Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Najviac znevýhodnené skupiny na trhu práce tvoria najmä nízko kvalifikovaní, matky s deťmi a marginalizované rómske komunity, uvádza ministerstvo financií.
Programy na podporu zamestnávania už nemajú byť len pre mladých
Rezort financií žiada ministerstvo práce a sociálnych vecí, aby ďalšie programy na podporu zamestnávania už necielilo špecificky na mladých ľudí. Ministerstvo financií to uviedlo ako zásadnú pripomienku k návrhu novely zákona o službách zamestnanosti, ktorou sa má od budúceho roka zaviesť roka nový príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní.
„V porovnaní miery nezamestnanosti mladých do 29 rokov a ľudí nad 30 rokov sa Slovenská republika nachádza na priemere krajín EÚ. Nezamestnanosť mladých ľudí tak nie je výraznejší problém ako v iných vekových skupinách. Najviac znevýhodnené skupiny na trhu práce tvoria najmä nízko kvalifikovaní, matky s deťmi a marginalizované rómske komunity,“ uvádza ministerstvo financií.
Ministerstvo financií žiada pripraviť hĺbkovú analýzu účinnosti a efektívnosti existujúcich nástrojov, od ktorej by sa malo odvíjať zavádzanie a nastavenie nových nástrojov. „Programy podpory zamestnanosti formou dotovania ceny práce podľa skúseností z krajín OECD prinášajú riziko zvýšenej neefektivity (prijatie zamestnanca by nastalo aj bez existencie programu) a nízkeho čistého efektu na zamestnanosť,“ tvrdí rezort financií. V súčasnosti však podľa ministerstva stále neexistuje vyhodnotenie účinnosti programov aktívnej politiky trhu práce na Slovensku.
Pripomienky k legislatíve majú odborári aj zamestnávatelia
Odborári upozorňujú na riziko substitučného efektu na úkor iných vekových a inak znevýhodnených skupín uchádzačov o zamestnanie. „Napríklad skupina uchádzačov o zamestnanie vo veku 50+ je v porovnaní s uchádzačmi do 30 rokov rozsahom menšia, ale dĺžka jej zotrvania v databáze je približne dvojnásobne vyššia,“ tvrdí Konfederácia odborových zväzov SR. Podľa odborárov preto môžeme očakávať, že navrhované opatrenie pomôže znížiť nezamestnanosť mladých, ale paradoxne môže zvýšiť dlhodobú nezamestnanosť, v ktorej Slovensko v porovnaní s EÚ zaostáva relatívne ešte viac ako pri nezamestnanosti mladých.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR nesúhlasí s tým, aby poskytnutie príspevku bolo podmienené tým, ako dlho je mladý nezamestnaný v evidencii úradu práce. Rovnakú požiadavku má aj Klub 500. „Absolvent sám o sebe je znevýhodnený a nie je potrebné, aby 3 až 6 mesiacov bol evidovaný na úrade, čím stráca pracovné návyky, zručnosti a vedomosti,“ uviedol Klub 500.
Podmienky nového príspevku na zamestnanie mladých
Rezort práce a sociálnych vecí navrhuje zaviesť od začiatku budúceho roka nový príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní. Má ísť o príspevok na vytvorenie pracovného miesta pre nezamestnaných mladých ľudí do 29 rokov, ktorí predtým nemali pravidelne platené zamestnanie trvajúce najmenej pol roka.
Pre nezamestnaných mladých ľudí vo veku od 25 do 29 rokov má byť podmienkou na poskytnutie príspevku vedenie v evidencii najmenej šesť mesiacov a vo veku do 25 rokov majú stačiť najmenej 3 mesiace v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V budúcom roku by sa podľa odhadu rezortu práce malo vďaka príspevku vytvoriť 6,4 tisíc pracovných miest pre mladých ľudí, v roku 2016 by malo ísť takmer o 8,3 tisíc pracovných miest a v roku 2017 o ďalších 8,6 tisíc pracovných miest pre ľudí do 29 rokov.
„Poskytovanie príspevku sa navrhuje stanoviť tak, aby mal úrad možnosť poskytnúť zamestnávateľovi takýto príspevok najmenej počas šiestich kalendárnych mesiacov a najviac počas dvanástich kalendárnych mesiacov, čo zakladá predpoklady na zvýšenie zamestnanosti mladých ľudí prostredníctvom dočasne podporených pracovných miest,“ tvrdí ministerstvo práce a sociálnych vecí. Príspevok majú úrady práce poskytovať najviac vo výške 80 % celkovej ceny práce zamestnanca, najviac v sume 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
