Prekážky v práci pri pružnom pracovnom čase v roku 2026
Pružný pracovný čas je definovaný v ustanovení § 88 zákona č. 311/2001 Zákonníka prác v aktuálnom znení (ďalej len ako „zákonník práce“). V zmysle tohto ustanovenia ide o spôsob rovnomerného alebo nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov.
Základný pracovný čas je podľa tohto ustanovenia časový úsek v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku.
Voliteľný pracovný čas je podľa tohto ustanovenia je časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku v takom rozsahu, aby odpracoval prevádzkový čas.
Prevádzkový čas je je podľa tohto ustanovenia celkový pracovný čas, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať v pružnom pracovnom období určenom zamestnávateľom. Pružné pracovné obdobie sa uplatní ako pracovný deň, pracovný týždeň, štvor-týždňové pracovné obdobie alebo iné pracovné obdobie.
Dĺžka pracovnej zmeny pri uplatnení pružného pracovného času môže byť najviac 12 hodín.
Pružný pracovný čas sa neuplatní v deň, počas ktorého je zamestnanec na pracovnej ceste. Zamestnávateľ na tento účel určí pevný začiatok a koniec pracovnej zmeny.
Prekážky v práci na strane zamestnanca pri pružnom pracovnom čase
Pri uplatnení pružného pracovného času sa podľa § 143 Zákonníka práce prekážky v práci na strane zamestnanca posudzujú ako výkon práce s náhradou mzdy len v rozsahu, v ktorom zasiahli do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahli do voliteľného pracovného času, sa posudzujú ako ospravedlnené prekážky v práci ale neposkytuje sa za ne náhrada mzdy.
Ak kolektívna zmluva určuje pri prekážkach v práci na strane zamestnanca presnú dĺžku k nevyhnutne potrebného času, za ktorý zamestnancovi patrí pracovné voľno, posudzuje sa ako výkon práce celý tento čas. Za jeden deň sa pritom považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovnej zmeny vyplývajúci z určeného týždenného pracovného času zamestnanca sa posudzujú ako výkon práce najviac v rozsahu prevádzkového času v určenom pružnom pracovnom období.
Ak zamestnanec neodpracoval pre ospravedlnené prekážky v práci počas voliteľného pracovného času celý prevádzkový čas určeného pružného pracovného obdobia, pretože mu v tom bránila prekážka v práci na jeho strane, je povinný túto neodpracovanú časť pracovného času odpracovať v pracovných dňoch bez zbytočného odkladu po odpadnutí prekážky v práci, ak sa so zamestnávateľom nedohodol inak. Odpracovanie je možné len vo voliteľnom pracovnom čase, ak nebola dohodnutá iná doba a odpracovanie nie je prácou nadčas.
Prekážky v práci na strane zamestnávateľa sa posudzujú ako výkon práce najviac v rozsahu prevádzkového času v určenom pružnom pracovnom období.
Ak zamestnanec neodpracoval pre ospravedlnené prekážky v práci celý prevádzkový čas určeného pružného pracovného obdobia, pretože mu v tom bránila prekážka v práci na jeho strane, je povinný bez zbytočného odkladu po jej odpadnutí túto neodpracovanú časť pracovného času odpracovať v pracovných dňoch, ak sa so zamestnávateľom nedohodol inak. Odpracovanie je možné len vo voliteľnom pracovnom čase, ak sa nedohodla iná doba, a odpracovanie nie je prácou nadčas.
Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.
Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. To neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje iný spôsob preukazovania a potvrdzovania prekážky v práci.
Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ je povinný mu umožniť odpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
Ak zamestnanec neodpracoval pre ospravedlnené prekážky v práci počas voliteľného pracovného času celý prevádzkový čas určeného pružného pracovného obdobia, pretože mu v tom bránila prekážka v práci na jeho strane, je povinný túto neodpracovanú časť pracovného času odpracovať v pracovných dňoch bez zbytočného odkladu po odpadnutí prekážky v práci, ak sa so zamestnávateľom nedohodol inak. Odpracovanie je možné len vo voliteľnom pracovnom čase, ak nebola dohodnutá iná doba a odpracovanie nie je prácou nadčas.
Bežnými prekážkami v práci sú napríklad:
- návšteva lekára zamestnanca,
- ošetrovanie chorého člena rodiny,
- iné.
Zamestnanec za mesiac musí odpracovať dohodnutý počet hodín v pracovnej zmluve. Ak chýbal počas základného času, má nárok na náhradu mzdy. Ak zasiahne prekážka do voliteľného času, tak zamestnanec musí tento čas nadpracovať v rámci vyrovnávacieho obdobia ustanoveného v pracovných predpisoch firmy.
Ak nie je možné prekážku nadpracovať, môže sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodnúť aj na inom postupe a kompenzácii. Odporúčame takýto postup pripraviť písomne a podpísať obomi stranami – zamestnancom a zamestnávateľom.
Vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. V praxi sa venuje copywritingu, prekladateľskej činnosti a právu obchodných spoločností.















