Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Ak si neplníte svoje finančné záväzky, veľmi rýchlo sa dostatene na čierne listiny. Podnikateľovi to môže poriadne obmedziť podnikanie.
Čierna listina vies poriadne skomplikovať život aj podnikateľovi
Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, daniari, energetické spoločnosti, ale aj telekomunikační operátori či bankové inštitúcie. Tí všetci vás môžu dať na čiernu listinu, pokiaľ im dlhujete čo i len drobné. Dôsledky, že sa objavíte vo verejne dostupnom registri dlžníkov, môžu byť naozaj vážne a poriadne vám skomplikujú život, najmä ak ste podnikateľ či živnostník.
Možno ani sami o tom neviete, no záznam o vás existuje. A je dostupný na internete, kde má prístup každý, vrátane vašich potenciálnych zákazníkov, dodávateľov, obchodných partnerov. Hovoríme o registroch dlžníkov, pričom nielen štát, ale aj rôzne súkromné spoločnosti si vedú a zverejňujú takéto zoznamy.
Predovšetkým je to Finančné riaditeľstvo SR, ktoré je dokonca povinné zverejniť a aktualizovať zoznam daňových dlžníkov. Definícia znie, že na zozname sa ocitne ten, ktorého úhrnná výška daňového nedoplatku ku koncu roka presiahla u fyzickej osoby 17 000 eur a u právnickej osoby 170 000 eur a nezaniklo právo na ich vymáhanie. Faktom je, že daňoví dlžníci ročne dlhujú štátu zhruba 2 miliardy eur. Kompletný zoznam neplatičov, ktorí majú dlh aspoň 3,32 eur a vyššie uvádza na svojej web stránke aj Sociálna poisťovňa.
Svoje zoznamy dlžníkov si rovnako tak zvyknú viesť zdravotné poisťovne a všetky tri u nás pôsobiace Všeobecná zdravotná poisťovňa, Dôvera, Union – tak aj konajú. Okrem toho majú vlastné registre zdravotnícke zariadenia, nemocnice, úrady spadajúce do verejnej sféry, mestské radnice či obecné úrady. V prípade, že je firma na takomto čiernom zozname, býva nemožné uchádzať sa u nich o zákazku, či iným spôsobom spolupracovať. No nástrahy pre dlžníkov tu nekončia.
„Práve takéto úverové registre slúžia aj pre preverenie si budúceho obchodného partnera a pokiaľ sa tam objaví, neodporúčame považovať ho za dôveryhodného a platobne schopného,“ uvádza Michal Šoltes, konateľ inkasnej spoločnosti EOS KSI Slovensko. Radí, že je dobré vedieť všetko o podnikateľských spôsoboch a záväzkovej spoľahlivosti kohokoľvek, s kým sa chystáte uzavrieť obchodnú zmluvu. „Či sa napríklad nenachádza v zozname dlžníkov, najmä v súvislosti s daňovými povinnosťami, či platí zdravotné poistenie a odvádza odvody do Sociálnej poisťovne. Treba tiež vedieť, či nie je na zozname exekučných konaní alebo, či voči nemu nebol podaný návrh na konkurz.“
Najmä dlžníci na daniach či poistení majú ďalej problémy pri získavaní štátnych zákaziek a tiež prostriedkov z eurofondov. Rovnako tak im nepatria dotácie od štátu či iných verejných rozpočtov. „Nárok nemá žiadateľ, ktorý nemá usporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom,“ znie citácia zo zákona.
Registre dokážu veľa
Podnikateľský subjekt v prípade, že figuruje na niektorom zo zoznamov dlžníkov, len ťažko získa úver na svoju podnikateľskú činnosť od akejkoľvek bankovej inštitúcie. Existuje tiež napríklad Centrálny register dlžníkov SR, ktorý je najväčším národným a nadnárodným bankovým a nebankovým informačným systémom. Umožňuje vyhľadávať nesplatené záväzky osôb a ekonomických subjektov s možnosťou napojenia sa na registre EU, USA a ďalších krajín.
Ako hovorí Michal Šoltes všetky získané informácie o budúcom obchodnom partnerovi je potrebné vyhodnotiť a v prípade rizika neuhradenia pohľadávky prijať opatrenia na jej vymoženie. „Odporúčam zabezpečiť si dôsledné sledovanie a hodnotenie platobnej schopnosti svojich odberateľov či iných obchodných partnerov. Užitočné by bolo zamyslieť sa nad spoluprácou so spoločnosťou venujúcou sa manažmentu pohľadávok, prípadne nad prísnym režimom vymáhania pohľadávok a v rámci toho zvážiť spoluprácu s inkasnou spoločnosťou,“ uzatvára odborník.
