Aká je premlčacia doba v obchodných a občianskych vzťahoch?
Uplynutie určitého času môže mať aj povahu významnej právnej skutočnosti, keďže môže dôjsť k zániku vymáhateľnosti práva, prípadne aj práva ako takého.
Premlčanie
Premlčanie možno charakterizovať ako kvalifikované uplynutie zákonom stanoveného času, premlčacej doby, ktorého následkom je nemožnosť veriteľa domáhať sa premlčaného práva súdnou cestou, pokiaľ dlžník vznesie tzv. námietku premlčania. Premlčanie upravujú viaceré právne predpisy. Zmyslom inštitútu premlčania je posilnenie princípu právnej istoty v právnych vzťahov, keďže „motivuje“ veriteľov, aby k uplatneniu svojho práva pristúpili včas a s dostatočnou starostlivosťou. Nejedná sa pritom o žiadnu novinku – už v rímskom práve platila zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. práva patria bdelým.
Právna úprava premlčania je osobitná pre obchodnoprávne vzťahy (v Obchodnom zákonníku) a pre občianskoprávne vzťahy (v Občianskom zákonníku). Vzhľadom na to, že v niektorých prípadoch sa aplikácia týchto právnych úprav môže prelínať, je posudzovaniu jednotlivých nárokov a otázke ich možného premlčania potrebné vždy venovať primeranú pozornosť.
Premlčaniu nepodliehajú všetky práva. Podľa občianskeho zákonníka sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Vlastnícke právo sa nepremlčuje. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá. V prípade záložných práv platí, že tieto sa nepremlčia skôr ako zabezpečená pohľadávka, čo súvisí s ich akcesorickou povahou. Podľa obchodného zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky práva z (obchodných) záväzkových vzťahov, s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Premlčacia doba
Premlčacia doba je zákonom stanovený časový úsek, počas ktorého sa veriteľ môže domáhať svojho práva voči dlžníkovi súdnou cestou. Rozoznávame viacero „druhov“ premlčacích dôb. Predovšetkým sa jedná o tzv. všeobecnú a osobitné premlčacie doby.
Všeobecná premlčacia doba sa uplatní všade tam, kde zákon pre určité právo neupravuje osobitnú premlčaciu dobu. Kým v prípade občianskoprávnych vzťahov je premlčacia doba 3 roky, v prípade vzťahov obchodno-právnych predstavuje 4 roky. Podľa obchodného zákonníka môže navyše strana, voči ktorej sa právo premlčuje, písomným vyhlásením druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu, a to aj opakovane. Celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia ako 10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť.
Bez ohľadu na iné ustanovenia zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Ak ide o premlčanie nárokov z porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva, skončí sa premlčacia doba najneskôr po uplynutí šiestich rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.
Začiatok a trvanie premlčacej doby
Na to, aby bolo možné stanoviť, či k premlčaniu skutočne došlo, je okrem dĺžky príslušnej premlčacej doby potrebné poznať aj pravidlá súvisiace so začatím jej plynutia a trvaním. Premlčacia doba vo všeobecnosti plynie odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť.
Aby nedochádzalo k situáciám, kedy by si veriteľ síce svoje právo uplatnil ešte pred uplynutím premlčacej doby, avšak k jeho priznaniu by v dôsledku dĺžky príslušného konania došlo až po jej uplynutí, zákon upravuje inštitúty spočívania a pretrhnutia premlčacej doby. Zjednodušene platí, že ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie (spočíva).
Ak je následne právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného príslušného orgánu právo priznané veriteľovi, premlčacia doba sa preruší (pretrhne) a začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba. Okrem toho zákon rozoznáva špecifické prípady, kedy premlčacia doba vôbec nezačne plynúť, resp. neskončí až do okamihu stanoveného zákonom.
Následky premlčania
Premlčaním nedochádza k zániku práva ako takého, ale k zániku tzv. právneho nároku. To znamená, že samotné právo síce nezanikne, avšak oslabí sa jeho vymáhateľnosť – stáva sa z neho tzv. naturálne právo. Pokiaľ dlžník vznesie v rámci súdneho konania námietku premlčania, premlčané právo súd nemôže veriteľovi priznať. To, samozrejme, dlžníkovi nebráni, aby svoj záväzok splnil dobrovoľne – v takomto prípade by v dôsledku prijatia premlčaného záväzku na strane veriteľa nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Je potrebné si uvedomiť, že k premlčaniu síce dochádza priamo zo zákona, avšak súd na túto právnu skutočnosť prihliadne až na námietku dlžníka vznesenú v rámci jeho procesnej obrany.
Preklúzia
Od premlčania je potrebné odlišovať tzv. preklúziu, t. j. zánik práva v dôsledku jeho neuplatnenia v zákonom stanovenom čase. K preklúzii dochádza výlučne v prípadoch stanovených zákonom (napríklad záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy).
Na zánik práva súd prihliada aj bez návrhu, teda z úradnej povinnosti. Ak by dlžník splnil veriteľovi prekludovaný dlh, na strane veriteľa by sa jednalo o bezdôvodné obohatenie, ktorého vydanie by dlžník mohol požadovať.
Rada na záver
Plynutie času, najmä premlčanie, je aj v súčasnosti častým dôvodom neúspechu veriteľov pri uplatňovaní si svojich práv. Preto je k ochrane svojich práv vždy vhodné pristupovať v primeranom čase a dostatočne obozretne. A pokiaľ si v súvislosti s prípadným premlčaním nie ste istí, obráťte sa na odborníkov, ktorí vám neraz môžu ušetriť veľa času, námahy i prostriedkov. Ak si nie ste istí, aká je premlčacia doba pohľadávky (premlčanie pohľadávky je často riešené) a či sa treba riadiť podľa občianskeho zákonníka alebo obchodného zákonníka, odborník vám tiež vie fundovane poradiť.