Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Zástupca odborových zväzov SR Anton Szalay a minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter počas podpisovania dvoch kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Foto: SITA
„Odborári nie sú tí, ktorí vytvárajú pracovné miesta. Nie je preto žiadny logický dôvod na zvyšovanie ich právomocí a zásahov do fungovania podnikov bez toho, aby podnikatelia mali možnosť chrániť svoje oprávnené záujmy,“ uviedli zamestnávatelia.
Zákon zavádzajúci princíp „o nás bez nás“, hovoria zamestnávatelia
Zavedenie núteného rozširovania vyšších kolektívnych zmlúv významne poškodí podnikateľské prostredie. Vyhlásili to slovenskí zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ), Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore (SOPK) a Klube 500.
Tí preto zásadne nesúhlasia so schválenou novelou zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorá zavádza nútené rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa (KZVS). „Zákon zavádzajúci princíp „o nás bez nás“ dáva významnú právomoc do rúk odborárskych bossov a zbavuje zamestnávateľov možnosti reálne rozhodovať o mzdovej politike v firme,“ uviedli vo svojom vyhlásení.
Novela môže zamestnávateľom spôsobiť nemalé škody
Zamestnávatelia nesúhlasia s novelou zákona, ktorú napriek vetu prezidenta Ivana Gašparoviča a rozsiahlej kritike opozície, v stredu definitívne schválili poslanci Národnej rady SR. „Novela zavádza rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na tých zamestnávateľov, ktorí o nich nerokovali a s ich obsahom ani nesúhlasia. Nedobrovoľné rozširovanie KZVS môže dotknutým zamestnávateľom spôsobiť nemalé škody, či dokonca ohroziť ich existenciu v čase krízy,“ konštatujú zamestnávatelia. Žiadajú preto zákon upraviť hneď ako to bude možné tak, aby odrážal funkciu a postavenie zamestnávateľov a zamestnancov pri kolektívnom vyjednávaní.
Firmy pripomínajú, že odborári majú aj v súčasnosti legitímne právo na kolektívne vyjednávanie, a to i v podnikoch, ktoré nie sú zapojené do systému uzatvárania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. „V týchto podnikoch môžu vyjednávať na podnikovej úrovni a uzatvárať podnikové kolektívne zmluvy, ktoré majú pre konkrétneho zamestnávateľa záväzný charakter. A to je presne priestor pre odborové organizácie a ich aktivitu v prospech ochrany práv zamestnancov. Odborári nie sú tí, ktorí vytvárajú pracovné miesta. Odborári nerozširujú a nezvyšujú výrobu. Odborári nemusia hľadať odbyt na existujúcu produkciu podniku. Nie je preto žiadny logický dôvod na zvyšovanie ich právomocí a zásahov do fungovania podnikov bez toho, aby podnikatelia mali možnosť chrániť svoje oprávnené záujmy,“ uviedli zamestnávatelia.
RÚZ, AZZZ, SOPK a Klub 500 upozorňujú na právne aspekty núteného rozširovania kolektívnych zmlúv, ktoré podľa nich narúša princíp zmluvnej voľnosti, nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva a právo na podnikanie. „Uvedeným znením sa narušuje známa právna zásada, ktorá je súčasťou európskej právnej kultúry a podľa ktorej sa zmluvou môžu upravovať iba vzťahy medzi zúčastneným zmluvnými stranami,“ konštatujú firmy.
Zamestnávateľ, na ktorého sa má rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, totiž podľa nich nemá prakticky žiadnu možnosť obrany a jediné čo mu zostane, je podriadiť sa tomuto aktu. „Takýto stav nepochybne nemôže zodpovedať zásadám, ktoré charakterizujú právny štát. Štát v tejto súvislosti tiež môže čeliť radu žalôb o náhradu škody zo strany dotknutých firiem, ktoré budú nedobrovoľným rozširovaním poškodené,“ upozorňujú zamestnávatelia.
