Nové limity pre olovo od 15. júla 2026: čo musia zamestnávatelia zmeniť?

Zamestnávatelia, ktorých pracovníci sú pri práci vystavení olovu alebo jeho anorganickým zlúčeninám, musia od 15. júla 2026 dodržiavať výrazne prísnejšie pravidlá. Najvyšší prípustný expozičný limit olova v pracovnom ovzduší sa znížil na pätinu pôvodnej hodnoty. Súčasne sa sprísnila biologická medzná hodnota olova v krvi a rozšírili sa požiadavky na zdravotný dohľad nad exponovanými zamestnancami.

Zmeny prinieslo nariadenie vlády SR č. 186/2026 Z. z., ktorým sa novelizovalo nariadenie vlády SR č. 121/2024 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym, mutagénnym alebo reprodukčne toxickým faktorom pri práci. Nariadenie je účinné od 15. júla 2026.

Prečo sa pravidlá sprísnili?

Slovenská právna úprava preberá smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/869. Jej cieľom je zohľadniť nové vedecké poznatky o zdravotných rizikách olova a zlepšiť ochranu pracovníkov, ktorí môžu byť olovu vystavení vdýchnutím, prehltnutím kontaminovaného prachu alebo nepriamym prenosom z pracovného prostredia.

Olovo a jeho anorganické zlúčeniny sú zaradené medzi reprodukčne toxické faktory kategórie 1A. Môžu nepriaznivo ovplyvniť pohlavné funkcie a plodnosť mužov aj žien a predstavujú riziko pre vývoj plodu a potomstva. Európska smernica zároveň vychádza zo záveru, že nie je možné určiť úroveň expozície, ktorá by bola bezpečná pre vývoj potomstva pracovníčok v reprodukčnom veku.

Nová slovenská úprava preto označuje olovo a jeho anorganické zlúčeniny ako bezprahový reprodukčne toxický faktor. V praxi to znamená, že dodržanie limitu samo osebe nestačí. Zamestnávateľ má expozíciu znižovať na najnižšiu technicky dosiahnuteľnú úroveň.

Koho sa nové pravidlá týkajú?

Expozícia olovu sa môže vyskytnúť najmä pri:

• výrobe a recyklácii olovených akumulátorov,
• hutníckej výrobe a spracovaní kovov,
• tavení, odlievaní, brúsení a rezaní materiálov s obsahom olova,
• údržbe a opravách starších kovových konštrukcií,
• odstraňovaní starých náterov s obsahom olova,
• stavebných, rekonštrukčných a demolačných prácach,
• spracovaní elektroodpadu,
• výrobe niektorých zliatin, pigmentov, skla a keramiky,
• prevádzke a údržbe strelníc,
• nakladaní s odpadom obsahujúcim olovo.

Najväčšie využitie kovového olova zostáva spojené s výrobou batérií. Pracovná expozícia sa vo zvýšenej miere objavuje predovšetkým vo výrobe, stavebníctve, baníctve, pri recyklácii elektroodpadu a na strelniciach.

Expozičný limit olova sa znížil na pätinu

Najvýraznejšou zmenou je sprísnenie najvyššieho prípustného expozičného limitu v pracovnom ovzduší.

Pôvodný priemerný NPEL pre olovo a jeho anorganické zlúčeniny bol 0,15 mg/m³. Od 15. júla 2026 platí hodnota:

0,03 mg/m³ pre inhalovateľnú frakciu olova a jeho anorganických zlúčenín.

Ide teda o päťnásobné sprísnenie. Zníženie pôvodného limitu z 0,15 mg/m³ na 0,03 mg/m³ bolo jedným z hlavných cieľov legislatívnej zmeny.

Nariadenie definuje NPEL ako najvyššie prípustnú hodnotu časovo váženého priemeru koncentrácie nebezpečného faktora v ovzduší dýchacej zóny zamestnanca vo vzťahu k určenému referenčnému času. Aktuálna tabuľka expozičných limitov uvádza pri olove hodnotu 0,03 mg/m³ a označenie bezprahového reprodukčne toxického faktora.

Porovnanie limitov

Biologická medzná hodnota klesla zo 70 na 30 mikrogramov

Okrem koncentrácie olova vo vzduchu je potrebné sledovať aj skutočnú záťaž organizmu zamestnanca. Tá sa zisťuje biologickým monitorovaním hladiny olova v krvi, označovaným aj ako PbB.

Do 14. júla 2026 sa uplatňovala biologická medzná hodnota 70 mikrogramov olova v 100 ml krvi. Od 15. júla 2026 platí podstatne nižšia hodnota:

• do 31. decembra 2028 – 30 μg Pb/100 ml krvi,
• od 1. januára 2029 – 15 μg Pb/100 ml krvi.

Meranie hladiny olova v krvi sa má vykonávať absorpčnou spektrometriou alebo inou metódou poskytujúcou rovnocenné výsledky.

Dôvodová správa uvádza, že biologické monitorovanie hladiny olova v krvi má byť povinnou súčasťou vstupných, periodických a výstupných lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci u zamestnancov exponovaných olovu a jeho anorganickým zlúčeninám.

Osobitná ochrana žien v reprodukčnom veku

Nová úprava venuje osobitnú pozornosť zamestnankyniam v reprodukčnom veku. Odporúča sa, aby hladina olova v ich krvi neprekročila:

4,5 μg Pb/100 ml krvi.

Táto hodnota je výrazne nižšia než všeobecná biologická medzná hodnota platná pre všetkých exponovaných zamestnancov. Dôvodom je, že limit 30 μg a neskôr 15 μg Pb/100 ml krvi neposkytuje dostatočnú ochranu plodu alebo potomstva žien v reprodukčnom veku.

Ak sa u zamestnankyne v reprodukčnom veku zistí hladina vyššia ako 4,5 μg Pb/100 ml krvi, musí sa vykonať zdravotný dohľad. Samotné odporúčanie teda nie je iba orientačným údajom bez praktického významu – prekročenie hodnoty je spojené s konkrétnou povinnosťou zamestnávateľa.

Zamestnávateľ pritom musí postupovať tak, aby ochranné opatrenia neviedli k diskriminácii žien alebo k ich automatickému vylúčeniu z určitého pracovného zaradenia. Opatrenia sa majú zakladať na posúdení rizika, zdravotnom dohľade a reálnych pracovných podmienkach.

Kedy je zdravotný dohľad povinný?

Zdravotný dohľad sa musí vykonať, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

• koncentrácia olova v pracovnom ovzduší je vyššia ako 0,015 mg/m³, vypočítaná ako časovo vážený priemer za 40-hodinový pracovný týždeň,
• u zamestnanca sa nameria hladina olova v krvi vyššia ako 9 μg Pb/100 ml krvi,
• u zamestnankyne v reprodukčnom veku sa nameria hladina vyššia ako 4,5 μg Pb/100 ml krvi.

Hodnota 0,015 mg/m³ predstavuje polovicu nového expozičného limitu. Zamestnávateľ preto nemôže čakať až na prekročenie NPEL 0,03 mg/m³. Povinnosť zdravotného dohľadu vzniká už pri nižšej expozícii.

Ak je pre chemický faktor určená biologická medzná hodnota, zamestnávateľ musí zabezpečiť zamestnancom lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci a informovať ich o nej pred začatím výkonu práce.

Čo sa stane pri prekročení biologickej medznej hodnoty?

Ak sa pri lekárskej preventívnej prehliadke zistí prekročenie biologickej medznej hodnoty alebo poškodenie zdravia súvisiace s expozíciou, zamestnávateľ musí:

• opakovane posúdiť zdravotné riziko,
• preskúmať účinnosť prijatých ochranných opatrení,
• vykonať opatrenia na vylúčenie alebo ďalšie zníženie expozície,
• zohľadniť odporúčanie lekára alebo pracovnej zdravotnej služby,
• zvážiť preradenie zamestnanca na prácu bez ďalšej expozície,
• zabezpečiť lekárske prehliadky aj ďalším zamestnancom, ktorí boli vystavení podobným podmienkam.

Prekročenie limitu teda nie je iba výsledkom laboratórneho vyšetrenia, ktorý sa založí do zdravotnej dokumentácie. Spúšťa povinnosť preveriť pracovisko a systém ochrany všetkých podobne exponovaných pracovníkov.

Prechodné pravidlá pre zamestnancov s vyššou hladinou olova

Keďže olovo sa môže ukladať v kostiach a postupne sa uvoľňovať do krvi, jeho hladina môže zostať zvýšená aj po znížení expozície. Novela preto obsahuje prechodné pravidlá pre zamestnancov, ktorí boli olovu vystavení pred 15. júlom 2026.

Prechodné obdobie do konca roka 2028

Ak hladina olova v krvi zamestnanca:

• presahuje 30 μg Pb/100 ml krvi,
• je však nižšia ako 70 μg Pb/100 ml krvi,
• a vyššia hodnota je dôsledkom expozície pred 15. júlom 2026,

zamestnanec môže za určitých podmienok pokračovať v práci s expozíciou olovu. Musí sa nad ním pravidelne vykonávať zdravotný dohľad a výsledky musia vykazovať klesajúci trend smerom k hodnote 30 μg Pb/100 ml krvi.

Pravidlá od roku 2029

Od 1. januára 2029 sa obdobný postup uplatní pri zamestnancoch, ktorých hladina olova:

• presahuje 15 μg Pb/100 ml krvi,
• je však nižšia ako 30 μg Pb/100 ml krvi,
• a súvisí s expozíciou pred 15. júlom 2026.

Pokračovanie v práci bude možné pri pravidelnom zdravotnom dohľade a preukázanom klesajúcom trende smerom k novej hodnote 15 μg Pb/100 ml krvi.

Dodržanie limitu nestačí

Keďže olovo je bezprahovým reprodukčne toxickým faktorom, zamestnávateľ nemá svoju činnosť nastaviť iba tak, aby koncentrácia neprekročila 0,03 mg/m³.

Platí hierarchia ochranných opatrení:

1. Ak je to technicky možné, olovo alebo pracovný proces sa má nahradiť menej nebezpečnou látkou či postupom.
2. Ak náhrada nie je možná, má sa použiť uzavretý systém.
3. Ak nie je možný ani uzavretý systém, expozícia sa musí znížiť na najnižšiu technicky dosiahnuteľnú úroveň.
4. Až následne sa využívajú kolektívne a individuálne ochranné opatrenia.

Zamestnávateľ musí zároveň zabezpečiť, aby expozícia nikdy neprekročila ustanovený NPEL.

Aké opatrenia by mal zamestnávateľ prijať?

Aktualizovať posudok o riziku

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika a vypracovanie posudku o riziku pracovnou zdravotnou službou. Dokumentácia musí zohľadňovať nový NPEL, biologické medzné hodnoty, spôsob expozície, trvanie práce a skupiny zamestnancov vyžadujúce zvýšenú ochranu.

Preveriť merania pracovného ovzdušia

Doterajšie merania nemusia byť dostatočné, ak boli vyhodnocované iba vo vzťahu k pôvodnému limitu 0,15 mg/m³. Zamestnávateľ by mal s pracovnou zdravotnou službou preveriť:

• aktuálnosť meraní,
• reprezentatívnosť odberových miest,
• zahrnutie všetkých rizikových činností,
• špičkové expozície pri čistení, opravách a poruchách,
• účinnosť lokálneho odsávania,
• riziko prenosu kontaminácie medzi pracoviskami.

Obmedziť prašnosť a emisie pri zdroji

Medzi vhodné opatrenia môže patriť uzatvorenie procesu, lokálne odsávanie, mokré čistenie, automatizácia manipulácie, oddelenie kontaminovaných priestorov a zákaz používania postupov, ktoré zbytočne rozvíria olovený prach.

Zaviesť dôslednú osobnú hygienu

Pri olove je významná aj orálna expozícia. Zamestnanec môže olovený prach preniesť z rúk na jedlo, nápoje alebo cigarety. Kontaminácia sa môže dostať aj do domácnosti na pracovnom odeve, obuvi, vlasoch alebo osobných predmetoch.

Zamestnávateľ má zabezpečiť najmä:

• pravidelné čistenie pracovných povrchov,
• oddelené uloženie pracovného a civilného odevu,
• vhodné umyvárne a hygienické zariadenia,
• zákaz jedenia, pitia a fajčenia v kontaminovaných priestoroch,
• bezpečné čistenie pracovného odevu,
• zabránenie odnášaniu kontaminovaných predmetov domov.

Nariadenie výslovne vyžaduje kolektívne ochranné opatrenia, individuálnu ochranu tam, kde nie je možné expozícii zabrániť inak, a pravidelné čistenie podláh, stien a ďalších povrchov účinnými postupmi.

Aktualizovať zoznam exponovaných zamestnancov

Zamestnávateľ musí viesť aktualizovaný zoznam zamestnancov exponovaných konkrétnemu reprodukčne toxickému faktoru. Zoznam obsahuje napríklad pracovisko, vykonávanú činnosť, druh faktora, obdobie expozície, výsledky zisťovania expozície a údaje o mimoriadnych udalostiach.

Pri reprodukčne toxických faktoroch sa zoznam zamestnancov a súvisiaca zdravotná dokumentácia uchovávajú päť rokov po skončení expozície.

Schvaľovanie činností orgánom verejného zdravotníctva

Novela spresnila, ktoré činnosti s expozíciou karcinogénnym, mutagénnym alebo reprodukčne toxickým faktorom podliehajú rozhodnutiu orgánu verejného zdravotníctva.

Schválenie sa vyžaduje pri práci zaradenej do:

• druhej kategórie,
• tretej kategórie,
• štvrtej kategórie.

Práce zaradené do prvej kategórie sa podľa nového znenia § 6 ods. 1 týmto spôsobom neschvaľujú. Dôvodová správa uvádza, že do prvej kategórie sa zaraďujú najmä sporadicky vykonávané práce, pri ktorých je zabezpečená bariérová ochrana pred expozíciou.

Výnimka pre zdravotnícke a veterinárne zariadenia

Schválenie činnosti orgánom verejného zdravotníctva sa nevyžaduje pri zdravotníckom zariadení alebo zariadení veterinárnej starostlivosti, ktoré používa nebezpečné lieky na liečebné účely.

Dôvodová správa vysvetľuje, že nejde iba o cytostatiká. V zdravotníckych a veterinárnych zariadeniach sa používa širšia skupina liekov obsahujúcich karcinogénne, mutagénne alebo reprodukčne toxické látky. Odkazuje pritom na orientačný zoznam Európskej komisie obsahujúci 236 nebezpečných liekov.

Výnimka sa však týka iba schválenia činnosti. Zdravotnícke a veterinárne zariadenia musia naďalej posudzovať riziká, zabezpečovať ochranné opatrenia, školenia, informovanie pracovníkov a zdravotný dohľad podľa charakteru expozície.

Ďalšie zmeny v nariadení

Novela sa neobmedzuje iba na olovo. Upravuje aj niekoľko ďalších oblastí.

Presnejšie definície karcinogénnych a mutagénnych faktorov

Spresnili sa základné pojmy a rozlišovanie kategórií 1A, 1B a 2 podľa európskych pravidiel klasifikácie chemických látok.

Azbest sa riadi osobitným nariadením

V tabuľke karcinogénnych faktorov sa pri azbeste už neuvádza konkrétny NPEL. Jeho limit a pravidlá ochrany zamestnancov upravuje samostatné nariadenie vlády SR č. 185/2026 Z. z.

Zlúčeniny šesťmocného chrómu

Názov chemickej skupiny sa zosúladil s európskou terminológiou na „zlúčeniny šesťmocného chrómu“.

Kryštalický oxid kremičitý

Pri respirabilnom prachu kryštalického oxidu kremičitého vznikajúcom pracovným procesom sa spresnilo, že nepodlieha klasifikácii podľa nariadenia CLP, zároveň je však podľa IARC dokázaným karcinogénom pre ľudí.

Arzén a jeho anorganické zlúčeniny

Do vysvetliviek sa doplnila informácia, že arzén a jeho anorganické zlúčeniny sú podľa IARC klasifikované ako dokázané karcinogény pre ľudí.

Kontrolný zoznam pre zamestnávateľa

Po účinnosti novely by mal zamestnávateľ preveriť najmä:

1. či sa na pracovisku používa olovo alebo materiály s obsahom olova,
2. či môže olovo vznikať ako prach, dym, aerosól alebo vedľajší produkt procesu,
3. či posudok o riziku zohľadňuje limit 0,03 mg/m³,
4. či sú merania pracovného ovzdušia aktuálne,
5. či sa expozícia znižuje na najnižšiu technicky dosiahnuteľnú úroveň,
6. či sú nastavené vstupné, periodické a výstupné prehliadky,
7. či sa vykonáva biologické monitorovanie hladiny olova v krvi,
8. či sa zdravotný dohľad začne už pri hodnotách 0,015 mg/m³ alebo 9 μg Pb/100 ml krvi,
9. či sú osobitne chránené zamestnankyne v reprodukčnom veku,
10. či je správne určená kategória práce,
11. či má zamestnávateľ potrebné rozhodnutie orgánu verejného zdravotníctva,
12. či vedie aktuálny zoznam exponovaných zamestnancov,
13. či zamestnanci nemôžu preniesť olovený prach do domácnosti,
14. či boli aktualizované školenia, pracovné postupy a havarijné plány.

Najčastejšie otázky

Od kedy platí nový limit olova?

Nový priemerný NPEL 0,03 mg/m³ a biologická medzná hodnota 30 μg Pb/100 ml krvi platia od 15. júla 2026.

Zmení sa limit v pracovnom ovzduší aj v roku 2029?

Nie. NPEL v pracovnom ovzduší zostane 0,03 mg/m³. Od 1. januára 2029 sa zníži biologická medzná hodnota v krvi z 30 na 15 μg Pb/100 ml krvi.

Kedy sa musí začať zdravotný dohľad?

Už pri expozícii vyššej ako 0,015 mg/m³, pri hladine olova v krvi vyššej ako 9 μg Pb/100 ml krvi alebo pri hladine nad 4,5 μg Pb/100 ml krvi u zamestnankyne v reprodukčnom veku.

Stačí, ak zamestnávateľ neprekročí limit 0,03 mg/m³?

Nie. Keďže olovo je bezprahovým reprodukčne toxickým faktorom, expozícia sa musí znížiť na najnižšiu technicky dosiahnuteľnú úroveň.

Musí sa schvaľovať aj práca v prvej kategórii?

Nie podľa režimu § 6 ods. 1 nariadenia. Rozhodnutím orgánu verejného zdravotníctva sa schvaľujú činnosti pri práci zaradenej do druhej, tretej alebo štvrtej kategórie.

Firmy by nemali čakať na prvé prekročenie limitu

Nové pravidlá platia od 15. júla 2026 a výrazne menia podmienky, podľa ktorých sa posudzuje expozícia olovu na pracovisku. Najväčšou zmenou je päťnásobné sprísnenie limitu v pracovnom ovzduší a viac než polovičné zníženie biologickej medznej hodnoty v krvi.

Zamestnávatelia by mali bezodkladne preveriť posudky o riziku, výsledky meraní, kategorizáciu práce, lekárske prehliadky aj technické a hygienické opatrenia. Vzhľadom na ďalšie zníženie biologickej medznej hodnoty od roku 2029 je vhodné nastavovať pracovné procesy už teraz tak, aby zabezpečili čo najnižšiu reálnu expozíciu zamestnancov.

Odporúčané ebooky

K téme