Zmeny v zákone o správe daní (daňový poriadok) od 1. 1. 2020

Vláda schválila novelu zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) od 1. 1. 2020. Primárnym cieľom novely je zníženie administratívnej záťaže daňových subjektov a zefektívnenie niektorých ustanovení zákona. Ustanovenie o zastupovaní sa upravuje tak, aby nová plná moc vždy nahradila predchádzajúcu a to v rozsahu v akom sa prekrývajú. Taktiež sa skracuje lehota, v ktorej správca dane nemôže povoliť odklad alebo platenie dane v splátkach z dôvodu, že daňový subjekt nedodržal podmienky uvedené v rozhodnutí správcu dane, z piatich rokov na dva roky.

Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže sa v registračnom konaní ruší povinnosť daňových subjektov nahlasovať správcovi dane čísla zriadených bankových účtov a registráciu k dani z príjmov bude vykonávať správca dane z úradnej moci, na základe informácií získaných z príslušných registrov alebo na základe podaného daňového priznania. Nadväzne na zákon o konkurze a reštrukturalizácii sa ustanovuje zánik daňových nedoplatkov.

S cieľom efektívnejšieho vymáhania daňových nedoplatkov sa ustanovuje nový spôsob exekúcie, zadržaním vodičského preukazu. Dane, sú dôležitý fiškálny nástroj politiky štátu, aby však bolo možné zabezpečiť riadne plnenie všetkých jeho funkcií, je potrebné dôsledné vyžadovanie ich platenia a následné vymáhanie.

V prémiovej časti obsahu nájdete:

• Správca dane a osoby zúčastnené na správe daní
• Používanie jazyka pri správe daní
• Zastupovanie
• Podania
• Daňové priznanie
• Súhrnný protokol
• Nazeranie do spisov
• Dokazovanie
• Doručovanie elektronickými prostriedkami
• Priebeh a ukončenie daňovej kontroly
• Určovanie dane
• Zverejňovanie zoznamov
• Spôsob platenia dane a použitie platieb
• Odklad platenia dane a povolenie splátok
• Nulitné rozhodnutie
• Postup pri registrácii
• Vyrubovacie konanie
• Postup prvostupňového orgánu
• Daňové preplatky a úrok
• Záložné právo
• Daňový nedoplatok
• Daňové exekučné konanie
• Pokuty
• Konkurz, reštrukturalizácia a oddlženie
• Prechodné ustanovenia

Správca dane a osoby zúčastnené na správe daní

Vzhľadom na skutočnosť, že existujú obce, ktoré majú len starostu, bez ďalších zamestnancov, je na účely správy daní potrebné upraviť postavenie starostu, aby mohol vykonávať činnosti podľa zákona, ktoré patria do kompetencie zamestnanca správcu dane – napr. miestne zisťovanie, daňovú kontrolu, vyrubovacie konanie.

S cieľom zabezpečiť právnu istotu sa precizuje legislatívny text definície daňového subjektu tak, že za právnickú osobu sa považuje aj organizačná jednotka združenia, ktorá koná vo svojom mene, a teda je daňovým subjektom, v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 3 Cdo 146/96 (ide napr. o organizačné zložky odborových zväzov, ak im to vyplýva zo stanov).

V § 4 ods. 2 písm. a) sa za slovo „obec“ vkladá čiarka a slová „alebo starosta obce“. V § 4 ods. 2 písm. c) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „na účely tohto zákona a osobitných predpisov sa organizačná jednotka združenia, ktorá koná vo svojom mene, považuje za právnickú osobu.

Používanie jazyka pri správe daní

Z dôvodu zefektívnenia správy daní, ako aj znižovania administratívnej záťaže, bude správca dane môcť upustiť od vyžadovania úradného prekladu daňovým subjektom predložených písomností, ak tak usúdi, a to vzhľadom na konkrétne konanie, ku ktorému sú písomnosti predložené.

Zastupovanie

V § 9 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto vety: Nové plnomocenstvo nahrádza v rozsahu v ňom uvedenom predchádzajúce plnomocenstvo. Ak má správca dane pochybnosti o tomto plnomocenstve, vyzve daňový subjekt na ich odstránenie. Ak daňový subjekt výzve správcu dane nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto plnomocenstvo za neúčinné. Zástupca môže do doby odstránenia pochybností vykonať vo veci len nevyhnutné úkony.

Úpravu ustanovenia si vyžiadala prax, nakoľko nastávajú situácie, keď daňový subjekt predloží plnú moc a následne predloží ďalšiu plnú moc, pričom rozsah plných mocí sa prekrýva. V takomto prípade nová plná moc vždy nahradí predchádzajúcu, a to v rozsahu v akom dochádza k ich kolízii. V prípade pochybností správcu dane o predloženej „novej“ plnej moci, týkajúcich sa jej rozsahu alebo údajov v nej uvedených (chýbajúci podpis, nesprávne údaje napr. adresa a pod.), správca dane vyzve daňový subjekt na vyjadrenie, pričom do odstránenia nedostatkov doručenej tejto novej plnej moci vykoná zástupca len nevyhnutné úkony, aby nedošlo k zmareniu neopakovateľných úkonov. Ak daňový subjekt nebude reagovať na túto výzvu a neodstráni pochybnosti, bude konať správca dane s daňovým subjektom, resp. so zástupcom, ktorý koná na základe predchádzajúcej plnej moci, o ktorej nemá správca dane pochybnosti.

Podania

Vzhľadom na aplikačnú prax daňové subjekty, na ktoré sa vzťahuje povinnosť elektronickej komunikácie s finančnou správou, a ktoré doručia podania s predpísanou štruktúrovanou formou inak, ako prostredníctvom elektronickej podateľne finančnej správy, napr. listinne alebo cez portál ÚPVS, budú vyzvané na správne doručenie (cez portál FS) tohto podania. Až keď daňový subjekt tejto výzve nevyhovie, bude sa považovať takéto podanie za nepodané.

Daňové priznanie

Nakoľko správca dane určuje daň podľa pomôcok až vtedy, keď daňový subjekt ani na základe výzvy správcu dane nepodá daňové priznanie, jednoznačne sa ustanovuje, aby daňový subjekt za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola určená daň podľa pomôcok, nemohol podať daňové priznanie. Daňový subjekt po takto určenej dani teda nemôže podať „riadne“ daňové priznanie, ktorým by si vyrubil daň odlišne od dane určenej správcom dane, okrem daňových priznaní podávaných podľa zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, kde zákon predpokladá podanie daňového priznania aj, ak správca dane určí daň pomôckami.

Taktiež sa z dôvodu zefektívnenia procesov tlačivo daňového priznania nebude vydávať v Zbierke zákonov SR, ale aby bude schválené a určené Ministerstvom financií SR a uverejnené (aj s dátumom jeho uverejnenia) na jeho webovom sídle, tak ako je to pri registračnom tlačive.

V § 15 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola daňovému subjektu určená daň podľa pomôcok; to neplatí, ak je správcom dane obec.“.

V § 15 odsek 5 znie:

(5) Vzory tlačív daňových priznaní určí ministerstvo a uverejní ich na svojom webovom sídle s vyznačením dátumu uverejnenia. Tieto tlačivá, okrem údajov vyplývajúcich z osobitných predpisov,1) obsahujú najmä identifikačné údaje daňového subjektu a to, ak ide o

a)fyzickú osobu, meno a priezvisko, adresu trvalého pobytu, daňové identifikačné číslo, rodné číslo alebo dátum jej narodenia,

b)právnickú osobu, názov, jej sídlo, identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené, a daňové identifikačné číslo.

Súhrnný protokol

V § 19a sa na konci pripája táto veta: Súhrnný protokol môže finančné riaditeľstvo vyhotoviť aj na základe písomnej žiadosti orgánov činných v trestnom konaní, služby finančnej polície Policajného zboru alebo služby kriminálnej polície Policajného zboru.

Súhrnný protokol o navzájom prepojených transakciách daňových subjektov, ktorý by preukázal porušenie alebo obchádzanie nielen daňových predpisov, je významným zdrojom informácií pre orgány činné v trestnom konaní alebo pri odhaľovaní trestných činov a zisťovaní ich páchateľov policajtmi služby finančnej polície a služby kriminálnej polície. Preto budú môcť aj tieto orgány písomne požiadať Finančné riaditeľstvo o vyhotovenie súhrnného protokolu.

Nazeranie do spisov

V § 23 ods. 1 štvrtej vete sa za slová „alebo vyšetrenia veci podľa osobitných predpisov,22a)“ vkladajú slová „do informácií o oznámení alebo sprístupnení daňového tajomstva Policajnému zboru alebo orgánom činným v trestnom konaní,“. Ide o precizovanie ustanovenia o nesprístupňovaní informácií daňovému subjektu o tom, že sa voči nemu plnenia úlohy Policajného zboru a orgánov činných v trestnom konaní, bez potreby skúmania dôvodov zmarenia ich činnosti pri sprístupnení takýchto informácií daňovému subjektu. Zavádza sa teda obligatórny zákaz sprístupňovania informácií daňovému subjektu o činnosti Policajného zboru a orgánov činných v trestnom konaní.

Dokazovanie

V § 24 ods. 1 písm. b) sa slová „v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania“ nahrádzajú slovami „pri správe daní“. Ustanovuje sa, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, na ktoré bol správcom dane vyzvaný pri správe daní, nakoľko správca dane vyzýva daňový subjekt nielen v daňovej kontrole alebo v daňovom konaní, ale v rámci celej správy daní.

Doručovanie elektronickými prostriedkami

Ustanovenie o elektronickom doručovaní písomností sa precizuje tak, že správca dane bude doručovať elektronicky písomnosti tomu, kto má sprístupnené elektronické služby, t. j. osobe, ktorá je povinná komunikovať so správcom dane elektronicky, ako aj osobe bez povinnosti elektronickej komunikácie, ktorá sa dobrovoľne registrovala a autorizovala na portáli FS.

Priebeh a ukončenie daňovej kontroly

Zo zápisnice o začatí daňovej kontroly sa vypúšťa uvedenie dôvodu začatia daňovej kontroly, aby sa nezmaril jej účel v prípade, ak sa kontrola vykonáva na základe podnetu OČTK. Zároveň sa ustanovuje možnosť rozšíriť vykonávanú daňovú kontrolu nielen o inú daň a zdaňovacie obdobie, ale aj o kontrolu iného predpisu, pričom môže ísť len o tie právne predpisy, ktorých uplatňovanie môže finančná správa kontrolovať (napr. zákon o účtovníctve). Taktiež sa upravuje doručovanie protokolu v prípade, ak sa v daňovej kontrole zistí rozdiel oproti podanému daňovému priznaniu, kedy sa protokol doručuje spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole tak, aby táto výzva bola súčasťou protokolu, čím sa zabezpečí efektívnejší spôsob doručovania najmä pri elektronickom spôsobe doručenia. Ďalej sa umožňuje predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly transferového oceňovania vykonávanej u prepojených osôb, bez ohľadu na to, či ide o zahraničné alebo tuzemské prepojené osoby. Žiadosť o predĺženie lehoty musí byť riadne odôvodnená s uvedením všetkých skutočností, ktoré potvrdzujú zložitosť prípadu.

Určovanie dane

Z dôvodu právnej istoty sa ustanovuje, aby deň začatia určovania dane podľa pomôcok bol deň nasledujúci po dni doručenia oznámenia, t. j. aby nedošlo k situácii, že deň uvedený v oznámení je skorší ako je deň doručenia, napr. v prípade keď je zásielka uložená (15 dní).

Zverejňovanie zoznamov

V § 52 sa za odsek 14 vkladá nový odsek 15, ktorý znie:

(15) Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje aktualizovaný zoznam daňových subjektov registrovaných na daň z príjmov. V zozname sa uvedie daňové identifikačné číslo a

a)meno a priezvisko fyzickej osoby, adresa jej trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od adresy trvalého pobytu,

b)názov právnickej osoby a jej sídlo,

c)identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené.

V štruktúrovanej forme  sa bude zverejňovať zoznam daňových subjektov registrovaných na daň z príjmov spolu s ich daňovým identifikačným číslom. Toto ustanovenie nadobúda účinnosť od 1. 1. 2021.

Spôsob platenia dane a použitie platieb

Do ustanovenia o platení dane sa dopĺňa, že toto ustanovenie sa vzťahuje aj na iné platby, ktoré nie sú daňou. Z dôvodu efektivity bude zároveň správca dane zasielať oznámenie o preúčtovaní platby len vtedy, ak ide o sumy vyššie ako 5 eur, čím sa znížia administratívne náklady finančnej správy, ako aj administratívna záťaž daňových subjektov, keďže nebudú zaťažované marginálnymi informáciami. Rovnako sa upúšťa od zasielania oznámení pri použití preplatku, ktorý je nižší ako 5 eur.

Odklad platenia dane a povolenie splátok

Rozhodnutie o povolení odkladu alebo o povolení splátok dane bude zrušené zo zákona, t. j. bez rozhodnutia správcu dane, v prípade ak sa zruší rozhodnutie, ktorým bola táto daň vyrubená, napr. v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov alebo súdnym rozhodnutím alebo, ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, ktorým zníži daň uvedenú v riadnom daňovom priznaní, ktorej odklad platenia alebo splátky žiadal. S cieľom zatraktívniť tento inštitút sa skracuje lehota, v ktorej nemôže byť povolený odklad alebo platenie dane v splátkach z dôvodu, že daňový subjekt nedodržal podmienky uvedené v rozhodnutí správcu dane, a to z piatich rokov na dva roky. Účelom je pozitívne motivovať daňové subjekty zvoliť si túto možnosť pred nezaplatením dane, napr. v prípade druhotnej platobnej neschopnosti.

Nulitné rozhodnutie

V § 64 odsek 2 znie:

(2) Pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie,

a)ktoré vydal orgán na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné rozhodnutie sa považuje aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný,

b)ktoré bolo vydané omylom inej osobe,

c)ktorým bola vyrubená daň po zániku práva vyrubiť daň,

d)ktoré nadväzuje na nulitné rozhodnutie.

Za nulitné rozhodnutie sa bude považovať aj také rozhodnutie, ktorým bola daň alebo rozdiel dane vyrubený po zániku práva vyrubiť daň.

Postup pri registrácii

V ustanovení o registračnom konaní sa vypúšťa povinnosť fyzických a právnických osôb oznamovať čísla účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb, nakoľko tieto informácie poskytujú správcovi dane uvedení poskytovatelia.

Zároveň sa s účinnosťou od 1.1.2021 upravuje registračné konanie tak, aby daňové subjekty, ktoré sú zapísané v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, nemuseli žiadať o registráciu správcu dane, ale aby ich správca dane zaregistroval z úradnej moci, a to do 30 dní od zverejnenia v uvedenom registri. Daňový subjekt, ktorý nie je v zapísaný tomto registri, zaregistruje správca dane na základe daňového priznania, podaného po 31.12.2020. Správca dane takto zaregistrovaným osobám oznámi v rozhodnutí o registrácii pridelené DIČ aj osobný účet daňovníka.

Zároveň daňové subjekty nebudú musieť nahlasovať správcovi dane zmeny údajov (napr. zmenu sídla, zmenu priezviska), ak si túto povinnosť plnia voči inej inštitúcii, ktorá ich oznamuje finančnej správe.

Príklad

Ak fyzická osoba získa oprávnenie na podnikanie alebo právnická osoba vznikne, nemusí sa registrovať na daňovom úrade, ale správca dane ju zaregistruje z úradnej moci do 30 dní odo dňa zverejnenia v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

Príklad

Ak fyzická osoba v priebehu zdaňovacieho obdobia začne prenajímať nehnuteľnosť, nemusí sa v priebehu roka registrovať na daňovom úrade, ale po skončení zdaňovacieho obdobia podá daňové priznanie a správca dane ju na základe podaného priznania zaregistruje z úradnej moci.

Ak však táto fyzická osoba začne v priebehu zdaňovacieho obdobia zamestnávať zamestnancov, v takom prípade je povinná oznámiť túto skutočnosť správcovi dane, aby ju zaregistroval a pridelil jej DIČ a osobný účet daňovníka, na ktorý bude odvádzať daň z príjmov zo závislej činnosti, táto povinnosť vyplýva zo zákona o dani z príjmov.

Zároveň sa ustanovuje prechodné obdobie, podľa ktorého správca dane zaregistruje najneskôr do konca februára 2021 daňový subjekt, ktorý je k 31.12.2020 zapísaný v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a ešte nebol registrovaný. Správca dane zaregistruje z úradnej moci aj daňový subjekt, ktorý po 31.12.2020 podá daňové priznanie, aj keď nejde o jeho prvé daňové priznanie, to znamená, že podával daňové priznanie už v prechádzajúcich obdobiach, ale nebol registrovaný na dani z príjmov (nebol povinný sa registrovať) a nebolo mu pridelené DIČ.

Vyrubovacie konanie

V § 68 ods. 3 piata veta znie: „Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety.“ a na konci sa pripája táto veta: „Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.“. V § 68 ods. 6 sa za slovo „určí“ vkladajú slová „sumu alebo“.

Ide o sprecizovanie ustanovenia, aby bolo zrejmé, že rozhodnutie vo vyrubovacom konaní je potrebné vydať najneskôr do troch mesiacov od lehoty určenej správcom dane vo výzve na vyjadrenie k protokolu. Ďalej sa ustanovenie terminologicky spresňuje, nakoľko správca dane môže rozhodnutím určiť celú sumu dane alebo rozdiel dane, a to nadväzne na podané daňové priznanie. Taktiež sa navrhuje ustanoviť, že keď je rozhodnutie zrušené a vec je odvolacím orgánom vrátená na ďalšie konanie, postupuje sa rovnako ako vo vyrubovacom konaní vykonávanom po doručení protokolu.

Touto zmenou ustanovenia nie je dotknutá povinnosť správcu dane spisovať s daňovým subjektom zápisnicu z každého ústneho jednania podľa § 19 daňového poriadku.

Postup prvostupňového orgánu

V § 73 ods. 2 sa slová „začatia odvolacieho konania“ nahrádzajú slovami „nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo odo dňa doručenia doplneného odvolania na výzvu prvostupňového orgánu“.

Z dôvodu, že daňový subjekt môže svoje odvolanie dopĺňať až do uplynutia lehoty na podanie odvolania (30 dní), začne lehota na postúpenie odvolania druhostupňovému orgánu plynúť po uplynutí lehoty na podanie odvolania a v prípade, ak správca dane vyzve daňový subjekt na doplnenie odvolania, lehota na postúpenie odvolania začne plynúť až keď daňový subjekt odvolanie podľa výzvy správcu dane doplní.

Daňové preplatky a úrok

Ustanovuje sa, že správca dane vráti preplatok na účet, ktorý uvedie daňový subjekt v žiadosti. Ak daňový subjekt v žiadosti neuviedol číslo účtu, správca dane vráti preplatok na účet, ktorý mu oznámil daňový subjekt alebo platobná inštitúcia. Ak správca dane neeviduje

žiadne číslo účtu daňového subjektu, vráti preplatok poštovým poukazom na adresu daňového subjektu, ak tento preplatok nepresiahne sumu 15 tis. eur, t. j. nepresiahne najvyššiu možnú sumu, ktorú možno poštovým poukazom na adresu zaslať. Nadväzne na to sa ustanovuje, že lehota na vrátenie preplatku neplynie, ak správca dane nemá k dispozícii žiadne číslo účtu daňového subjektu a zároveň suma preplatku je vyššia ako 15 tis. eur.

Záložné právo

Ustanovenie o záložnom práve sa upravuje za účelom jednoznačného stanovenia okamihu vzniku záložného práva správcu dane, a to jeho vykonateľnosťou. Uvedená zmena odstráni pochybnosti, či záložné právo vzniká už samotným vydaním rozhodnutia o zriadení záložného práva. Zároveň sa ustanovenie upravuje tak, aby správca dane doručoval rozhodnutie o zriadení záložného práva dlžníkovi a aj katastru alebo inému registru, t. j. nemusí čakať na doručenie dlžníkovi.

Rovnako, z dôvodu zefektívnenia konania, sa pri zriadení záložného práva bude doručovať rozhodnutie o jeho zriadení aj iným osobám ako dlžník, poddlžník, prípadne osobám spravujúcim osobitné registre, ktorým sa rozhodnutie správcu dane posiela na zápis alebo na registráciu záložného práva podľa Občianskeho zákonníka. Konkrétne ide o banku, v prípadoch zriadenia záložného práva k pohľadávke z účtu vedeného v banke, dopravný inšpektorát, ktorý v prípade, ak je zálohom motorové vozidlo, nie je osobitným registrom pre registráciu záložného práva, tým je aj v tomto prípade Notársky centrálny register záložných práv.

V rozhodnutí o zriadení záložného práva správca dane vysloví voči dlžníkovi (poddlžníkovi) zákaz nakladať so zálohom bez predchádzajúceho súhlasu. Ak by dlžník konal v rozpore s uloženou povinnosťou, išlo by o absolútne neplatný právny úkon.

Rovnako ako pri zabezpečení daňového nedoplatku sa upravuje aj zabezpečenie iného peňažného plnenia uloženého rozhodnutím (napr. náklady spojené s uskladnením tovaru alebo jeho likvidáciou), exekučných nákladov a hotových výdavkov, a to zriadením záložného práva.

Daňový nedoplatok

Nadväzne na novelu zákona č. 7/2005 Z. z. sa ustanovuje, že nedoplatky daňového subjektu, ktorý je fyzickou osobou, ktorá bola oddlžená podľa IV. časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii, budú evidované v „sledovanom“ období medzi dočasne nevymožiteľnými nedoplatkami. Daňové subjekty s takýmito dočasne nevymožiteľnými nedoplatkami sa zverejňujú v zozname podľa § 52 ods. 1. Na tieto nedoplatky sa vzťahuje aj ustanovenie § 55 o preúčtovaní a § 54 o súhlase správcu dane v súvislosti s obchodným registrom.

Taktiež sa ustanovuje, že aj iné peňažné plnenia, ktoré nie sú daňou (napr. náklady na skladné) je možné evidovať medzi dočasne nevymožiteľnými nedoplatkami, ak sú na to splnené podmienky.

Zánik daňového nedoplatku

V § 84 ods. 1 písmená f) a g) znejú:

f) nasledujúcim po uplynutí šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára alebo oddlženia podľa všeobecného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;48) rovnako zanikajú aj neprihlásené pohľadávky a pohľadávky nezaradené v splátkovom kalendári určenom súdom,

g) nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť; riadne a včas neprihlásené daňové nedoplatky zanikajú dňom nasledujúcim po dni zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu a skončení reštrukturalizácie.

Ustanovuje sa zánik daňových nedoplatkov vo väzbe na zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý sa vzťahuje na „oddlženie“ fyzickej osoby, na možnosť zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer, ako aj na pohľadávky, ktoré daňový subjekt na základe reštrukturalizačného plánu nemusí plniť.

Premlčanie a zánik práva vymáhať daňový nedoplatok

Dopĺňa sa plynutie premlčacej lehoty na vymáhanie daňového nedoplatku nadväzne na lehotu uvedenú v § 166f zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého, pri zrušení oddlženia, sa pohľadávkam v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.

Postúpenie daňového nedoplatku

Ustanovenie o postúpení daňovej pohľadávky sa rovnako uplatní aj na iné peňažné plnenie, ktoré nie je daňou.

Daňové exekučné konanie

Ustanovuje sa, že ak daňový subjekt alebo iná osoba uplatnia návrh na vylúčenie majetku z daňovej exekúcie na súde, správca dane vo vzťahu k tomuto majetku odloží daňovú exekúciu až do právoplatného rozhodnutia súdu.

Nadväzne na nový spôsob exekúcie – exekúcia zadržaním vodičského preukazu sa upravuje ustanovenie o začatí daňovej exekúcie tak, aby rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania neobsahovalo označenie osôb, na ktoré sa vzťahuje výrok o zákaze nakladania s majetkom dlžníka, a nedoručovalo sa Policajnému zboru, ktorému bude doručený až daňový exekučný príkaz.

V § 91 ods. 2 písm. e) sa vypúšťajú slová „právoplatných a“. V § 91 ods. 7 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Pri elektronickej komunikácii s poskytovateľom platobných služieb, ktorým je banka alebo pobočka zahraničnej banky, sa rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania doručí za podmienok uvedených v dohode uzatvorenej podľa § 108 ods. 9.“.

Uvedené ustanovenie sa precizuje nadväzne na znenie § 89, podľa ktorého je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie. Zároveň sa ustanovuje elektronická komunikácia s bankou v prípade, ak sa rozširuje exekúcia na iný bankový účet, rovnako ako je to upravené v § 108 ods. 9, čím sa zefektívni celý proces výkonu rozhodnutia.

V § 95 ods. 1 sa za slovo „splátkach“ vkladá čiarka a slová „bol podaný návrh na súd na vylúčenie majetku z exekúcie inou osobou,“.  Ustanovenie sa dopĺňa o ďalší dôvod, kedy možno daňovú exekúciu odložiť, a to v prípade, keď daňový dlžník alebo iná osoba, podajú návrh na súd na vylúčenie majetku z daňovej exekúcie.

Daňová exekúcia zadržaním vodičského preukazu

Za § 148 sa vkladá § 148a, ktorý vrátane nadpisu nad paragrafom znie:

„DEVIATY ODDIEL

DAŇOVÁ EXEKÚCIA ZADRŽANÍM VODIČSKÉHO PREUKAZU

§148a

(1)Správca dane je oprávnený vykonať daňovú exekúciu zadržaním vodičského preukazu daňového dlžníka, ktorého príjmy nie sú priamo podmienené držbou vodičského preukazu, pričom daňová exekučná výzva neobsahuje údaje uvedené v § 91 ods. 2 písm. i).

(2)Daňový exekučný príkaz na zadržanie vodičského preukazu správca dane doručí daňovému dlžníkovi a orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta pobytu daňového dlžníka.

(3)Právoplatné rozhodnutie o zastavení daňového exekučného konania správca dane bezodkladne doručí orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta pobytu daňového dlžníka.“.

Z dôvodu efektívneho výberu daní a riadneho plnenia daňových povinností sa zavádza nový druh daňovej exekúcie, a to daňová exekúcia zadržaním vodičského preukazu a upravuje sa spôsob jej vykonania. Uvedený inštitút má najmä preventívny charakter. V prípade výkonu daňovej exekúcie týmto spôsobom je daňový dlžník nepriamo nútený na splnenie svojej povinnosti, aby mu mohol byť vodičský preukaz vrátený. Tento druh exekúcie nemôže byť

uplatnený u neplatičov, ktorí sú tzv. profesionálnymi vodičmi (vodiči z povolania). To znamená, že ak ide o daňový subjekt, ktorý je napr. vodičom autobusu, tomuto vodičský preukaz zadržaný nemôže byť, nakoľko je potrebný na výkon jeho povolania. Avšak, ak ide o daňový subjekt, ktorý používa auto ako dopravný prostriedok na cestu do práce, u takéhoto daňového subjektu sa exekúcia zadržaním vodičského preukazu môže vykonať, pretože auto nie je primárnou podmienkou na výkon jeho povolania.

Daňová exekúcia prikázaním iných peňažných pohľadávok

Ustanovenie § 110 sa upravuje tak, aby správca dane mohol efektívnejšie vymáhať nedoplatok od daňového dlžníka. Do rozsahu zákazu nakladania sa zahŕňajú aj peňažné záväzky, ktoré vzniknú v budúcnosti medzi dlžníkom a poddlžníkom kontinuálne, v rámci ich obchodno-záväzkových vzťahov, pričom ide o ten istý právny dôvod – tú istú zmluvu.

Daňová exekúcia predajom hnuteľných vecí

Pri daňovej exekúcii predajom hnuteľných vecí sa presne špecifikuje čas pristavenia motorového vozidla, aby nedošlo k mareniu výkonu exekúcie, napr. tým, že daňovník pristaví vozidlo v určený deň, avšak v čase po pracovnej dobe v neskorých večerných hodinách.

Exekučné náklady a hotové výdavky

V § 149 ods. 10 prvej vete sa slová „odo dňa, keď mu ich vyrubil správca dane rozhodnutím“ nahrádzajú slovami „odo dňa doručenia rozhodnutia, ktorým mu ich správca dane vyrubil“. Z dôvodu právnej istoty začne lehota na úhradu exekučných nákladov daňovému dlžníkovi plynúť odo dňa doručenia rozhodnutia správcu dane.

Pokuty

Znižuje sa spodná hranica pokuty v prípadoch, keď daňový subjekt nesplní povinnosť uloženú rozhodnutím správcu dane a v prípadoch, keď nesplní niektorú z povinností nepeňažnej povahy zo 60 eur na 30 eur. Ďalej sa ustanovuje spôsob výpočtu pokuty, keď daň bola daňovému subjektu vyrubená vyrubovacím rozkazom. Taktiež sa ustanovuje, aby sa pokuta nevyrubila v prípade, ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, ktorým si zníži uplatnené vrátenie dane alebo uplatnený nárok podľa osobitného predpisu oproti nároku uvedenému v „riadnom“ daňovom priznaní a táto daň alebo nárok nebol ešte vrátený.

Konkurz, reštrukturalizácia a oddlženie

Nadpis nad § 158 znie:

„ŠIESTA ČASŤ

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE KONKURZ, REŠTRUKTURALIZÁCIU A ODDLŽENIE“.

V § 158 odsek 1 znie:

„(1) Daňový nedoplatok sa na účely osobitného predpisu48) považuje za istinu pohľadávky.“.

V § 158 odsek 3 znie:

„(3) Ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu, v deň začatia reštrukturalizačného konania alebo v kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“) alebo po vyhlásení konkurzu, po začatí reštrukturalizačného konania alebo po rozhodujúcom dni, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu, po začatí reštrukturalizačného konania alebo po rozhodujúcom dni.“.

V § 158 ods. 5 sa slovo „alebo“ nahrádza čiarkou a za slovo „reštrukturalizácie“ sa vkladajú slová „alebo po poskytnutí ochrany pred veriteľmi“

Nakoľko podľa daňového poriadku sa ekonomický pojem „pohľadávka“ označuje ako daňový nedoplatok, spresňuje sa, že na účely zákona o konkurze a reštrukturalizácii, sa daňový nedoplatok považuje za istinu pohľadávky, pričom za daňové nedoplatky sa považujú nedoplatky na dani, ako aj nedoplatky na sankciách.

Zároveň sa ustanovuje deň, kedy sa vzniknutý daňový nedoplatok bude považovať za vzniknutý po vyhlásení konkurzu, po začatí reštrukturalizačného konania alebo po rozhodujúcom dni. Taktiež sa do ustanovenia dopĺňa terminológia podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Prechodné ustanovenia

Vzory tlačív daňových priznaní, ktoré boli ustanovené podľa úpravy účinnej do 31. decembra 2019, zostávajú v platnosti pre to zdaňovacie obdobie na ktoré boli ustanovené.

Ustanovenie § 155 ods. 1 písm. e) v znení účinnom od 1. januára 2020 sa použije na uloženie sankcie, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala pred 1. januárom 2020 a pokuta uložená nebola.

Zoznam daňových subjektov, ktoré sú registrované a bolo im pridelené DIČ, zverejní Finančné riaditeľstvo SR na svojom webovom sídle najneskôr do konca prvého polroka 2021.

Správca dane do konca februára 2021 „z úradnej moci“ zaregistruje daňové subjekty, ktoré budú k 31. decembru 2020 zapísané v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, a ktoré ešte neboli zaregistrované. Správca dane taktiež zaregistruje daňový subjekt, ktorý po 31. decembri 2020 podá daňové priznanie, aj keď nie je jeho prvé daňové priznanie, t. j. budú zaregistrované všetky daňové subjekty, ktoré podajú daňové priznanie, t. j. aj tie, ktoré doteraz registrované neboli, napr. podávali daňové priznanie typ A (príjem zo závislej činnosti). Týmto daňovým subjektom bude zaslané rozhodnutie o registrácii, v ktorom im bude oznámené pridelené DIČ a číslo osobného účtu daňovníka.

Odporúčané ebooky

K téme