Nové limity pre diizokyanáty od 15. júla 2026: čo musia zamestnávatelia zmeniť?

Zamestnávatelia, ktorých pracovníci prichádzajú do kontaktu s diizokyanátmi alebo inými nebezpečnými chemickými látkami, musia od 15. júla 2026 počítať s novými pravidlami. Nariadenie vlády SR č. 187/2026 Z. z. zaviedlo spoločné najvyššie prípustné expozičné limity pre všetky diizokyanáty, zmenilo terminológiu toxických látok a upravilo ich skladovanie, evidenciu aj označovanie.

Zmeny sa týkajú najmä stavebníctva, automobilového priemyslu a autoservisov, výroby nábytku, spracovania polyuretánov, aplikácie izolačných pien, lakovania, výroby náterov, lepidiel, tmelov a ďalších prevádzok, v ktorých môžu byť zamestnanci vystavení diizokyanátom.

Nové nariadenie je účinné od 15. júla 2026

Nariadenie vlády SR č. 187/2026 Z. z. mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci.

Nariadenie bolo schválené 1. júla 2026, v Zbierke zákonov bolo vyhlásené 10. júla 2026 a účinnosť nadobudlo 15. júla 2026. Nejde teda už iba o pripravovanú legislatívu, ale o platné pravidlá, ktoré majú zamestnávatelia uplatňovať v praxi.

Právna úprava preberá smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/869, ktorá zaviedla nové limitné hodnoty pre diizokyanáty a sprísnila pravidlá týkajúce sa olova a jeho anorganických zlúčenín.

Čo sú diizokyanáty a kde sa používajú?

Diizokyanáty sú skupinou chemických látok, ktoré sa používajú predovšetkým pri výrobe polyuretánových materiálov. Nachádzajú sa napríklad v:

• polyuretánových montážnych a izolačných penách,
• priemyselných náteroch a lakoch,
• dvojzložkových farbách,
• lepidlách a tmeloch,
• elastoméroch,
• podlahových povrchoch,
• výrobkoch určených na opravu a lakovanie automobilov,
• niektorých izolačných a kompozitných materiáloch.

Medzi najznámejšie diizokyanáty patria metyléndifenylizokyanát – MDI, toluéndiizokyanát – TDI a hexametyléndiizokyanát – HDI. Používajú sa pri výrobe polyuretánových pien, elastomérov, náterov, lepidiel a tesniacich materiálov.

Riziko nevzniká iba pri samotnej výrobe chemických látok. Zamestnanec môže byť exponovaný aj pri striekaní farieb, nanášaní peny, miešaní zložiek, brúsení alebo tepelnom spracovaní polyuretánových výrobkov, čistení zariadení či pri opravách automobilov.

Prečo sú diizokyanáty nebezpečné?

Diizokyanáty sú klasifikované ako látky, ktoré môžu vyvolať senzibilizáciu kože a dýchacích ciest. Expozícia môže viesť najmä k:

• profesionálnej astme,
• precitlivenosti dýchacích ciest,
• dýchavičnosti, kašľu a sipotu,
• alergickým kožným reakciám,
• profesionálnym kožným ochoreniam.

Problémom je, že po vzniku senzibilizácie môže pracovník reagovať aj na veľmi nízke koncentrácie látky. Európska legislatíva preto zaviedla spoločné limity pre všetky diizokyanáty bez ohľadu na to, o ktorý konkrétny diizokyanát ide.

Aké expozičné limity platia od 15. júla 2026?

Nariadenie zavádza pre diizokyanáty prechodné obdobie. Od 15. júla 2026 do 31. decembra 2028 platia tieto najvyššie prípustné expozičné limity v pracovnom ovzduší:

Priemerný limit sa posudzuje vo vzťahu k osemhodinovému referenčnému času. Hodnoty sa merajú ako koncentrácia NCO, teda izokyanátových funkčných skupín zlúčenín diizokyanátov.

Prechodný priemerný limit 0,01 mg/m³ a krátkodobý limit 0,02 mg/m³ platia do konca roka 2028. Od 1. januára 2029 sa automaticky uplatnia prísnejšie hodnoty 0,006 mg/m³ a 0,012 mg/m³.

Zamestnávatelia by preto nemali nastaviť opatrenia iba podľa prechodných hodnôt. Pri rekonštrukcii pracovísk, obstarávaní odsávania alebo zmene technologických procesov je vhodné počítať už s limitmi účinnými od roku 2029.

Čo musí zamestnávateľ urobiť?

Samotné doplnenie číselných limitov do nariadenia nestačí. Zamestnávateľ musí vedieť preukázať, že riziko expozície vyhodnotil a prijal opatrenia, ktoré zabránia prekračovaniu limitov.

1. Skontrolovať používané výrobky

Prvým krokom je inventarizácia chemických látok a zmesí používaných na pracovisku. Zamestnávateľ by mal preveriť najmä:

• bezpečnostné karty výrobkov,
• zloženie farieb, lakov, pien, lepidiel a tmelov,
• prítomnosť označení MDI, TDI, HDI, IPDI alebo všeobecného označenia diizokyanáty,
• koncentráciu diizokyanátov vo výrobku,
• spôsob aplikácie a možnosť vzniku aerosólu alebo pár.

Kontrola sa nemá obmedziť iba na výrobky označené ako „polyuretán“. Diizokyanáty sa môžu nachádzať aj v tvrdidlách dvojzložkových systémov alebo v pomocných chemických prípravkoch.

2. Aktualizovať posúdenie rizika

Ak sa na pracovisku diizokyanáty používajú alebo môžu vznikať počas pracovného procesu, zamestnávateľ by mal aktualizovať posúdenie zdravotného rizika.

Posúdenie má zohľadniť najmä:

• množstvo a koncentráciu látky,
• počet exponovaných zamestnancov,
• dĺžku a frekvenciu expozície,
• spôsob aplikácie,
• teplotu pracovného procesu,
• kvalitu vetrania a lokálneho odsávania,
• možnosť kontaktu s pokožkou,
• používané osobné ochranné pracovné prostriedky,
• výsledky meraní pracovného ovzdušia.

Konkrétny rozsah meraní a zdravotného dohľadu je vhodné určiť v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou a osobou odborne spôsobilou na meranie chemických faktorov.

3. Uprednostniť technické opatrenia

Osobné ochranné pracovné prostriedky nemajú byť jediným spôsobom ochrany. Prednosť majú opatrenia, ktoré znižujú expozíciu priamo pri zdroji.

Môže ísť napríklad o uzatvorený pracovný systém, automatizované dávkovanie, lokálne odsávanie, striekacie alebo lakovacie kabíny, dostatočné vetranie, obmedzenie ručného miešania a používanie menej nebezpečnej náhrady, ak je technicky dostupná.

Až následne sa dopĺňa vhodná ochrana dýchacích ciest, ochranné rukavice, pracovný odev a ochrana očí.

4. Zohľadniť aj kontakt s pokožkou

Nariadenie označuje diizokyanáty symbolom upozorňujúcim na dermálnu aj respiračnú senzibilizáciu. Zamestnávateľ sa preto nemôže sústrediť iba na koncentráciu látky vo vzduchu.

Potrebné je preveriť aj:

• vhodnosť materiálu ochranných rukavíc,
• spôsob výmeny kontaminovaných rukavíc a odevu,
• umývanie a hygienu rúk,
• manipuláciu s rozliatou látkou,
• čistenie pracovných pomôcok,
• zákaz jedenia, pitia a fajčenia v rizikových priestoroch.

5. Aktualizovať školenia a pracovné postupy

Zamestnanci musia vedieť, v ktorých výrobkoch sa diizokyanáty nachádzajú, aké zdravotné riziká predstavujú a ako majú postupovať pri bežnej práci, úniku látky alebo poruche odsávania.

Školenie by malo obsahovať aj praktické používanie ochranných prostriedkov, správne nasadzovanie ochrany dýchacích ciest, bezpečné čistenie pracoviska a rozpoznanie prvých príznakov senzibilizácie.

Pozor aj na školenie podľa nariadenia REACH

Nové expozičné limity nenahrádzajú povinnosť školenia, ktorá už vyplýva z európskeho nariadenia REACH.

Od 24. augusta 2023 sa pri priemyselnom alebo profesionálnom používaní diizokyanátov samostatne alebo v zmesiach s koncentráciou najmenej 0,1 % hmotnosti vyžaduje absolvovanie primeraného školenia pred ich použitím. Rozsah školenia závisí od rizikovosti vykonávanej činnosti.

Zamestnávateľ by si preto mal overiť nielen obsah školenia BOZP, ale aj to, či pracovníci používajúci diizokyanáty absolvovali osobitné školenie podľa pravidiel REACH a či je možné jeho absolvovanie zdokladovať.

Mení sa označenie toxických látok

Nariadenie zároveň nahrádza pôvodné pojmy „veľmi toxické látky a zmesi“ a „toxické látky a zmesi“ spoločným pojmom „akútne toxické látky a zmesi“.

Cieľom je zosúladiť slovenské predpisy s terminológiou európskeho nariadenia CLP o klasifikácii, označovaní a balení chemických látok a zmesí.

Medzi dotknuté látky patria najmä látky a zmesi klasifikované v kategóriách akútnej toxicity s výstražnými upozorneniami:

• H300 – smrteľný po požití,
• H310 – smrteľný pri kontakte s pokožkou,
• H330 – smrteľný pri vdýchnutí,
• H301 – toxický po požití,
• H311 – toxický pri kontakte s pokožkou,
• H331 – toxický pri vdýchnutí,
• H370 – spôsobuje poškodenie orgánov.

Zmena terminológie nadväzuje aj na zákon č. 165/2026 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

Nové pravidlá skladovania akútne toxických látok

Nariadenie spresňuje aj spôsob skladovania najnebezpečnejších akútne toxických látok a zmesí.

Ak sa skladujú v jednej miestnosti s látkami, ktoré nie sú toxické, musia byť uložené v uzamknutej schránke určenej výhradne na skladovanie akútne toxických látok a zmesí.

Spoločné skladovanie rôznych skupín akútne toxických látok v jednej miestnosti alebo schránke je možné iba vtedy, ak:

• sú uložené oddelene,
• je vylúčené ich vzájomné škodlivé pôsobenie,
• je vylúčená ich zámena,
• takýto spôsob skladovania schválil príslušný orgán verejného zdravotníctva.

Za príjem, výdaj a evidenciu príjmu a výdaja najnebezpečnejších akútne toxických látok musí zodpovedať zamestnanec s príslušnou odbornou spôsobilosťou. Evidencia musí spoľahlivo zachytávať každý príjem a výdaj. Nepoužité látky sa musia po skončení pracovnej zmeny vrátiť do skladu.

Nikel získal doplnené expozičné limity

Do tabuľky chemických faktorov sa opätovne doplnil priemerný najvyššie prípustný expozičný limit pre kovový nikel.

Pre inhalovateľnú frakciu je uvedená hodnota 0,05 mg/m³ a pre respirabilnú frakciu 0,01 mg/m³. Doplnenie reaguje na potreby aplikačnej praxe po tom, ako boli limity pre zlúčeniny niklu presunuté do osobitného nariadenia upravujúceho karcinogénne, mutagénne a reprodukčne toxické faktory.

Biologická medzná hodnota olova nebola zrušená

Z prílohy nariadenia č. 355/2006 Z. z. sa vypustila biologická medzná hodnota olova a jeho anorganických zlúčenín. Neznamená to však, že biologické monitorovanie olova už nie je potrebné.

Pravidlá boli presunuté do nariadenia vlády č. 121/2024 Z. z., ktoré bolo novelizované nariadením vlády č. 186/2026 Z. z.

Pre hladinu olova v krvi platí:

U žien v reprodukčnom veku sa odporúča, aby hladina olova v krvi neprekračovala 4,5 μg Pb/100 ml krvi. Zdravotný dohľad sa vykonáva aj vtedy, ak expozícia olovu v pracovnom ovzduší prekročí 0,015 mg/m³ alebo ak sa u zamestnanca nameria hladina olova v krvi vyššia ako 9 μg Pb/100 ml krvi.

Zamestnávatelia pracujúci s olovom preto musia sledovať súvisiace nariadenie č. 121/2024 Z. z. v aktuálnom znení, nie iba nariadenie o chemických faktoroch.

Azbest sa upravuje samostatným nariadením

V tabuľke najvyšších prípustných expozičných limitov pre minerálne vláknité aerosóly sa už pri azbeste neuvádza konkrétna hodnota.

Limity, spôsob merania a ďalšie požiadavky pri práci s azbestom upravuje samostatné nariadenie vlády SR č. 185/2026 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou azbestu pri práci. Vypustenie hodnoty z nariadenia č. 355/2006 Z. z. teda neznamená zrušenie povinností, ale ich presun do osobitného právneho predpisu.

Praktický kontrolný zoznam pre zamestnávateľov

Zamestnávateľ, ktorý používa chemické látky, by mal po účinnosti nových pravidiel preveriť najmä:

1. či používané výrobky obsahujú diizokyanáty,
2. či má k dispozícii aktuálne bezpečnostné karty,
3. či je aktualizované posúdenie zdravotného rizika,
4. či pracovné ovzdušie spĺňa nové expozičné limity,
5. či je odsávanie a vetranie dostatočné,
6. či sú vhodne nastavené pracovné a havarijné postupy,
7. či zamestnanci používajú správne ochranné prostriedky,
8. či absolvovali potrebné školenie podľa REACH,
9. či je zabezpečený zdravotný dohľad,
10. či dokumentácia používa novú terminológiu akútne toxických látok,
11. či skladovanie zodpovedá novým požiadavkám,
12. či evidenciu príjmu a výdaja vedie odborne spôsobilá osoba.

Najčastejšie otázky

Od kedy platia nové limity pre diizokyanáty?

Prechodné limity platia od 15. júla 2026 do 31. decembra 2028. Prísnejšie hodnoty sa začnú uplatňovať 1. januára 2029.

Týkajú sa limity iba MDI, TDI a HDI?

Nie. Nové hodnoty sa vzťahujú na všetky diizokyanáty a vyjadrujú sa ako koncentrácia izokyanátových funkčných skupín NCO.

Musí zamestnávateľ automaticky objednať nové meranie?

Zamestnávateľ musí zabezpečiť, aby expozícia neprekračovala platné limity. Potrebu, rozsah a periodicitu merania je potrebné posúdiť podľa používaných látok, pracovných procesov, úrovne rizika a odporúčania pracovnej zdravotnej služby. Ak existujúce merania neumožňujú posúdiť dodržanie nových spoločných limitov, bude potrebné ich aktualizovať.

Stačí zamestnancom bežné školenie BOZP?

Nie vždy. Pri priemyselnom alebo profesionálnom používaní výrobkov s obsahom diizokyanátov najmenej 0,1 % sa uplatňuje aj osobitná požiadavka na školenie podľa nariadenia REACH.

Zrušili sa limity pre olovo a azbest?

Nie. Pravidlá pre olovo boli presunuté do nariadenia č. 121/2024 Z. z. v znení nariadenia č. 186/2026 Z. z. a pravidlá pre azbest upravuje samostatné nariadenie č. 185/2026 Z. z.

Zamestnávatelia by s prípravou nemali čakať do roku 2029

Hoci sa do konca roka 2028 uplatňujú prechodné limity, povinnosti platia už od 15. júla 2026. Firmy by mali čo najskôr skontrolovať používané chemické výrobky, aktualizovať hodnotenie rizík a preveriť účinnosť odsávania, ochranných prostriedkov, školení aj zdravotného dohľadu.

Pri väčších technologických úpravách je rozumné vychádzať už z hodnôt platných od roku 2029. Zamestnávateľ sa tak vyhne opakovanej modernizácii pracoviska a zároveň zabezpečí vyššiu úroveň ochrany zdravia zamestnancov.

Odporúčané ebooky

K téme