Tri tvrdé pravdy, o ktorých by mali tridsiatnici premýšľať
Ste vo veku, keď chodíte každý deň do práce, zarábate, platíte účty a dennodenne prichádzate do styku s rutinou. Máte však pocit, že ste predurčení na väčšie veci?
Pasca vysokých očakávaní alebo prečo nikdy nebudete úplne šťastní
Naše babičky zriedka snívali o nájdení princa, o drahých dovolenkách či romantickej večeri pre dvoch. V tej dobe sa im to zdalo ako nedosiahnuteľný luxus. Nachádzali radosť v pohľade na pokojnú oblohu, šanci nájsť si normálne zamestnanie a v tom mať na stole teplú večeru. Naša generácia si tieto ťažké časy už nepamätá. Očakávania sa zvýšili, len málokto už sa uspokojí s prácou v továrni alebo na stavenisku. Sen byť milionárom a pracovať v kancelárii má mnoho ľudí. S týmto postojom je však ťažké dosiahnuť šťastie.
Dosiahnutie spokojnosti
Mnohí sú nešťastní práve kvôli očakávaniu „sýtosti“. Je to podobné ako keď zjete v reštaurácii tú najchutnejšiu večeru a potom sa ukáže, že dezert, ktorý chcete, nie je v ten večer v ponuke. Napriek pocitu sýtosti cítite sklamanie. Dostávame toho príliš veľa, resp. je príliš ľahké toho veľa získať. Túžba po nových, lepších veciach nás nadobro ovládla. Aby však bol človek šťastný, musí si určiť limity – či už ide o pocity alebo hmotný majetok.
Sebectvo
Sme vychovávaní si myslieť, že nám patrí všetko na svete. Nepatríme ku generácii, ktorá musela chodiť niekoľko kilometrov denne pešo, aby sa dostala do školy a musela každý deň pomáhať rodičom s prácami okolo domu. Väčšina dostala všetko akoby na zlatom podnose – do školy ich viezli rodičia, každé ráno im pripravili raňajky, riešili všetko za nich. Výsledkom je, že muži hľadajú ženy, ktoré sa o nich postarajú ako ich matka, a ženy hľadajú mužov, ktorí im dajú všetko, a oni nebudú musieť ani pohnúť prstom. Nikto už nechce tvrdo pracovať a zarábať to, čo si zaslúži.