Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Podiel domácich spracovateľov na trhu s hydinou je iba na úrovni 54 %.
Problémom EÚ je nejednotný systém úradnej kontroly potravín
V označovaní pôvodu hydinového mäsa nastane od 1. apríla budúceho roka zmena. Ako na utorňajšej tlačovej konferencii informovala Únia hydinárov Slovenska (ÚHS), po novom bude pri pôvode hydinového mäsa nevyhnutné označovať krajinu chovu hydiny a krajinu jej zabitia. Táto zmena vyplýva zo zmeny európskych právnych predpisov.
„Spracovatelia hydiny na Slovensku, ktorí sú členmi ÚHS, už dnes však deklarujú, že na slovenskom trhu predávajú iba hydinu, ktorá ma slovenský pôvod,“ konštatoval riaditeľ ÚHS Daniel Molnár. Jedným z dôkazov je podľa neho aj fakt, že všetci traja slovenskí spracovatelia hydiny chovajú viac ako polovicu živej jatočnej hydiny na vlastných farmách, ktoré sú v ich vlastníctve.
Slovenské kura je skontrolované až dvanásťkrát
„Takmer všetky členské štáty EÚ sa už niekoľko rokov otriasajú v potravinových škandáloch a v škandáloch s označovaním mäsa,“ povedal Molnár, pričom dodal, že výnimkou je Slovensko, kde sa nezistil žiadny problém s potravinami ani s hydinovým mäsom. Podľa Molnára je problémom v EÚ nejednotný systém úradnej kontroly, čo považuje za príčinu veľkého množstva potravinových škandálov. „U nás je tento systém založený na stálom veterinárnom dozore,“ vysvetlil.
Neustály veterinárny dozor je na Slovensku na prevádzkach spracovateľov hydiny. „Myslíme si, alebo tvrdíme, že platí pravidlo, že slovenská hydina je bezpečná. Slovenské kura je skontrolované počas toho procesu z chovu a spracovania až dvanásťkrát,“ podotkol Molnár.
Pri hydine hľadia Slováci na cenu, nie na pôvod
Podiel domácich spracovateľov na trhu je však iba na úrovni 54 %. „Chov a spracovanie hydiny na Slovensku je teda zraniteľným odvetvím,“ povedal Molnár. Problém vidí najmä v nedostatočnom lokálpatriotizme spotrebiteľov a v ich orientácii na nízku cenu.
„Tu je dôležité upozorniť, že nízka cena znamená aj nízku kvalitu,“ dodal. Príčinu zraniteľnosti odvetvia tiež ÚHS vidí v nižších maržiach na dovozové potraviny v porovnaní s domácimi, či v kurzových rozdieloch pri obchodovaní s krajinami, ktoré nemajú zavedené euro.
