Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Paying Taxes 2009: Nová štúdia konštatuje, že v 21. storočí môžu krajiny profitovať z jednoduchších daňových systémov pre podnikateľské subjektyNová štúdia, ktorú 10. novembra 2008 spoločne vydali Svetová banka, spoločnosť IFC a firma Pricewater-houseCoopers, uvádza, že daňové úrady na celom svete reorganizujú daňové systémy znižovaním daní, zjed-nodušovaním administratívnych procesov a modernizovaním platobných systémov. Paying Taxes 2009 („Plate-nie daní v roku 2009“), tretia výročná štúdia v poradí, by mala podnietiť ďalší dialóg medzi vládami a podnikateľskými subjektmi ohľadom zdokonalenia daňových systémov.Štúdia čerpá zo správy Doing Business 2009 („Podnikanie v roku 2009“), ktorá meria jednoduchosť platenia daní pre stredne veľké domáce spoločnosti v 181 krajinách, analyzuje daňové systémy a sleduje s tým spojené re-formné snahy. Tie sa týkajú dane z príjmov právnických osôb („DPPO“), zamestnávateľom platených odvodov na sociálne zabezpečenie, dane zo mzdy, dane z nehnuteľností, dane z prevodu nehnuteľností, dane z dividend, dane z výnosov finančného majetku, dane z finančných transakcií, dane z odpadu a dane z motorových vozidiel resp. cestnej dane. Štúdia obsahuje príklady toho, ako 18 krajín využilo údaje z predošlých globálnych správ Doing Business o podnikaní a nahliada do diskusií s vládami a inými zainteresovanými stranami, ktoré boli vyvo-lané predchádzajúcimi štúdiami Paying Taxes o platení daní.Projekt Doing Business o podnikaní pracuje s modelovou spoločnosťou a hodnotí daňové systémy podľa troch ukazovateľov. Prvým je celková sadzba dane – metodika na jej výpočet využíva všeobecné princípy rámca PricewaterhouseCoopers pre celkové daňové odvody (PricewaterhouseCoopers Total Tax Contribution) a uplatňuje sa na všetky dane, ktoré podnikateľské subjekty platia. Ukazovateľ celkovej daňovej sadzby určuje výšku všetkých daní, ktorými sú podnikateľské subjekty zaťažené, a je vyjadrený percentom z obchodného zis-ku. Druhým ukazovateľom je množstvo času potrebného na splnenie všetkých hlavných daňových povinností a tretím počet daňových platieb. Modelová spoločnosť je domácou výrobnou a maloobchodnou firmou strednej veľkosti, ktorá je vybraná zámerne tak, aby sa s jej podnikateľskou činnosťou mohli stotožniť firmy na celom svete. Je daná štandardná vzorka faktov, takže generované daňové ukazovatele možno porovnávať v rozličných odlišných ekonomikách bez toho, aby boli výrazne deformované stimulmi a úľavami pre špecifické odvetvia. Ide o jednoduchý domáci podnikateľský subjekt kvôli tomu, aby ťažisko výsledkov spočívalo výlučne na lokálnom daňovom systéme. Štúdia Paying Taxes 2009 konštatuje, že v roku 2007/08:• 36 krajín uľahčilo platenie daní. Tohtoročným najväčším reformátorom sa stala Dominikánska republika. V roku 2007/08 znížila sadzbu DPPO z 30% na 25%, zrušila niekoľko daní (vrátane kolkových poplatkov), znížila daň z prevodu nehnuteľností a zaviedla on-line systém podávania daňových priznaní a úhrady dane. Na druhom mieste sa umiestnila Malajzia. V nasledujúcej tabuľke je uvedených prvých ako aj posledných 10 krajín z celkového poradia podľa komplikovanosti platenia.Kde je ľahké platiť dane – a kde nie? Pozn.: Pozície v rebríčku sú priemerom umiestnenia krajiny podľa počtu platieb, času a celkovej sadzby dane. Podrobnosti viď Data notesZdroj: Databáza správy Doing BusinessSusan Symons, partnerka PricewaterhouseCoopers LLP, vraví: „Reforma DPPO mala pozitívny dopad na vládu a podnikanie vo viacerých krajinách, no napriek tomu by sa celkový prínos mohol znásobiť, ak by sa na daňovú reformu hľadelo v celej jej úplnosti. Daňová reforma by sa mala týkať všetkých daní, ktoré podnikateľské subjek-ty platia – nielen dane z príjmov právnických osôb. Mala by postihovať všetky administratívne aspekty a vzťahy medzi vládou a podnikateľskou sférou vo všeobecnosti. Tie sú rozhodujúce pre efektívne daňové systémy.“Rita Ramalho, ekonómka spoločnosti IFC zo skupiny Svetovej banky, uvádza: „Krajiny znižujú komplikovanosť svojich daňových systémov a znižujú bremeno nákladov pre podnikateľské subjekty. Od roku 2004 sa priemerná celková sadzba dane znížila o 3% a čas potrebný na splnenie daňových povinností sa skrátil o 5%. Toto reform-né úsilie môže rozšíriť základ dane a zvýšiť daňové výnosy.“ • Najpopulárnejšími reformami bolo znižovanie sadzieb DPPO (21 krajín) a zdokonalenie efektívnosti sys-témov na elektronické podávanie daňových priznaní a úhradu daní (12 krajín).5 najčastejších reformných znakov pri platení daní Zníženie daňových sadzieb – najčastejší reformný znak v roku 2007/08• Celkové umiestnenie krajín skupiny G8 vyzerá takto: Spojené kráľovstvo (16), Kanada (28), USA (46), Francúzsko (66), Nemecko (80), Japonsko (112), Taliansko (128) a Rusko (134).• Veľké rozdiely existujú aj v rámci regiónov. Priemerný počet všetkých podnikateľských daní sa pre mo-delovú spoločnosť líši v závislosti od regiónu – od priemernej hodnoty kúsok nad 8 pre Združenie krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) až po hodnotu 12 v rýchlorastúcich a rozvíjajúcich sa ekonomikách (Brazí-lia, Rusko, India a Čína – zoskupenie BRIC).Napríklad v rámci krajín EÚ sa počet daní pohybuje v rozmedzí od 5 vo Švédsku po 16 v Rakúsku. Štyri krajiny EÚ sa pritom dostali do prvej dvadsiatky štátov z hľadiska jednoduchosti platenia daní: Írsko (6), Dánsko (13), Luxembursko (14) a Spojené kráľovstvo (16). Na druhej strane majú v rámci EÚ najkomplikovanejšie daňové systémy Taliansko (128), Poľsko (142) a Rumunsko (146). Celkové umiestnenie krajín EÚ v rebríčku jednodu-chosti platenia daní vyzerá takto (podľa poradia): Írsko, Dánsko, Luxembursko, Spojené kráľovstvo, Holandsko, Estónsko, Lotyšsko, Švédsko, Litva, Grécko, Belgicko, Francúzsko, Portugalsko, Slovinsko, Nemecko, Španiel-sko, Rakúsko, Bulharsko, Fínsko, Maďarsko, Česká republika, Slovensko, Taliansko, Poľsko a Rumunsko. • Osem krajín zredukovalo počet daní pre podnikateľské subjekty.• DPPO tvorí v priemere iba 13% daňových platieb, zaberá 26% času vynakladaného na zabezpečenie súladu so zákonmi a predpismi a 37% celkovej sadzby dane (daňových nákladov pre modelovú spoloč-nosť).• V priemere 36% z celkového času potrebného na dodržiavanie daňových systémov a 48% z počtu da-ňových platieb pripadá na spotrebné dane.• Dane a odvody z platov a miezd tvoria 34% z celkovej sadzby dane, pričom sa do úvahy berú iba čiast-ky, ktoré znáša zamestnávateľ. Sú rozšírené najmä v EÚ a predstavujú 65% z celkovej sadzby dane pre vytvorenú modelovú spoločnosť v regióne.• Prechádzanie na elektronický spôsobZavádzanie elektronického podávania daňových priznaní bolo obľúbeným a efektívnym spôsobom, ako zjedno-dušiť platenie daní. Podnikateľské subjekty môžu zadať finančné informácie v on-line režime a zaslať ich jediným kliknutím – bez výpočtov a osobného kontaktu s daňovými úradníkmi. Chyby sa dajú ihneď identifikovať a priznania možno rýchlo spracovať. Tieto reformy môžu zredukovať administratívnu záťaž spojenú s úhradou daní. No ich prínos sa môže naplno prejaviť až po istom čase. V Argentíne a Tunisku to trvalo takmer tri roky, kým malé firmy pocítili ich pozitívny dopad. Dôvod spočíval v tom, že malým podnikom často chýbal software potrebný na elektronické podávanie daňových priznaní a uhrádzanie daní. Navyše platitelia dane často nedôve-rujú on-line systémom, keď ide o narábanie s citlivými finančnými informáciami. Čo robí daňový systém dobrým?Charakteristické znaky dobrého daňového systému, ako ich vidí Price-waterhouseCoopersJasný účel1. Daňový systém je navrhnutý tak, aby zabezpečil určitú výšku príjmov štátneho rozpočtu na financovanie ve-rejných výdavkov.2. Usiluje sa zabezpečiť vyrovnaný štátny rozpočet na určité obdobie.3. Berie do úvahy sociálne úlohy, ako napr. otázky prerozdeľovania.4. Zohľadňuje schopnosť zaplatiť daň – je progresívny.Strategický charakter5. Daňový systém je stabilný a konzistentný, aby zabezpečil možnosť prijímania dlhodobých investičných roz-hodnutí s tým vedomím, že daňové pravidlá nezmenia podstatným spôsobom komerčnú opodstatnenosť dotyč-ných rozhodnutí.6. Usiluje sa vziať si rozumnú časť z hodnoty prírodného bohatstva krajiny vo forme daňových výnosov, no tým, ktorí v týchto oblastiach pôsobia, ponechá slušnú odmenu za ich vynaložené úsilie.7. Podnikaniu a obchodu má pomáhať, a nie ich brzdiť. Ak chce krajina obchodovať v medzinárodnom meradle, musí byť jej daňový systém konkurencieschopný a musí zohľadňovať to, ako fungujú systémy v iných krajinách.8. Je flexibilný a reaguje na hospodárske a sociálne zmeny v krajine. Musí mať potenciál nielen na zvyšovanie príjmov štátneho rozpočtu, ale aj povzbudzovanie zmien v správaní, na ktorých sa spoločnosť dohodne.Dôkladne premyslený a efektívny9. Daňový systém má zabudované mechanizmy, ktoré umožňujú náležité včasné konzultácie so zainteresova-nými stranami, čím pomáhajú informovať tvorcov politiky a tých, ktorí sú zodpovední vypracúvanie návrhov legislatívy. Konzultácie a porady môžu napomôcť implementovať zákony a dosiahnuť tak uvedené ciele.10. Je zrozumiteľný, jasný a ľahko prístupný.11. Zaručuje, že interakcia medzi daňami je dobre prepracovaná a funguje rozumne. Toto prepracovanie by sa malo dotýkať aj nadnárodných interakcií, ak má krajina dôležité medzinárodné väzby.12. Minimalizuje administratívnu záťaž jednak pre platiteľov (najmä podnikateľské subjekty) i pre štát na prípravu a podanie daňových priznaní a úhradu daní. Podávanie priznaní on-line a konsolidácia počtu daní tomu môže významne napomôcť.Férová a transparentná aplikácia zákonov13. Daňové predpisy by mali byť súčasťou legislatívy, ktorá je pre užívateľov dostupná, a nemali by závisieť od praxe daňových orgánov.14. Daňové úrady by mali daňový systém presadzovať dôsledným spôsobom.15. Mala by existovať jasná a prístupná cesta, ako viesť a vyriešiť spory medzi daňovníkmi a daňovými úradmi v rozumnom časovom horizonte.16. Domáca daňová legislatíva by mala byť v súlade so širším právnym rámcom, medzinárodným i nedaňovým.Odzrkadľovanie pozitívneho prístupu a postoja daňových úradov, ktorý podporuje spoluprácu17. Je potrebné pochopiť, že daňové úrady by mali daňovníkov podporovať, pomáhať im a taktiež ich kontrolo-vať.18. Daňové úrady a podnikateľské subjekty by mali podporovať vzájomný konštruktívny dialóg a upustiť od kon-fliktných a nepriateľských vzťahov.19. Je potrebné pochopiť úlohu daňových poradcov ako dôležitú súčasť hladkého fungovania daňového systé-mu.20. Systém funguje na základe vzájomnej dôvery a rešpektu: predpokladá, že daňovníci sú čestní a poctiví, po-kiaľ alebo dokiaľ sa nepreukáže opak, a s daňovými úradmi komunikujú otvorene a transparentne.KONIECViac informácií o štúdii Paying Taxes nájdete na stránke www.doingbusiness.org/taxes. Informácie o spoločnosti IFC, Svetovej banke alebo o PricewaterhouseCoopers nájdete na adresách www.ifc.org, www.worldbank.org alebo www.pwc.com.Poznámky ohľadom SlovenskaClare Moger a Radmila Benková – PricewaterhouseCoopers Tax k.s.Štúdia upozorňuje vládu SR na oblasti, v ktorých je slovenský daňový systém viac či menej priaznivý a efek-tívny v porovnaní s inými krajinami.Slovensko realizovalo rozsiahlu daňovú reformu, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2004. Okrem iného zaviedla paušálnu 19%-nú sadzbu dane pre daň z príjmov právnických osôb, daň z príjmov fyzických osôb i daň z pridanej hodnoty, čím znížila daňové zaťaženie právnických i fyzických osôb a pomohla zjednodušiť výpočet dane. Od roku 2004 však daňové reformy zaviedli aj mnohé iné krajiny, v dôsledku čoho Slovensko za nimi za-ostalo, pokiaľ ide o administratívne zaťaženie daňovníkov. Štúdia taktiež ukazuje, že v porovnaní s inými kraji-nami sú na Slovensku pomerne vysoké odvody z miezd (na sociálne a zdravotné poistenie).V marci 2008 vzdalo MF SR Koncepciu daňovej a colnej reformy, ktorá má za cieľ zjednotiť výber daní, ciel a odvodov na sociálne zabezpečenie („Koncepcia do roku 2014“). Jedným z dôvodom jej prijatia je skutočnosť, že daňovníci trávia veľa času povinnosťami súvisiacimi s daňami a odvodmi na sociálne a zdravotné poistenie. Podnikateľské subjekty pôsobiace na Slovensku musia realizovať mnoho platieb rôznym inštitúciám, navyše mnohé z nich v rôznych termínoch. Okrem toho sa Koncepcia snaží zjednodušiť metódu podávania daňových priznaní a zredukovať množstvo návštev daňových úradov zo strany zástupcov firiem kvôli administratívnym otázkam. Tieto zmeny by mali znížiť administratívne zaťaženie daňovníkov a štátu poskytnúť vyššiu efektívnosť.MF SR dúfa, že Koncepcia povedie k vytvoreniu efektívneho, na daňovníka orientovaného daňového a colného systému, ktorý bude konkurencieschopný v rámci EÚ. Mal by viesť k úspore nákladov v štátnom rozpočte, zní-ženiu daňových a colných únikov, redukcii administratívneho zaťaženia a nárastu produktivity.V tomto počiatočnom štádiu je ťažké odhadnúť, či aktuálne výsledky splnia očakávania, ktoré do Koncepcie vkladá MF SR. Treba veriť, že áno. Ak by bola reforma úspešná, je pravdepodobné, že bude mať významný dopad na Slovensko a zlepší jeho miesto v rebríčku štúdie Paying Taxes.Umiestnenie Slovenska v štúdii Paying Taxes 2009 spomedzi 181 krajín v prieskumeO spoločnosti PricewaterhouseCoopersSpoločnosť PricewaterhouseCoopers poskytuje audítorské, daňové a poradenské služby v rôznych priemysel-ných odvetviach s cieľom budovať si dôveru vo verejnosti a zvyšovať hodnotu podnikania pre svojich klientov a ich vlastníkov. Vyše 155 000 pracovníkov v 153 krajinách sveta sa v rámci našej siete delí o svoje poznatky, skúsenosti a riešenia, aby prinášali nové pohľady a praktické rady.Názov „PricewaterhouseCoopers“ označuje všetky spoločnosti patriace pod PricewaterhouseCoopers Interna-tional Limited, z ktorých každá je samostatným a nezávislým právnym subjektom. Viac informácií nájdete na stránke www.pwc.com.O projekte Doing BusinessPoradie krajín v správe Doing Business 2009 vychádza z 10 indikátorov regulácie podnikania, ktoré sledujú čas a náklady vynaložené na splnenie požiadaviek príslušnej vlády pri rozbiehaní činnosti podniku, jeho plnej pre-vádzke, obchodnej činnosti, zdaňovaní a ukončení prevádzky. Umiestnenia neodrážajú také oblasti, ako napr. makroekonomickú politiku, kvalitu infraštruktúry, nestabilitu meny, predstavy investorov alebo mieru kriminality. Viac informácií nájdete na stránke www.doingbusiness.org.Kontakt: Christiana Serugová, Partner na oddelení daníPricewaterhouseCoopers Tax, k.s.Telefón: +421 (0) 2 59350 614E-mail: christiana.serugova@sk.pwc.comalebo:Zuzana Sehnalová, Marketing SpecialistPricewaterhouseCoopers Slovensko, s.r.o.Telefón: +421 (0) 2 59350 868Mobil: +421 (0)911 357 151zuzana.sehnalova@sk.pwc.com
