsky priemer. Viac ako Slováci ale zarobia za mesiac aj naši susedia.
Dôvodov, pre ktoré pracujeme na part – time je viacero. Najčastejším je nemožnosť nájdenia si práce na plný úväzok.
Na Slovensku je tak nedobrovoľne zamestnaná na skrátený úväzok zhruba tretina Slovákov [32,2 %]. Choroba, starostlivosť o deti, iného člena rodiny alebo štúdium sú dôvodom pre 13,5 % našincov. Zvyšní uviedli inú príčinu.
46 tisíc Slovákov prácu nehľadá
Najväčší podiel takto nedobrovoľne zamestnaných je v Grécku. Až 70 % Grékov si totiž nevie nájsť prácu na „full – time“. Naopak, tento dôvod je najmenej podstatný pre Slovincov, ktorí sú takto nedobrovoľne zamestnaní najmä kvôli štúdiu/tréningu [22,0 %] alebo chorobe [21,7 %].
Napriek tomu, že na Slovensku sa aktuálne nachádza zhruba 315 tis. disponibilných uchádzačov o zamestnanie, ktorí by síce chceli pracovať, no zvyčajne majú ťažkosti s nájdením si práce, 46 tis. Slovákov prácu nehľadá. Rovnako je na tom až zhruba 3,4 mil. Talianov a 1,1 mil. Španielov.
Na druhej strane je len 3 tis. obyvateľov Malty. Samozrejme je potrebné myslieť aj na rozdiely vo veľkosti jednotlivých krajín.
Zdroj: Analýza Poštovej banky