Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Každý zamestnávateľ je povinný starať sa o svojich zamestnancov. Poskytovanie pracovného ošatenia, rekondičných pobytov a zabezpečovanie pitného režimu je len časť povinností, ktoré zamestnávateľ má voči svojim zamestnancom.
Pracovné ošatenie
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancom pracovný odev/obuv:
ak počas pracovného procesu odev alebo obuv zamestnancov podlieha mimoriadnemu opotrebeniu, znečisteniu, alebo ak to vyžaduje ochrana života a zdravia.Rovnako môže táto povinnosť pre zamestnávateľa vyplývať z platných hygienických noriem.Výdavky na pracovné ošatenie z pohľadu zákona o dani z príjmuZamestnávateľ je povinný viesť dôslednú operatívnu evidenciu, t.j. musí vypracovať zoznam poskytovaného pracovného ošatenia, v ktorom určí podmienky jeho používania a najmä dobu používania. Za predpokladu splnenia uvedených podmienok sú tieto výdavky daňovým výdavkom zamestnávateľa.
pracovné rovnošaty, ak povinnosť ich nosenia pri výkone povolania vyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu alebo smernice schválenej príslušným rezortomTakto je možné posudzovať i služobné rovnošaty poskytované vybranému okruhu pracovníkov z dôvodu verejného záujmu a s ohľadom na styk s verejnosťou, ktorých povinnosť nosenia vyplýva z predpisu schváleného príslušným rezortom (služobné rovnošaty lesníkov, železničiarov, pracovníkov v oblasti vodnej a železničnej dopravy a podobne).Aj v týchto prípadoch musí byť výška výdavku na účely vyčíslenia základu dane z príjmov preukázateľne zdokladovaná. Do daňových výdavkov (nákladov) môžu byť zahrnuté iba výdavky v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom, prípadne rezortným predpisom.
jednotné pracovné ošatenie, ak táto povinnosť nevyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisuV tomto prípade je potrebné zohľadniť prevádzkovú úlohu takéhoto ošatenia (potreba vizuálneho odlíšenia zamestnanca od zákazníka), reklamnú a propagačnú funkciu, tradíciu a podobne. Za takéto oblečenie je možné považovať napríklad jednotné oblečenie predavačiek v obchode, reštauráciách, cestovných kanceláriách, bankách, poisťovniach, ktorí prichádzajú do bezprostredného pracovného kontaktu s klientom.
Podmienky zahrnutia výdavkov na jednotné pracovné ošatenie do daňových výdavkov
zamestnávateľ vo vnútropodnikovom predpise ustanoví povinnosť používania jednotného pracovného ošatenia v pracovnom procese, ako súčasť vonkajších prejavov zamestnancov, určí okruh profesií, v ktorých je nosenie jednotného pracovného ošatenia súčasťou pracovných povinností zamestnancov,
vo svojom internom predpise ustanoví rozsah a ďalšie podmienky na ich poskytovanie s dôrazom na maximálnu hospodárnosť,
vymedzí charakter a podobu jednorazového pracovného ošatenia a jeho súčasti, pričom ho trvale a viditeľne označí identifikačnými znakmi zamestnávateľa, aby sa vylúčila zameniteľnosť s bežným oblečením (napr. našitím alebo nažehlením obchodného mena alebo ochrannej známky firmy na všetkých súčastiach oblečenia z lícnej strany).
V prípade dodržania vyššie ustanovených podmienok, výdavky vynaložené na udržovanie jednotného pracovného ošatenia je možné považovať za výdavky (náklady) daňovo uznateľné.
Navyšuje nepeňažné plnenie zamestnancovi daň?
Z hľadiska zamestnanca nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaného pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely, nie sú predmetom dane.
Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancom oblečenie majúce charakter civilného (občianskeho, spoločenského) oblečenia, ide o príjem, ktorý je predmetom dane.
Rekondičné pobyty zamestnancov
Sú určené zamestnancom ako kompenzácia zdraviu škodlivej práce alebo pracovných podmienok. Rekondičné pobyty je povinný zabezpečovať zamestnávateľ v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania a to zamestnancom, ktorí vykonávajú vybrané povolania (práca zaradená regionálnym úradom verejného zdravotníctva do tretej a štvrtej kategórie).
Zamestnávateľ v spolupráci s lekárom PZS a dohode so zástupcami zamestnancov
Vypracuje zoznam zamestnancov, ktorí vykonávajú vybrané povolania (kategória 3 a 4)
Navrhne rekondičný pobyt, alebo rehabilitáciu
Vypracuje obsah rekondičného pobytu (zamestnávateľ s ním oboznámi zamestnanca pred nástupom na rekondičný pobyt)
Zamestnávateľ určí deň nástupu, miesto a dĺžku rekondičného pobytu
Rekondičný pobyt má trvať najmenej dva týždne, t. j. zamestnanec ho absolvuje minimálne počas desiatich pracovných dní, čo zodpovedá 80 pracovným hodinám. Rekondičný pobyt sa bez vážnych dôvodov nemôže prerušiť.
Zamestnanec je povinný zúčastňovať sa na rekondičných pobytoch alebo na rehabilitácii v súvislosti s prácou
ak nepretržite vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie počas piatich rokov alebo do štvrtej kategórie počas štyroch rokov. Za nepretržité vykonávanie práce sa považuje aj jej prerušenie na menej ako osem týždňov.
na ďalšom rekondičnom pobyte alebo rehabilitácii v súvislosti s prácou je zamestnanec povinný sa zúčastniť raz za tri roky, ak odpracoval v tomto období vo vybranom povolaní najmenej 600 pracovných zmien, alebo 400 pracovných zmien, ak pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom.
ak zamestnanec odpracoval vo vybranom povolaní 275 pracovných zmien pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, je povinný zúčastniť sa na ďalšom rekondičnom pobyte raz za dva roky.
Rehabilitácia ako alternatíva k rekondičnému pobytu, ktorú zabezpečuje zamestnávateľ pre zamestnanca priebežne počas vykonávania rizikovej práce, sa má zamestnancovi poskytnúť v rozsahu najmenej 80 hodín v priebehu dvoch rokov.
Rozdiel medzi rekondičným pobytom a rehabilitáciou
Rekondičný pobyt sa poskytuje jednorazovo, kým rehabilitácia v súvislosti s prácou priebežne.
Rekondičný pobyt má spravidla nadväzovať na čerpanie dovolenky, kým rehabilitácia v súvislosti s prácou nemusí nadväzovať na čerpanie dovolenky.
Je na rozhodnutí zamestnávateľa v spolupráci s lekárom pracovnej zdravotnej služby a zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov pre bezpečnosť, vybrať pre zamestnancov vhodný spôsob prevencie v závislosti od vykonávanej práce a podmienok na pracovisku.
Výdavky zamestnávateľa
zamestnávateľ je povinný uhrádzať náklady na rekondičný pobyt (vrátane ubytovania a stravovania)
pri rehabilitácii v súvislosti s prácou nemá zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť ubytovanie a celodenné stravovanie
U zamestnávateľa sú ním vynaložené výdavky na rekondičné pobyty v rozsahu jeho povinností daných zákonom o BOZP uznanými daňovými výdavkami. Zamestnávateľ môže prispieť na rekondičný pobyt aj zo sociálneho fondu.
Plnenia prijaté zamestnancom
všetky plnenia, ktoré obdrží zamestnanec v súvislosti s rekondičnými pobytmi a na ktoré má zákonný nárok, nie sú predmetom dane.
Plnenia poskytnuté nad rámec povinností zamestnávateľa sú zdaniteľným príjmom zamestnanca bez ohľadu na to, či boli poskytnuté z výdavkov zamestnávateľa alebo zo sociálneho fondu.
Ochranné nápoje
Zamestnávateľ je povinný bezplatne zabezpečovať zamestnancom podľa vnútorného predpisu pitný režim, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia.
Zamestnávateľ poskytne zamestnancom
pri prekročení prípustných hodnôt mikroklimatických podmienok pitnú vodu bezprostredne na mieste výkonu práce,
ak je predpoklad prekročenia smerných hodnôt dlhodobo a krátkodobo únosnej záťaže teplom alebo pri dlhodobej práci (dlhodobá práca je práca zamestnanca dlhšia ako 4 hodiny za pracovnú zmenu) na vonkajšom pracovisku počas mimoriadne teplých dní (mimoriadne teplý deň je deň, v ktorom teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni dosiahla hodnotu vyššiu ako 30°C) navyše nápoje, prostredníctvom ktorých sa dopĺňa strata tekutín a minerálnych látok stratených potením a dýchaním.
Zamestnávateľ zabezpečí pre zamestnancov pri zvýšenej záťaži chladom nápoje, prostredníctvom ktorých sa dopĺňa strata tepla v organizme.
Zamestnávateľ zabezpečí
pri záťaži teplom prostredníctvom pitného režimu úhradu najmenej 70 % vody stratenej za pracovnú zmenu potením a dýchaním,
pri záťaži chladom najmenej pol litra teplého nápoja za pracovnú zmenu,
pri záťaži teplom alebo chladom primeranú teplotu poskytovaných nápojov.
Náklady na pitný režim z pohľadu zákona o dani z príjmov
náklady zamestnávateľa spojené so zabezpečením pitného režimu svojich zamestnancov, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, sú daňovým výdavkom.
Nad rámec zákona môže zamestnávateľ poskytovať bezplatne nealkoholické nápoje, napr. minerálky aj všetkým zamestnancom, v tomto prípade však nejde o daňovo uznané výdavky. Príspevok na pitný režim je možné poskytovať aj zo sociálneho fondu. U zamestnanca je hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom na spotrebu na pracovisku oslobodená od dane.
