Ako ovplyvní slovenskú ekonomiku dohoda s Kanadou?
Podľa ministra hospodárstva SR Petra Žigu bude zmluva nasledujúci dopad.
Slovensko ako predsednícka krajina Rady EÚ významne prispelo k historickej dohode o spoločnom voľnom obchode CETA medzi Európskou úniou a Kanadou. Povedal to minister hospodárstva SR Peter Žiga, ktorý viedol na mimoriadnom samite rokovania ministrov obchodu a hospodárstva EÚ. Agentúru SITA o tom informoval hovorca kancelárie ministra hospodárstva Maroš Stano s tým, že dohoda môže mať na úrovni únie veľký význam, pretože môže vytvoriť nové pracovné príležitosti a priniesť nové investície.
„Európa potvrdila, že nie je stará dáma, ale progresívny spolok štátov. Dohoda je tým, čím Európa môže deklarovať svoju pozíciu v obchodnom svete a patrí jej popredné miesto pri tvorbe politiky na globálnej úrovni,“ skonštatoval Žiga. Dodal, že podpis dohody medzi Kanadou a úniou je dôkazom dôveryhodnosti a akcieschopnosti EÚ. Dohoda je podľa neho vzorom a referenciou do budúcnosti pre iné dohody s inými štátmi. Podľa Eurostatu bola Kanada vlani 12. najväčším obchodným partnerom únie pri dovoze a na 13. mieste v rebríčku vývozov.
Na Slovensko však bude mať táto zmluva skôr nepriamy ekonomický dosah. „Samotná obchodná výmena medzi SR a Kanadou je v súčasnosti veľmi nízka, objem vývozu zo SR do Kanady dosiahol v roku 2015 hodnotu 166 miliónov eur, čo predstavuje podiel na celkovom vývoze SR vo výške približne 0,24 percenta,“ uviedol Stano. Do Kanady putovali zo Slovenska v roku 2015 najmä osobné autá a ich komponenty. Dovoz z Kanady na Slovensko je ešte nižší, v roku 2015 dosiahol približne 80 miliónov eur, čo predstavuje 0,12 percenta z celkového dovozu. „SR si s Kanadou dlhodobo udržuje aktívne saldo obchodnej bilancie,“ dodal Stano s tým, že najviac sme na Slovensko doviezli minerálnych olejov.
Výhodou dohody by malo byť odstránenie takmer všetkých ciel od prvého dňa platnosti zmluvy, posilniť by sa mal aj obchod so službami. CETA prinesie podľa ministerstva hospodárstva aj úspory nákladov v dôsledku odstránenia netarifných prekážok obchodu vzájomným uznávaním osvedčení o posudzovaní zhody. „V neposlednom rade sa zlepší prístup na kanadský trh s verejným obstarávaním na všetkých úrovniach kanadskej verejnej správy, čo bude predstavovať ďalšie nové príležitosti pre firmy z EÚ,“ vysvetlil rezort vnútra v tlačovej správe. Do dohody sa obom stranám podarilo zapracovať aj moderný spôsob riešenia sporov medzi investormi a štátom prostredníctvom vytvorenia investičného súdu s možnosťami odvolania sa. „Dosiahnuté znenie je vyvážené a rešpektuje právo štátu regulovať a predstavuje posun smerom k moderným investičným štandardom,“ uviedol Stano. Pokiaľ ide o otázku ochrany investícií, obsahuje množstvo dôležitých zlepšení, v porovnaní s existujúcimi bilaterálnymi dohodami členských krajín EÚ s tretími krajinami. So zmluvou priamo súvisí právne záväzná deklarácia, ktorá citlivé otázky vysvetľuje. Prvé účinky dohody CETA by sa mali prejaviť po súhlase európskeho a kanadského parlamentu, teda ešte v decembri alebo v januári budúceho roka. „Dohoda sa následne začne predbežne uplatňovať v oblasti právomocí EÚ a následne ju budú ratifikovať jednotlivé národné parlamenty,“ dodal Stano.
Aj napriek tomu, že rokovania o dohodách o voľnom obchode navrhuje Európska komisia uzavrieť predovšetkým s krajinami, s ktorými väčšina štátov EÚ už má významný obchodný obrat a obe strany majú záujem znížiť náklady už etablovaných exportérov, cieľom zmluvy CETA je dosiahnuť to, aby aj malé a stredné podniky z EÚ mohli predávať a vyvážať tovar oveľa jednoduchšie, ako v súčasnosti. „V súčasnosti čelia na kanadskom trhu tým istým prekážkam obchodu ako väčšie firmy, ale majú obmedzené ľudské aj finančné kapacity na ich riešenie. Dohoda CETA bude pre exportérov znamenať úsporu nákladov v dôsledku odstránenia colných a necolných bariér pri vývoze na kanadský trh,“ píše sa v tlačovej správe.
Po siedmich rokoch rokovania dnes zmluvu o voľnom obchode slávnostne podpísali kanadský premiér Justin Trudeau, predseda Európskej rady Donald Tusk, slovenský premiér Robert Fico vo funkcii predsedu Rady EÚ a predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Významný krok k dohode priniesla ešte 18. októbra mimoriadna rada EÚ na úrovni ministrov obchodu. Väčšina členských štátov so zmluvou súhlasila, Európska komisia následne viedla rokovania už len s Belgickom, kde situáciu zdramatizoval nesúhlas valónskeho regionálneho parlamentu.