Odpočet daňovej straty v jednoduchom účtovníctve v roku 2018

Daňová strata vzniká v dôsledku transformácie príjmov a výdavkov vykázaných v jednoduchom účtovníctve na základ dane, ak v danom účtovnom období vykáže účtovná jednotka vyššie výdavky ako príjmy. Na rozdiel od podvojného účtovníctva sa v jednoduchom účtovníctve daňová a účtovná strata rovnajú, nakoľko v jednoduchom účtovníctve sa neúčtuje o tzv. pripočítateľných výdavkoch ale výdavky, ktoré s podnikateľskou činnosťou nesúvisia sa účtujú ako výdavky neovplyvňujúce základ dane. v článku si priblížime odpočet daňovej straty a jeho účtovanie v jednoduchom účtovníctve v roku 2018.

Pojem daňovej straty sa zaviedol v zákone o dani z príjmov z dôvodu neexistencie záporného základu dane, nakoľko by záporný základ dane mal za následok zápornú daňovú povinnosť a teda nárok daňového subjektu na vrátenie dani od štátu.

Zákon o dani z príjmov sa v podstate prostredníctvom daňovej straty snaží o podporu podnikateľských aktivít. V prípade, že sa fyzická osoba rozhodne podnikať, je pravdepodobné že na začiatku podnikania bude musieť vynaložiť viac prostriedkov, než koľko v tom období zarobí, z tohto dôvodu obvykle prvé daňové obdobie živnostníkov môže končiť daňovou stratou.

Daňovú stratu je možné vykázať len z tzv. aktívnych príjmov, tzn. z príjmov z podnikania alebo inej samostatne zárobkovej činnosti a rovnako je možné iba na takéto príjmy uplatniť odpočet daňovej straty. Daňová strata znamená pre poplatníka na jednej strane nulovú daňovú povinnosť a na druhej strane možnosť zníženia svojej daňovej povinnosti v budúcom období.

Odpočítať daňovú stratu v jednoduchom účtovníctve umožňuje zákon o dani z príjmov, konkrétne § 30 spomínaného zákona. V súlade s týmto zákonom je možné odpočítať daňovú stratu rovnomerne v priebehu štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola vykázaná.

Ak teda v účtovnej jednotke účtujúcej v jednoduchom účtovníctve v rámci podnikania dôjde k zaúčtovaniu vyšších výdavkov ako príjmov, vykáže v daňovom priznaní daňovú stratu, logicky mu teda nevznikne povinnosť platiť daň z príjmov a navyše si môže túto stratu po štvrtinách odpočítavať nasledujúce štyri roky, počas ktorých si týmto spôsobom môže v súlade so zákonom znížiť základ dane a teda aj daňovú povinnosť. To znamená, že ak bola strata vykázaná v daňovom priznaní za rok 2017, môže sa odpočítavať v rokoch 2018, 2019, 2020 a 2021.

O odpočte daňovej straty sa v jednoduchom účtovníctve neúčtuje a len sa uvedie v daňovom priznaní typ B na riadkoch 45 až 55.

Príklad

Živnostník pán Adam podniká od roku 2015 a vedie jednoduché účtovníctve, v roku 2015 vykázal daňovú stratu vo výške 305 eur, v roku 2016 vykázal stratu vo výške 445 eur, v roku 2017 prvýkrát boli jeho príjmy vyššie ako výdavky a preto sa rozhodne uplatniť si daňové straty z minulých rokov aby si tak znížil základ dane v roku 2017.V roku 2017 boli príjmy pána Adama 35 000 eur a výdavky vrátane poistného 28 000 eur.

Výpočet základu dane za rok 2017 = príjmy mínus výdavky = 35 000 – 28 000 = 7 000. Pán Adam si môže odpočítať jednu štvrtinu zo strát v minulých rokoch, tj:

Pán Adam si môže v roku 2017 svoj základ dane znížiť o 187,25 eur.

Daňovú stratu je možné v súlade so zákonom o dani z príjmov odpočítavať počas nasledujúcich štyroch zdaňovacích období, to znamená, že ak účtovná jednotka vykáže vo viacerých po sebe idúcich účtovných obdobiach stratu prichádza aj o možnosť jej odpočtu, nakoľko sa všetky daňové straty nespočítavajú ale z každej sa uplatňuje jedna štvrtina vždy v nasledujúcom období.

Príklad

Pani Júlia vedie jednoduché účtovníctvo, vykonáva samostatne zárobkovú činnosť a vykázala v roku 2014 daňovú stratu vo výške 1500eur, v nasledujúcom roku vykázala opäť daňovú stratu a to vo výške 2300 eur, v roku 2016 a 2017 si uplatnila odpočet straty z predchádzajúcich období vo výške jednej štvrtiny z každej vykázanej straty.

Pani Júlia si v roku 2016 ako aj v roku 2017 zníži základ dane o 950 eur.

Daňovú stratu je možné vykázať a aj uplatňovať z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, to znamená z príjmov:

• z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,
• zo živnosti
• z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov
• spoločníkov v.o.s. a komplementárov komanditných spoločností
• z vytvorenia diela, z podania umeleckého výkonu, z vytvorenia, zhotovenia, použitia alebo postúpenia práv k inému predmetu duševného vlastníctva
• z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním
• znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu
• z činnosti sprostredkovateľov, ktoré nie sú živnosťou
• z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa osobitného predpisu vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe

Ako bolo vyššie spomínané, odpočet daňovej straty nie je možné uplatňovať na iné príjmy ako na tie, pri ktorých bola vykázaná, to znamená, daňovú stratu nie je možné odpočítať:

• z príjmov zo závislej činnosti
• z príjmov z prenájmu

Príklad

Pán Martin vykonával zámočnícke práce, viedol jednoduché účtovníctvo a v roku 2016 vykázal v daňovom priznaní daňovú stratu vo výške 400eur, vo februári roku 2017 ukončil podnikanie pričom jeho príjem z podnikania predstavoval 1000eur a výdavky v sume 950eur, v marci roku 2017 sa zamestnal na pracovnú zmluvu, z ktorej dostal od zamestnávateľa potvrdenie o príjmoch v sume 13306 eur, odvody do poisťovní boli v sume 1778 eur.

Pán Martin mal nárok na uplatnenie daňovej straty vo výške jednej štvrtiny zo 400 eur, čo predstavuje 100 eur, avšak jeho základ dane z podnikateľskej činnosti bol len vo výške 50 eur a preto si mohol uplatniť daňovú stratu len do výšky základu dane.

V prípade, že je zdaňovacie obdobie kratšie ako jeden rok, napríklad v prípade, kedy živnostník v danom roku ukončí svoju podnikateľskú činnosť, môže si uplatniť odpočet daňovej straty v rovnakej výške ako keby vykonával svoju činnosť počas celého zdaňovacieho obdobia.

Príklad

Pán Peter vedie jednoduché účtovníctvo, v roku 2016 vykázal v daňovom priznaní stratu, v roku 2017 si založil spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej sa zamestnal ako zamestnanec, za rok 2017 podáva dve daňové priznania, jedno za právnickú a druhé za fyzickú osobu. V s.r.o. dosiahol výnosy v sume 12 000 eur, a náklady v sume 5 000 eur, ako zamestnanec mal príjmy v sume 5000 eur a odvody do poisťovní v sume 450 eur.

Pánovi Petrovi v roku 2016 síce vznikol nárok na odpočet daňovej straty v nasledujúcich obdobiach, ale v nasledujúcich obdobia nevykonával činnosti, z ktorých by bolo možné daňovú stratu odpočítať.

K téme