Výpoveď po čínsky. Vedeli by ste pracovať za takýchto podmienok?
Rozdielna kultúra krajín sa odzrkadľuje i v prístupe k práci, preto často západné šablóny na východe nefungujú.
Jay Carlson pracoval v Číne sotva tri mesiace, keď narazil na nepríjemnú povinnosť – musel vyhodiť člena vyššieho managementu na pobočke, ktorú dostal za úlohu rozbehnúť. Mal za úlohu zamestnať 70 nových pracovníkov, viesť ich tím a predstavoval si, že všetko urobí podľa západných metód. Lenže sa zmýlil. Čína je totiž tak trošku iná.
Carlson plánoval vytvoriť zdravé tvorivé prostredie spolupracujúcich ľudí, na aké bol zvyknutý doma. „Lenže jeden zo starších manažérov, ktorý pre firmu pracoval už roky, sa s tým zle vyrovnával. Trval na tradičnom čínskom autoritatívnom modele, kde má šéf vždy pravdu. Neustále som s ním viedol spory o tom, aké metódy sú vhodné a prečo ich chcem využívať,“ vysvetľuje Carlson v rozhovore pre BBC. „Spomaľovalo to spoločnosť i mňa, takže som nakoniec dospel k názoru, že nie je iná možnosť, ako ho prepustiť.“
Číňan prijal správu o prepustení s pokojom a nasledujúci deň bol zase naspäť. „Nazdával som sa, že ma zle pochopil, ale on mi vysvetlil, že je k firme, ktorá ho celý život zamestnávala, lojálny a preto musí doslúžiť ešte do konca mesiaca,“ popisuje Američan. Vysvetľoval mu, že to nie je nutné, a že odstupné dostane i tak. No bývalého zamestnanca od svojich úmyslov neodradil.„Bola to prvá lekcia, ktorej sa mi dostalo o miestnej pracovnej kultúre.“
Ak teda chcete byť úspešný manažér v krajine s odlišnou kultúrou, mali by ste brať ohľad na odlišnosti a spôsob, akým miestni robia dôležité rozhodnutia. To tiež potvrdzuje i profesor Saibal Ray z Fakulty managementu na McGill University v kanadskom Montrealu. „Ľudia v Číne sú predovšetkým zvyknutí pracovať omnoho dlhšie ako Európania alebo Američania,“ upozorňuje sinológ. „Prídu dávno pred šéfom a odchádzajú dlho po ňom. Väčšina zahraničných manažérov nie je na takéto pracovné nasadenie zvyknutá. Podľa nich ide už o prežitok. Mnohé štúdie tiež dokázali, že priveľa času stráveného v práci má negatívny vplyv na jej efektivitu.“
No, ak chcete uplatniť tento západný model v Číne, stretnete sa s nepochopením. Podľa čínskych zamestnancov je skracovanie pracovnej doby výrazom pohodlnosti. „Keď si chcete získať rešpekt mladších kolegov, musíte ukázať, že ste schopní pracovať rovnako tvrdo, ako podriadení. Časom potom môžete čas strávený v kancelárii pomaly skracovať,“ hovorí Ray. Veľa cudzích manažérov sa tiež zverila s tým, že keď do Číny prišli, mali pocit, že pre nich pracujú ľudia, ktorí nerozprávajú. Neozvú sa ani keď ich vyzvete, nepovedia nikdy, čo si myslia a vlastnú možnosť riešenia problému berú ako niečo, čo sa nepatrí ponúkať. „Tradičná čínska kultúra diktuje zamestnancovi striktné plnenie zadaných úloh. Vnímajú to tak, že keď prejavia vlastný názor, budú považovaní za nedisciplinovaných a najskôr budú za to pokarhaní. V prípade mladšej generácie, ktorá je viac zvyknutá brať osud do vlastných rúk, už je táto tendencia síce slabšia, ale zmeniť ju je stále nesmierne ťažké,“ tvrdí Ray.
Carlson má rovnaký názor a potvrdzuje: „Je to konfuciánska civilizácia, takže všetky rozhodnutia, ktoré urobíte, majú vplyv na ďalšie udalosti.“ Všetky aspekty spolu musia fungovať v harmónii a kto toto akceptuje, má v Číne výhodu. Nikdy by ste napríklad ako nový manažér nemali vystupovať proti čínskym zamestnancom veľmi príkro alebo hlasno, pretože budú predpokladať, že ich dni vo firme sú spočítané. Naopak pokojné vystupovanie za každých okolností je znakom sily.
Tieto a mnohé ďalšie zdanlivé drobnosti z vás môžu urobiť rešpektovaného lídra, ktorému sa potom jeho podriadení svojim lojálnym prístupom bohato odvďačia.