Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Za politické rozhodnutia v energetike zaplatí priemerná slovenská domácnosť na svojom účte za elektrinu ročne desiatky eur. Konštatujú to analytici Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) vo svojej novej publikácii s názvom Elektrická daň, ktorá sa venuje zásahom štátu ovplyvňujúcim ceny elektriny na Slovensku. Najmä tento faktor možno pritom podľa nich hľadať za tým, že napriek dlhodobo klesajúcim cenám silovej elektriny účty za elektrinu zostávajú na pôvodnej úrovni, čo platí hlavne pre podniky.
Elektrická daň podľa INESS reprezentuje finančný dopad politických rozhodnutí na koncovú cenu za jednu megawatthodinu spotrebovanej elektrickej energie. „Elektrická daň v roku 2015 dosiahla hodnotu 26,45 eura za megawatthodinu. Pre priemernú domácnosť to znamená, že z ročných účtov za elektrinu zaplatí 60,8 eura napríklad za podporu obnoviteľných zdrojov, zamestnanosti v baniach alebo za nevytvorené rezervy na vyraďovanie jadrových zariadení,“ konštatuje INESS v tlačovej správe.
Sektor energetiky je pritom podľa analytikov okrem prenášania nákladov aj svedkom častých a ťažko predvídateľných zmien zo strany vlády a regulátora, čo zvyšuje jeho neochotu investovať na Slovensku a zvyšovať kvalitu služieb. „Energetika je dlhodobo využívaná na dosahovanie rôznych politických cieľov. Štátne a pološtátne podniky slúžia ako pohodlná kasička pre vládu, kontrola nad cenami zase umožňuje čiastočné prenášanie bremena sociálnej politiky, či favorizovanie vybratých podnikov,“ uvádza inštitút.
INESS preto navrhol sériu opatrení, ktoré by mali priniesť dlhodobé zlepšenie situácie v sektore. Ako prvé navrhujú analytici prestať využívať elektroenergetiku ako rýchly a lacný zdroj peňazí pre financovanie vládnych zámerov. Zároveň navrhujú zastaviť priame či nepriame dotovania nových zdrojov energie, eliminovať „elektrickú daň“ a financovať politické zámery z rozpočtu a zvýšiť vypočítateľnosť regulačného prostredia, ukončiť cenovú reguláciu pre dodávky domácnostiam a malým a stredným podnikom a taktiež vypracovať dlhodobú regulačnú stratégiu za účasti zástupcov všetkých účastníkov trhu.
