Čo je to rozhodcovský súd a ako prebieha rozhodcovské konanie v roku 2026?

Každého z nás môže v živote postretnúť situácia, v rámci ktorej sa ocitne pred súdom, prípadne je nútený využiť služby právnika či advokáta. Vo svete podnikania sú však k dispozícii dve rôzne možnosti. Okrem klasického, štátneho, súdu možno využiť aj rozhodcovský súd. Aký je medzi nimi rozdiel sa dočítate v článku. 

Čo je to rozhodcovský súd?

Rozhodcovský súd nie je všeobecným súdom. Stále rozhodcovské súdy rozhodujú spory vzniknuté z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike. V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Rozhodcovské súdy existujú popri všeobecných súdoch.

V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.

Čo nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní?

Rozhodcovský súd nemôže rozhodovať všetky typy sporov. Zákon výslovne vymedzuje okruhy vecí, ktoré sú z rozhodcovského konania vylúčené.

V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať najmä spory:

• o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam,
• o osobnom stave,
• súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí,
• ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania.

Rozhodcovský súd teda nemôže rozhodovať napríklad o rozvode manželstva, určení otcovstva, vlastníctve k nehnuteľnosti, exekúcii alebo o sporoch, ktoré zákon zveruje výlučne štátnym súdom alebo iným orgánom.

Osobitnú pozornosť si vyžadujú spotrebiteľské spory. Bežné rozhodcovské konanie podľa zákona o rozhodcovskom konaní sa nevzťahuje na spory medzi obchodníkom a spotrebiteľom zo spotrebiteľskej zmluvy alebo v súvislosti s ňou, ak ide o spory, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Spotrebiteľské rozhodcovské konanie má samostatnú právnu úpravu a prísnejšie pravidlá ochrany spotrebiteľa.

Stály rozhodcovský súd a rozhodcovské konanie ad hoc

V praxi treba rozlišovať medzi rozhodcovským konaním ad hoc a konaním pred stálym rozhodcovským súdom.

Pri rozhodcovskom konaní ad hoc sa rozhodca alebo rozhodcovia ustanovujú pre konkrétny spor. Konanie neprebieha pred stálym rozhodcovským súdom, ale podľa pravidiel, ktoré si strany dohodli, prípadne podľa pravidiel vyplývajúcich zo zákona.

Stály rozhodcovský súd je inštitúcia zriadená zákonom dovoleným zriaďovateľom. Má svoj štatút, rokovací poriadok a pravidlá, podľa ktorých sa konanie vedie. Zoznam stálych rozhodcovských súdov vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu so sídlom na území Slovenskej republiky môže byť iba subjekt, ktorému to zákon umožňuje. V súčasnosti môže ísť najmä o Slovenský olympijský a športový výbor, národný športový zväz alebo komoru zriadenú zákonom. Preto už neplatí predstava, že stály rozhodcovský súd si môže jednoducho zriadiť ktorýkoľvek podnikateľ alebo jeden z účastníkov budúceho sporu.

Práve dôveryhodnosť rozhodcovského súdu, jasnosť jeho pravidiel a nestrannosť rozhodcov sú pri rozhodcovskom konaní mimoriadne dôležité.

Kto môže byť rozhodcom?

Rozhodcom môže byť fyzická osoba, ktorá spĺňa zákonné podmienky. Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu a bezúhonný. Zároveň musí byť nezávislý a nestranný.

Strany sa môžu dohodnúť, že spor rozhodne jeden rozhodca alebo viacerí rozhodcovia. Počet rozhodcov musí byť nepárny. Ak sa strany nedohodnú inak, rozhodujú traja rozhodcovia.

Výber rozhodcu je jednou z najdôležitejších otázok rozhodcovského konania. Rozhodca by mal mať odborné znalosti, skúsenosti s danou oblasťou a nemal by mať vzťah k žiadnej zo strán, ktorý by mohol vyvolávať pochybnosti o jeho nestrannosti.

Ak existujú pochybnosti o nezávislosti alebo nestrannosti rozhodcu, zákon umožňuje riešiť jeho vylúčenie alebo námietky voči jeho osobe podľa pravidiel rozhodcovského konania.

Rozhodcovská zmluva

Základom rozhodcovského konania je rozhodcovská zmluva. Ide o dohodu medzi zmluvnými stranami, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú z určitého právneho vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva môže mať dve základné podoby. Môže ísť o samostatnú zmluvu uzatvorenú medzi stranami alebo o rozhodcovskú doložku priamo v hlavnej zmluve. Rozhodcovská doložka sa často nachádza napríklad v obchodných zmluvách, rámcových zmluvách alebo všeobecných obchodných podmienkach.

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Za písomnú formu sa môže považovať aj odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku, ak z okolností vyplýva vôľa strán, aby sa táto doložka stala súčasťou ich dohody.

Rozhodcovská zmluva sa spravidla vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak si zmluvné strany nedohodli niečo iné. To môže byť dôležité napríklad pri postúpení pohľadávky, prevode práv a povinností alebo inej zmene osoby veriteľa alebo dlžníka.

Pri podpisovaní zmluvy je preto dôležité rozhodcovskej doložke venovať pozornosť. Nejde o formálnu vetu bez významu. Ak je platná, môže znamenať, že prípadný spor nebude riešiť štátny súd, ale rozhodca alebo rozhodcovský súd.

Priebeh rozhodcovského konania

Priebeh rozhodcovského konania sa riadi zákonom, rozhodcovskou zmluvou a v prípade stáleho rozhodcovského súdu aj jeho rokovacím poriadkom. Konanie sa začína spravidla podaním žaloby.

Žaloba sa doručuje rozhodcovskému súdu alebo rozhodcovi podľa toho, ako sa strany dohodli. Následne sa žaloba doručuje druhej strane, ktorá má možnosť sa k nej vyjadriť. Účastníci rozhodcovského konania majú rovné postavenie a každému z nich musí byť poskytnutá rovnaká možnosť uplatniť svoje práva a chrániť svoje záujmy.

Rozhodcovské konanie môže prebiehať ústne alebo písomne. V niektorých prípadoch rozhodcovský súd nariadi pojednávanie, v iných môže rozhodnúť na základe predložených listín a písomných vyjadrení strán. Závisí to od zákona, dohody strán, pravidiel konkrétneho rozhodcovského súdu a povahy sporu.

V rozhodcovskom konaní sa nevyžaduje povinné zastúpenie advokátom. V zložitejších obchodných sporoch je však právne zastúpenie často prakticky vhodné, pretože rozhodcovský rozsudok môže mať pre strany významné právne a finančné následky.

Po vykonaní potrebných úkonov rozhodca alebo rozhodcovský súd vydá rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský rozsudok má účinky podobné súdnemu rozhodnutiu a po splnení zákonných podmienok môže byť podkladom na výkon rozhodnutia alebo exekúciu.

Výhody rozhodcovského konania

Rozhodcovské konanie môže mať v porovnaní so všeobecným súdnym konaním viacero výhod. Neplatí však, že tieto výhody sa prejavia v každom prípade. Vždy závisí od povahy sporu, dohody strán, pravidiel rozhodcovského konania a kvality rozhodcu alebo rozhodcovského súdu.

Medzi najčastejšie uvádzané výhody patrí rýchlosť. Rozhodcovské konanie môže byť v mnohých prípadoch rýchlejšie ako konanie pred všeobecným súdom, najmä ak ide o obchodný spor medzi podnikateľmi a strany spolupracujú pri procesnom postupe.

Ďalšou výhodou je flexibilita. Strany môžu mať väčší vplyv na výber rozhodcu, jazyk konania, miesto konania, procesné pravidlá alebo spôsob vedenia konania. To môže byť dôležité najmä pri medzinárodných obchodných vzťahoch.

Výhodou môže byť aj odbornosť rozhodcu. Strany si môžu zvoliť osobu, ktorá má skúsenosti s konkrétnou oblasťou, napríklad so stavebnými zmluvami, obchodom, technickými otázkami, športovým právom alebo medzinárodnými transakciami.

Rozhodcovské konanie môže byť tiež menej formálne ako súdne konanie. Niektoré spory možno vyriešiť písomne, bez osobnej účasti strán na pojednávaní. To môže šetriť čas a administratívne náklady.

Pri medzinárodných obchodných sporoch je významnou výhodou aj to, že rozhodcovské rozsudky môžu byť v zahraničí uznávané a vykonávané podľa medzinárodných dohovorov, najmä podľa Newyorského dohovoru o uznávaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí. Neznamená to však, že rozhodcovský rozsudok je v zahraničí automaticky vykonateľný bez akýchkoľvek ďalších krokov. Strana, ktorá chce rozsudok v zahraničí vykonať, musí spravidla postupovať podľa pravidiel štátu, v ktorom výkon žiada, a predložiť potrebné dokumenty.

Nevýhody a riziká rozhodcovského konania

Rozhodcovské konanie má aj svoje nevýhody a riziká. Pred dohodnutím rozhodcovskej doložky je potrebné zvážiť, či je tento spôsob riešenia sporu pre konkrétny vzťah skutočne vhodný.

Jedným z rizík je obmedzená možnosť preskúmania rozhodnutia. Proti rozhodcovskému rozsudku spravidla neexistuje klasické odvolanie v takom rozsahu, ako pri rozhodnutí všeobecného súdu. Strany si síce môžu za určitých podmienok dohodnúť preskúmanie rozhodcovského rozsudku iným rozhodcom alebo rozhodcami, ale nejde o štandardné odvolacie konanie pred štátnym súdom.

Rozhodcovský rozsudok však nie je úplne mimo kontroly súdov. Za zákonom stanovených podmienok možno podať žalobu na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Dôvody na zrušenie sú však obmedzené a nejde o bežné preskúmanie celej vecnej správnosti rozhodnutia tak, ako pri odvolaní.

Ďalším rizikom môžu byť náklady. Rozhodcovské konanie sa často označuje za lacnejšie než súdne konanie, ale nemusí to platiť vždy. Náklady závisia od poplatkov konkrétneho rozhodcovského súdu, odmeny rozhodcu alebo rozhodcov, zložitosti sporu, potreby znaleckého dokazovania, právneho zastúpenia a ďalších výdavkov.

Dôležitou otázkou je aj nestrannosť a odbornosť rozhodcu. Rozhodcovské konanie stojí vo veľkej miere na dôvere strán v rozhodcu a pravidlá konania. Preto je potrebné venovať pozornosť tomu, aký rozhodcovský súd alebo aký rozhodca je v zmluve uvedený.

Rozhodcovské konanie tiež nemožno využiť pri všetkých sporoch. Ak je predmetom sporu vec, ktorú zákon z rozhodcovského konania vylučuje, rozhodcovská doložka nebude postačovať a spor bude musieť riešiť príslušný štátny súd alebo iný orgán.

Rozhodcovský súd alebo všeobecný súd?

Rozhodcovské konanie môže byť vhodné najmä v obchodných vzťahoch, v ktorých strany chcú rýchlejšie, flexibilnejšie a odbornejšie riešenie prípadného sporu. Môže ísť napríklad o zmluvy medzi podnikateľmi, cezhraničné obchodné vzťahy alebo technicky zložité spory.

Naopak, rozhodcovská doložka nemusí byť vhodná tam, kde je dôležité plné viacstupňové súdne preskúmanie, kde ide o slabšiu zmluvnú stranu alebo kde zákon rozhodcovské konanie obmedzuje alebo vylučuje.

Pri spotrebiteľských vzťahoch treba postupovať mimoriadne opatrne. Spotrebiteľské spory sa riadia osobitnými pravidlami a nie každá rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve je prípustná alebo účinná.

Ak podnikateľ uvažuje o zaradení rozhodcovskej doložky do zmluvy, mal by si vopred preveriť:

• či je daný typ sporu rozhodovateľný v rozhodcovskom konaní,
• či je rozhodcovská doložka formulovaná určito a platne,
• aký rozhodcovský súd alebo rozhodca bude prípadný spor riešiť,
• aké sú poplatky a pravidlá konania,
• či má rozhodcovský rozsudok praktický význam aj z hľadiska výkonu rozhodnutia,
• či nejde o spotrebiteľský vzťah s osobitnými pravidlami ochrany spotrebiteľa.

Zhrnutie

Rozhodcovský súd nie je štátny súd, ale alternatívny spôsob riešenia sporov založený na dohode strán. Využíva sa najmä v obchodných a podnikateľských vzťahoch, kde môže priniesť rýchlosť, flexibilitu a možnosť výberu rozhodcu s odbornými skúsenosťami.

Rozhodcovské konanie však nie je vhodné pre každý spor. Zákon vylučuje napríklad spory o vecné práva k nehnuteľnostiam, spory o osobnom stave, spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí a spory vzniknuté počas konkurzného a reštrukturalizačného konania. Osobitné pravidlá platia aj pre spotrebiteľské spory.

Rozhodcovský rozsudok je spravidla konečný a nemožno sa proti nemu odvolať rovnakým spôsobom ako proti rozsudku všeobecného súdu. Za zákonom stanovených podmienok však možno podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Pri medzinárodných sporoch môže byť výhodou, že rozhodcovské rozsudky sú uznávané a vykonávané v mnohých štátoch na základe Newyorského dohovoru. Ich výkon v zahraničí však nie je automatický a vyžaduje splnenie príslušných procesných podmienok.

Rozhodcovská doložka preto nemá byť iba formálnou časťou zmluvy. Pred jej podpisom je vhodné zvážiť, aký typ sporov môže medzi stranami vzniknúť, kto ich bude rozhodovať, podľa akých pravidiel a aké budú praktické dôsledky rozhodcovského rozsudku.

Odporúčané ebooky

K téme