Pripravované zmeny v daňovom poriadku od 1.1.2020

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona, ktorým  sa mení a  dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Primárnym cieľom návrhu je zníženie administratívnej záťaže daňových subjektov a zefektívnenie niektorých ustanovení zákona. Ustanovenie o zastupovaní sa navrhuje upraviť tak, aby nová plná moc vždy nahradila predchádzajúcu a to v rozsahu v akom sa prekrývajú. Taktiež sa navrhuje skrátiť lehotu, v ktorej správca dane nemôže povoliť odklad alebo platenie dane v splátkach z dôvodu, že daňový subjekt nedodržal podmienky uvedené v rozhodnutí správcu dane,  z piatich rokov na dva roky. Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže sa v registračnom konaní ruší povinnosť daňových subjektov nahlasovať správcovi dane čísla zriadených bankových účtov a navrhuje sa, aby registráciu k dani z príjmov vykonával správca dane z úradnej moci, na základe informácií získaných z príslušných registrov alebo na základe podaného daňového priznania.

Nadväzne na zákon o konkurze a reštrukturalizácii sa navrhuje ustanoviť zánik daňových nedoplatkov a s cieľom efektívnejšieho vymáhania daňových nedoplatkov sa navrhuje nový spôsob exekúcie,  zadržaním vodičského preukazu.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. 1. 2020 okrem ustanovenia o registrácii z úradnej moci a zverejňovania zoznamu daňových subjektov registrovaných na daň z príjmov, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. 1. 2021.

V prémiovej časti obsahu nájdete zmeny v týchto oblastiach:

• Začatie konania
• Postavenie starostu
• Úradný preklad
• Plná moc
• Elektronická komunikácia
• Daňové priznanie
• Dokazovanie
• Doručovanie elektronickými prostriedkami
• Postup pri prepadnutí veci
• Priebeh a ukončenie daňovej kontroly
• Určenie dane podľa pomôcok
• Zverejňovanie zoznamov
• Spôsob platenia dane a použitie platieb
• Odklad platenia dane a povolenie splátok
• Nulitné rozhodnutie
• Postup pri registrácii
• Vyrubovacie konanie
• Postup prvostupňového orgánu
• Daňové preplatky a úrok
• Záložné právo
• Dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok
• Zánik daňového nedoplatku
• Premlčanie a zánik práva vymáhať daňový nedoplatok
• Postúpenie daňového nedoplatku
• Daňové exekučné konanie
• Pokuty
• Konkurz a reštrukturalizácia
• Prechodné ustanovenia

Začatie konania

Spresňuje sa zásada oficiality, aby začatie konania z úradnej moci nebolo viazané len na existenciu daňovej pohľadávky. Takáto právomoc orgánu verejnej moci v sebe zahŕňa nielen oprávnenie, ale aj povinnosť začať daňové konanie, ak je dostatočne preukázané, že boli splnené zákonné podmienky na jeho začatie. V § 3 odsek 5 znie: „(5) Správca dane vykonáva úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu.“.

Postavenie starostu

Vzhľadom na skutočnosť, že existujú obce, ktoré majú len starostu, bez ďalších zamestnancov, je na účely správy daní potrebné upraviť postavenie starostu, aby mohol vykonávať činnosti podľa tohto zákona, ktoré patria do kompetencie zamestnanca správcu dane – napr. miestne zisťovanie, daňovú kontrolu, vyrubovacie konanie. V § 4 ods. 2 písm. a) sa za slovo „obec“ vkladajú slová „alebo starosta obce“. V § 4 ods. 2 písm. c) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová:  „na účely tohto zákona a osobitných predpisov1) sa organizačná jednotka združenia, ktorá koná vo svojom mene, považuje za právnickú osobu,“.

Úradný preklad

Z dôvodu zefektívnenia správy daní, ako aj znižovania administratívnej záťaže, sa navrhuje, aby správca dane mohol upustiť od vyžadovania úradného prekladu daňovým subjektom predložených písomností, ak tak usúdi, a to vzhľadom na konkrétne konanie, ku ktorému sú písomnosti predložené.  V § 5 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „po dohode s daňovým subjektom môže správca dane od požiadavky úradného overenia prekladu upustiť.“.

Plná moc

V praxi nastávajú situácie, keď daňový subjekt predloží plnú moc a následne predloží ďalšiu plnú moc, pričom rozsah plných mocí sa prekrýva. V takomto prípade sa navrhuje upraviť, aby nová plná moc vždy nahradila predchádzajúcu, a to v rozsahu v akom dochádza k ich kolízii. V prípade pochybností správcu dane o predloženej plnej moci, týkajúcich sa jej rozsahu alebo údajov v nej uvedených (chýbajúci podpis, nesprávne údaje napr. adresa a pod.), správca dane vyzve daňový subjekt na vyjadrenie, pričom sa navrhuje, aby do odstránenia nedostatkov doručenej plnej moci vykonal zástupca len nevyhnutné úkony, aby nedošlo k zmareniu neopakovateľných úkonov. Ak daňový subjekt nebude reagovať na túto výzvu a neodstráni pochybnosti, bude konať správca dane s daňovým subjektom, resp. so zástupcom, ktorý koná na základe predchádzajúcej plnej moci, o ktorej nemá správca dane pochybnosti. V § 9 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto vety: „Nové plnomocenstvo nahrádza v rozsahu v ňom uvedenom predchádzajúce plnomocenstvo. Ak má správca dane pochybnosti o predloženom  plnomocenstve, vyzve daňový subjekt na ich odstránenie. Ak daňový subjekt výzve správcu dane nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto plnomocenstvo za neúčinné. Zástupca môže do doby odstránenia pochybností vykonať vo veci len nevyhnutné úkony.“.

Elektronická komunikácia

Vzhľadom na aplikačnú prax sa navrhuje, aby daňové subjekty, na ktoré sa vzťahuje povinnosť elektronickej komunikácie s finančnou správou, a ktoré doručia podania s predpísanou štruktúrovanou formou inak, ako prostredníctvom elektronickej podateľne finančnej správy, napr. listinne alebo cez portál ÚPVS, boli vyzvané na správne doručenie tohto podania. Až keď daňový subjekt tejto výzve nevyhovie, bude sa považovať takéto podanie za nepodané. V § 13 ods. 10 sa za slovom „primerane“ vypúšťa čiarka a slová „okrem podania podľa § 14 ods. 3“. V § 14 sa vypúšťa odsek 3. V § 17 ods. 5 sa za slovo „obdobie,“ vkladajú slová „alebo ak nie je doručené elektronickými prostriedkami spôsobom podľa § 13 ods. 5“.

Daňové priznanie

Nakoľko správca dane určuje daň podľa pomôcok až vtedy, keď daňový subjekt ani na základe výzvy správcu dane nepodá daňové priznanie, navrhuje sa jednoznačne ustanoviť, aby daňový subjekt za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola určená daň podľa pomôcok, nemohol podať daňové priznanie. Daňový subjekt po takto určenej dani teda nemôže podať „riadne“ daňové priznanie, ktorým by si vyrubil daň odlišne od dane určenej správcom dane, okrem daňových priznaní podávaných podľa zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, kde zákon predpokladá podanie daňového priznania aj ak správca dane určí daň pomôckami. Taktiež sa navrhuje z dôvodu zefektívnenia procesov, aby sa tlačivo daňového priznania nevydávalo v Zbierke zákonov SR, ale aby bolo schválené a určené Ministerstvom financií SR a uverejnené na jeho webovom sídle tak, ako je to pri registračnom tlačive. V § 15 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola daňovému subjektu určená daň podľa pomôcok; to neplatí, ak je správcom dane obec.“.

V § 15 odsek 5 znie:

„(5) Vzory tlačív daňových priznaní určí ministerstvo a uverejní ich na svojom webovom sídle. Tieto tlačivá, okrem údajov vyplývajúcich z osobitných predpisov, obsahujú najmä identifikačné údaje daňového subjektu a to,  ak ide o

a) fyzickú osobu, meno a priezvisko, adresu trvalého pobytu, daňové identifikačné číslo, alebo dátum jej narodenia,

b) právnickú osobu, názov, jej sídlo a daňové identifikačné číslo.“.

Dokazovanie

Navrhuje sa ustanoviť, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, na ktoré bol správcom dane vyzvaný pri správe daní, nakoľko správca dane vyzýva daňový subjekt nielen v daňovej kontrole alebo v daňovom konaní, ale v rámci celej správy daní. V § 24 ods. 1 písm. b) sa slová „v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania“ nahrádzajú slovami „pri správe daní“.

Doručovanie elektronickými prostriedkami

Ustanovenie o elektronickom doručovaní písomností sa precizuje tak, že správca dane bude doručovať elektronicky písomnosti tomu, kto má sprístupnené elektronické služby, t. j.  osobe, ktorá je povinná komunikovať so správcom dane elektronicky, ďalej osobe, ktorá o elektronickú komunikáciu požiada, ako aj osobe bez povinnosti elektronickej komunikácie, ktorá sa dobrovoľne registrovala a autorizovala na portáli FS.  V § 32 ods. 3 sa slová „ktorý o to požiada“ nahrádzajú slovami „ktorý má sprístupnené služby na podávanie podaní elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5“.

Postup pri prepadnutí veci

Nakoľko samotnú expertízu nevykonáva správca dane, dochádza medzi vykonaním expertízy a jej doručením správcovi dane k objektívnemu skráteniu 15 – dňovej zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia o prepadnutí veci, z toho dôvodu sa navrhuje, aby lehota začala plynúť až odo dňa doručenia výsledkov expertízy. V § 42 ods. 1 prvej vete sa slová „vykonania expertízy podľa § 40 ods. 2“ nahrádzajú slovami „doručenia výsledku expertízy podľa § 40 ods. 2 správcovi dane“.

Priebeh a ukončenie daňovej kontroly

Zo zápisnice o začatí daňovej kontroly sa navrhuje vypustiť uvedenie dôvodu začatia daňovej kontroly, aby sa nezmaril jej účel v prípade, ak sa kontrola vykonáva na základe podnetu OČTK.  Zároveň sa ustanovuje možnosť rozšíriť vykonávanú daňovú kontrolu nielen o inú daň a zdaňovacie obdobie, ale aj o kontrolu iného predpisu, napr. zákona o účtovníctve. Taktiež sa navrhuje upraviť doručovanie protokolu v prípade, ak sa v daňovej kontrole zistí rozdiel oproti podanému daňovému priznaniu, kedy sa protokol doručuje spolu s výzvou, tak aby výzva bola súčasťou protokolu, čím sa zabezpečí efektívnejší spôsob doručovania najmä pri elektronickom spôsobe doručenia. Ďalej sa navrhuje umožniť predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly transferového oceňovania vykonávanej u prepojených osôb, bez ohľadu na to, či ide o zahraničné alebo tuzemské prepojené osoby.

V § 46 ods. 3 druhej vete sa vypúšťajú slová „dôvod začatia daňovej kontroly,“. V § 46 ods. 4 sa za slová „alebo o inú daň“ vkladajú slová „alebo o kontrolu dodržiavania ustanovení osobitného predpisu“. V § 46 ods. 8 druhej vete sa slová „spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu“ nahrádzajú slovami „daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva“. V § 46 ods. 10 sa vypúšťa slovo „zahraničných“.

Určenie dane podľa pomôcok

Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje, aby deň začatia určovania dane podľa pomôcok bol deň nasledujúci po dni doručenia oznámenia. V § 48 ods. 2 sa slová „deň uvedený v oznámení“ nahrádzajú slovami „deň po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok“.

Zverejňovanie zoznamov

Navrhuje sa v štruktúrovanej forme zverejňovať zoznam daňových subjektov registrovaných na daň z príjmov spolu s ich daňovým identifikačným číslom.

V § 52 sa za odsek 14 vkladá nový odsek 15, ktorý znie:

„(15) Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje aktualizovaný zoznam daňových subjektov registrovaných na daň z príjmov. V zozname sa uvedie daňové identifikačné číslo a

1. meno a priezvisko fyzickej osoby, dátum narodenia, adresa jej trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od adresy trvalého pobytu,
2. názov právnickej osoby a jej sídlo,
3. identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené.“.

Spôsob platenia dane a použitie platieb

Do ustanovenia o platení dane sa navrhuje doplniť, aby sa toto ustanovenie vzťahovalo aj na iné platby, ktoré nie sú daňou. Z dôvodu efektivity sa zároveň navrhuje, aby správca dane zasielal oznámenie o preúčtovaní platby len vtedy, ak ide o sumy vyššie ako 5 eur, čím sa znížia administratívne náklady finančnej správy, ako aj administratívna záťaž daňových subjektov, keďže nebudú zaťažované marginálnymi informáciami. Rovnako sa navrhuje upustiť od zasielania oznámení pri použití preplatku, ktorý je nižší ako 5 eur. V § 55 ods. 6 písm. d) sa za slová „nedoplatku na cle“ vkladá čiarka a slová „pohľadávky na iných platbách“. V § 55 ods. 7 sa za slová „hotových výdavkov“ vkladá čiarka a slová „pohľadávok na iných platbách“. V § 55 ods. 9 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak suma použitej platby je vyššia ako 5 eur.“. V § 79 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak suma použitého preplatku je vyššia ako 5 eur.“.

Odklad platenia dane a povolenie splátok

Navrhuje sa, aby bolo rozhodnutie o povolení odkladu alebo o povolení splátok dane zrušené zo zákona, t. j. bez rozhodnutia správcu dane, v prípade ak sa zruší rozhodnutie, ktorým bola táto daň vyrubená, napr. v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov alebo súdnym rozhodnutím (t. j. ak sa zruší pôvodné rozhodnutie). S cieľom zatraktívniť tento inštitút sa navrhuje skrátiť lehotu, v ktorej nemôže byť povolený odklad alebo platenie dane v splátkach z dôvodu, že daňový subjekt nedodržal podmienky uvedené v rozhodnutí správcu dane, a to z piatich rokov na dva roky. Účelom je pozitívne motivovať daňové subjekty zvoliť si túto možnosť pred nezaplatením dane, napr. v prípade druhotnej platobnej neschopnosti.

V § 57 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Ak daň, na ktorú správca dane povolil odklad alebo jej zaplatenie v splátkach bola zrušená, ruší sa rozhodnutie o povolení odkladu platenia dane alebo rozhodnutie o povolení platenia dane v splátkach, aj rozhodnutie o úroku podľa odseku 5.“. V § 57 ods. 8 sa slová „ak uplynulo najmenej päť rokov“ nahrádzajú slovami „ak uplynuli najmenej dva roky“.

Nulitné rozhodnutie

Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje, aby sa za nulitné rozhodnutie považovalo aj také rozhodnutie, ktoré bolo vydané po zániku práva vyrubiť daň. V § 64 ods. 2 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie: „c) bolo vydané po zániku práva vyrubiť daň,“.

Postup pri registrácii

V ustanovení o registračnom konaní sa navrhuje vypustiť povinnosť fyzických a právnických osôb oznamovať čísla účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb, nakoľko tieto informácie poskytujú správcovi dane uvedení poskytovatelia.

Zároveň sa s účinnosťou od 1.1.2021 navrhuje registračné konanie upraviť tak, aby daňové subjekty, ktoré sú zapísané v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, nemuseli žiadať o registráciu správcu dane, ale aby ich správca dane zaregistroval z úradnej moci do 30 dní od zverejnenia v uvedenom registri. Daňový subjekt, ktorý nie je v zapísaný tomto registri, sa zaregistruje z úradnej moci  na základe prvého podaného daňového priznania.

Uvedeným osobám oznámi v rozhodnutí o registrácii správca dane pridelené DIČ aj osobný účet daňovníka. Zároveň sa navrhuje, aby daňové subjekty nemuseli nahlasovať správcovi dane zmeny údajov (napr. zmenu sídla, zmenu priezviska), ak si túto povinnosť plnia voči inej inštitúcii, ktorá ich oznamuje finančnej správe.

V § 67 ods. 2 písm. a) sa vypúšťa ôsmy bod. V § 67 ods. 2 písm. b) sa vypúšťa šiesty bod. Paragraf 67 sa dopĺňa odsekmi 12 a 13, ktoré znejú:

„(12)  Ak tak ustanovuje osobitný predpis, zaregistruje správca dane daňový subjekt z úradnej moci. Správca dane zaregistruje daňový subjekt v lehote do 30 dní odo dňa zápisu do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.^43aa)  Ak ide o daňový subjekt, ktorý nie je v registri podľa druhej vety, zaregistruje ho správca dane do 30 dní odo dňa podania jeho prvého daňového priznania. Správca dane pri registrácii pridelí daňovému subjektu daňové identifikačné číslo a číslo účtu správcu dane vedeného pre daňový subjekt, ak mu predtým nebolo oznámené.

(13) Ak vznikla daňovému subjektu rovnaká oznamovacia povinnosť voči inej inštitúcii a táto inštitúcia nové alebo zmenené skutočnosti oznamuje správcovi dane podľa osobitného predpisu, daňovník nie je povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane.“.

Príklad

Ak fyzická osoba získa v priebehu zdaňovacieho obdobia oprávnenie na podnikanie, nemusí sa v priebehu roka registrovať na daňovom úrade, ale po skončení zdaňovacieho obdobia podá daňové priznanie a správca dane ju na základe podaného priznania zaregistruje z úradnej moci.

Ak však táto fyzická osoba začne v priebehu zdaňovacieho obdobia zamestnávať zamestnancov, v takom prípade je povinná oznámiť túto skutočnosť správcovi dane, aby ju zaregistroval a pridelil jej DIČ a osobný účet daňovníka, na ktorý bude odvádzať daň z príjmov zo závislej činnosti, táto povinnosť vyplýva zo zákona o dani z príjmov.

Zároveň sa navrhuje ustanoviť prechodné obdobie, podľa ktorého správca dane zaregistruje najneskôr do konca februára 2021 daňový subjekt, ktorý je k 31.12.2020 zapísaný v registri právnických osôb a ešte nebol registrovaný. Správca dane zaregistruje z úradnej moci aj  daňový subjekt, ktorý po 1.1.2021 podá daňové priznanie, aj keď nejde o jeho prvé daňové priznanie, to zn., že podával daňové priznanie už v prechádzajúcich obdobiach, ale nebol  registrovaný na dani z príjmov (nebol povinný sa registrovať) a nebolo mu pridelené DIČ.

Vyrubovacie konanie

Precizuje sa § 68, aby bolo zrejmé, že rozhodnutie vo vyrubovacom konaní je potrebné vydať najneskôr do troch mesiacov od lehoty určenej správcom dane vo výzve na vyjadrenie k protokolu. Ďalej sa ustanovenie terminologicky spresňuje, nakoľko správca dane môže rozhodnutím určiť celú sumu dane alebo rozdiel dane, a to nadväzne na podané daňové priznanie. Taktiež sa navrhuje ustanoviť, že keď je rozhodnutie zrušené a vec je odvolacím orgánom vrátená na ďalšie konanie, postupuje sa rovnako ako vo vyrubovacom konaní vykonávanom po doručení protokolu. V § 68 ods. 3 piata veta znie: „Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane podľa prvej vety.“ a na konci sa pripája táto veta: „Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.“.  V § 68 ods. 6 sa za slovo „určí“ vkladajú slová „sumu alebo“.

Postup prvostupňového orgánu

Z dôvodu, že daňový subjekt môže svoje odvolanie dopĺňať až do uplynutia lehoty na podanie odvolania (30 dní), navrhuje sa, aby lehota na postúpenie odvolania druhostupňovému orgánu začala plynúť po uplynutí lehoty na podanie odvolania a v prípade, ak správca dane vyzve daňový subjekt na doplnenie odvolania, lehota na postúpenie odvolania začne plynúť až keď daňový subjekt odvolanie podľa výzvy správcu dane doplní. V § 73 ods. 2 sa slová „začatia odvolacieho konania“ nahrádzajú slovami „nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo odo dňa doručenia doplneného odvolania na výzvu prvostupňového orgánu“.

Daňové preplatky a úrok

Navrhuje ustanoviť, že správca dane vráti preplatok na účet, ktorý uvedie daňový subjekt v žiadosti. Ak daňový subjekt v žiadosti neuviedol číslo účtu, správca dane vráti preplatok na účet, ktorý mu oznámil daňový subjekt alebo platobná inštitúcia. Ak správca dane neeviduje žiadne číslo účtu daňového subjektu, vráti preplatok poštovým poukazom na adresu daňového subjektu, ak tento preplatok nepresiahne sumu 15 tis. eur, t. j. nepresiahne najvyššiu možnú sumu, ktorú možno poštovým poukazom na adresu zaslať. Nadväzne na to sa ustanovuje, že lehota na vrátenie preplatku neplynie, ak správca dane nemá k dispozícii žiadne číslo účtu daňového subjektu a zároveň suma preplatku je vyššia ako 15 tis. eur.

V § 79 ods. 6 sa vkladajú nová prvá až tretia veta, ktoré znejú: „Ak daňový subjekt v žiadosti neuvedie číslo účtu, správca dane vráti daňový preplatok na jeden z účtov daňového subjektu, ktorý mu bol oznámený podľa § 26 ods. 3, alebo podľa osobitného predpisu. Poštovým poukazom na adresu daňového subjektu možno zaslať preplatok do výšky 15 000 eur vrátane. Ak správca dane nemá k dispozícii číslo účtu daňového subjektu a výška preplatku presiahne sumu podľa druhej vety, lehota podľa odseku 2 plynie odo dňa oznámenia čísla účtu.“.

Záložné právo

Úprava § 81 sa navrhuje za účelom jednoznačného stanovenia okamihu vzniku záložného práva správcu dane, a to jeho vykonateľnosťou. Uvedená zmena odstráni pochybnosti, či záložné právo vzniká už samotným vydaním rozhodnutia o zriadení záložného práva. Zároveň sa ustanovenie  upravuje tak, aby správca dane doručoval rozhodnutie o zriadení záložného práva dlžníkovi a aj katastru alebo inému registru, t. j. nemusí čakať na doručenie dlžníkovi.

Rovnako, z dôvodu zefektívnenia konania, sa pri zriadení záložného práva navrhuje doručovať rozhodnutie o jeho zriadení aj iným osobám ako dlžník, poddlžník, prípadne osobám spravujúcim osobitné registre, ktorým sa rozhodnutie správcu dane posiela na zápis alebo na registráciu záložného práva podľa Občianskeho zákonníka. Konkrétne ide o banku, v prípadoch zriadenia záložného práva k pohľadávke z účtu vedeného v banke, dopravný inšpektorát, ktorý v prípade, ak je zálohom motorové vozidlo, nie je osobitným registrom pre registráciu záložného práva, tým je aj v tomto prípade Notársky centrálny register záložných práv. Napriek tomu, že v rozhodnutí o zriadení záložného práva správca dane vysloví voči dlžníkovi (poddlžníkovi) zákaz nakladať so zálohom bez predchádzajúceho súhlasu, a teda ide o neplatný právny úkon, neplatnosti sa treba následne domáhať na súde.

Rovnako ako pri zabezpečení daňového nedoplatku sa navrhuje upraviť aj zabezpečenie iného peňažného plnenia uloženého rozhodnutím (napr. náklady spojené s uskladnením tovaru alebo jeho likvidáciou), exekučných nákladov a hotových výdavkov, a to zriadením záložného práva.

V § 81 ods. 1 prvá a druhá veta znejú: „Na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva  k predmetu  záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Záložné právo správcu dane vzniká vykonateľnosťou rozhodnutia o zriadení záložného práva.“. V § 81 ods. 1 piatej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „a osobe evidujúcej záloh“. V § 81 ods. 1 desiatej vete sa vypúšťajú slová „s vyznačením jeho vykonateľnosti“. V § 81 ods. 2 sa slovo „a“ nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: „a výrok o zákaze nakladania so zálohom daňového dlžníka osobám evidujúcim tento záloh“. V § 81 odsek 10 znie:

„(10) Ustanovenia odsekov 1 až 3, 5 až 7, 9 a 11 sa rovnako vzťahujú aj na zabezpečenie existujúcej daňovej pohľadávky, daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti a iného peňažného plnenia uloženého rozhodnutím  podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.“.

Dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok

Nadväzne na novelu zákona č. 7/2005 Z. z. sa navrhuje ustanoviť, že nedoplatky daňového subjektu, ktorý je fyzickou osobou, ktorá bola oddlžená podľa IV. časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii, budú evidované v „sledovanom“ období medzi dočasne nevymožiteľnými nedoplatkami. Daňové subjekty s takýmito dočasne nevymožiteľnými nedoplatkami sa zverejňujú v zozname podľa § 52 ods. 1. Na tieto nedoplatky sa vzťahuje aj ustanovenie § 55 o preúčtovaní a § 54 o súhlase správcu dane v súvislosti s obchodným registrom.

Taktiež sa navrhuje ustanoviť, že aj iné peňažné plnenia, ktoré nie sú daňou (napr. náklady na skladné) je možné evidovať medzi dočasne nevymožiteľnými nedoplatkami, ak sú na to splnené podmienky. § 83 sa dopĺňa písmenom f), ktoré znie: „f) sa stal nevymáhateľným podľa osobitného predpisu.“. Doterajší text § 83 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

„(2) Odsek 1 sa vzťahuje aj na iné peňažné plnenie, ktoré nie je daňou, vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov uložených rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona.“.

Zánik daňového nedoplatku

Navrhuje sa ustanoviť zánik daňových nedoplatkov vo väzbe na zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý sa vzťahuje na „oddlženie“ fyzickej osoby, na možnosť zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer, ako aj na pohľadávky, ktoré daňový subjekt na základe reštrukturalizačného plánu nemusí plniť. Taktiež sa vzhľadom na § 75a Obchodného zákonníka ustanovuje, ktoré daňové nedoplatky sa na základe rozhodnutia súdu o dodatočnej likvidácii obnovujú a rovnako sa ustanovuje, že sa obnovujú zaniknuté daňové nedoplatky na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení oddlženia podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

V § 84 ods. 1 písmená f) a g) znejú:

„f) nasledujúcim po uplynutí  šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára alebo oddlženia podľa osobitného predpisu; rovnako zanikajú aj neprihlásené pohľadávky a pohľadávky nezaradené v splátkovom kalendári určenom súdom,

g) nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť; riadne a včas neprihlásené daňové nedoplatky zanikajú dňom nasledujúcim po dni zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu a skončení reštrukturalizácie.“.

V § 84 sa za odsek 3 vkladajú nové odseky 4 a 5, ktoré znejú:

„(4) Na základe právoplatného rozhodnutia súdu o dodatočnej likvidácii sa daňové nedoplatky zaniknuté podľa odseku 1 písm. c) obnovujú a možno ich uplatniť v rozsahu, v akom neboli uspokojené.

(5) Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení oddlženia⁴⁸) sa daňové nedoplatky zaniknuté podľa odseku 1 písm. f) obnovujú s pôvodnou vymáhateľnosťou a splatnosťou.“.

V § 84 ods. 6 sa slová „až 3“ nahrádzajú slovami „až 5“.

Premlčanie a zánik práva vymáhať daňový nedoplatok

Navrhuje sa doplniť plynutie premlčacej lehoty na vymáhanie daňového nedoplatku nadväzne na lehotu uvedenú v § 166 f zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého, pri zrušení oddlženia, sa pohľadávkam v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia. V § 85 ods. 1 prvej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak osobitný predpis neustanovuje inak.“.

Postúpenie daňového nedoplatku

Navrhuje sa, aby sa ustanovenie o postúpení daňovej pohľadávky rovnako uplatnilo aj na iné peňažné plnenie, ktoré nie je daňou.

V § 86 sa za odsek 7 vkladá nový odsek 8, ktorý znie:

„(8) Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa vzťahujú aj na iné peňažné plnenie, ktoré nie je daňou, uložené rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov.“.

Daňové exekučné konanie

Navrhuje sa ustanoviť, že ak daňový subjekt alebo iná osoba uplatnia návrh na vylúčenie majetku z daňovej exekúcie na súde, správca dane vo vzťahu k tomuto majetku odloží daňovú exekúciu až do právoplatného rozhodnutia súdu. V § 88 ods. 10 tretia veta znie: „Ak daňový dlžník alebo iná osoba uplatnia návrh na vylúčenie majetku z daňovej exekúcie na súde, správca dane vo vzťahu k tomuto majetku odloží daňovú exekúciu až do právoplatného rozhodnutia súdu.“.

 V § 90 ods. 2 písmeno i) znie:

„i) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.“.

V § 91 ods. 2 písm. e) sa vypúšťajú slová „právoplatných a“. V § 91 ods. 2 písmeno k) znie:

„k) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.“.

Ide o legislatívnu úpravu v súvisiacu s autorizáciou dokumentov pri elektronickom doručovaní.

Daňová exekučná výzva

Paragraf 91 sa precizuje nadväzne na znenie § 89, podľa ktorého je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie. Zároveň sa navrhuje elektronická komunikácia s bankou v prípade, ak sa rozširuje exekúcia na iný bankový účet, rovnako ako je to upravené v § 108 ods. 9, čím sa zefektívni celý proces výkonu rozhodnutia. V § 91 ods. 7 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Pri elektronickej komunikácii s poskytovateľom platobných služieb, ktorým je banka alebo pobočka zahraničnej banky, sa rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania doručí za podmienok uvedených v dohode uzatvorenej podľa § 108 ods. 9.“.

Odloženie daňovej exekúcie

Paragraf 95 sa dopĺňa o ďalší dôvod, kedy možno daňovú exekúciu odložiť, a to v prípade keď daňový dlžník, alebo iná osoba podajú návrh na súd na vylúčenie majetku z daňovej exekúcie. V § 95 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „alebo bol podaný návrh na súd na vylúčenie majetku z exekúcie inou osobou“.

Daňová exekúcia zadržaním vodičského preukazu

Z dôvodu efektívneho výberu daní a riadneho plnenia daňových povinností sa zavádza nový druh daňovej exekúcie, a to daňová exekúcia zadržaním vodičského preukazu a upravuje sa spôsob jej vykonania. Uvedený inštitút má najmä preventívny charakter. V prípade výkonu daňovej exekúcie týmto spôsobom je daňový dlžník nepriamo nútený na splnenie svojej povinnosti, aby mu mohol byť vodičský preukaz vrátený.

V § 98 sa odsek 1 dopĺňa písmenom i), ktoré znie: „i) zadržaním vodičského preukazu.“.

Za § 148 sa vkladá deviaty oddiel, ktorý vrátane nadpisu znie:

„DEVIATY ODDIEL

DAŇOVÁ EXEKÚCIA ZADRŽANÍM VODIČSKÉHO PREUKAZU

§ 148a

(1) Správca dane je oprávnený vykonať daňovú exekúciu zadržaním vodičského preukazu daňového dlžníka, pričom  rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania neobsahuje údaje uvedené v § 90 ods. 2 písm. f) a daňová exekučná výzva neobsahuje údaje uvedené v § 91 ods. 2 písm. i).

(2) Daňový exekučný príkaz na zadržanie vodičského preukazu správca dane doručí daňovému dlžníkovi a orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta pobytu daňového dlžníka.

(3) Právoplatné rozhodnutie o zastavení daňového exekučného konania správca dane bezodkladne doručí orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta pobytu daňového dlžníka.“.

Daňová exekúcia prikázaním iných peňažných pohľadávok

Navrhujú sa úpravy § 110 tak, aby správca dane mohol efektívnejšie vymáhať nedoplatok od daňového dlžníka. Do rozsahu zákazu nakladania sa zahŕňajú aj peňažné záväzky, ktoré vzniknú v budúcnosti medzi dlžníkom a poddlžníkom kontinuálne, v rámci ich obchodno-záväzkových vzťahov, pričom ide o ten istý právny dôvod – tú istú zmluvu. V § 110 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „tento zákaz sa vzťahuje aj na záväzok poddlžníka voči daňovému dlžníkovi, ktorý vznikne v budúcnosti.“. V § 110 ods. 10 sa vypúšťajú slová „a o pohľadávky fyzických osôb z ich podnikateľskej činnosti“.

Daňová exekúcia predajom hnuteľných vecí

Pri daňovej exekúcii predajom hnuteľných vecí sa navrhuje presne špecifikovať čas pristavenia motorového vozidla, aby nedošlo k mareniu výkonu exekúcie, napr. tým, že daňovník pristaví vozidlo v určený deň, avšak vo večerných hodinách.  V § 113 ods. 4 prvej vete sa slová „určenej lehote“ nahrádzajú slovami „určenom čase“.

Exekučné náklady a hotové výdavky

Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje, aby lehota na úhradu exekučných nákladov začala daňovému dlžníkovi plynúť odo dňa doručenia rozhodnutia správcu dane. V § 149 ods. 10 prvej vete sa slová „odo dňa, keď mu ich vyrubil správca dane rozhodnutím“ nahrádzajú slovami „odo dňa doručenia rozhodnutia“.

Pokuty

Navrhuje sa znížiť spodná hranica pokuty v prípadoch, keď daňový subjekt nesplní povinnosť uloženú rozhodnutím správcu dane a v prípadoch, keď nesplní niektorú z povinností nepeňažnej povahy. Ďalej sa ustanovuje spôsob výpočtu pokuty, keď daň bola daňovému subjektu vyrubená vyrubovacím rozkazom. Taktiež sa navrhuje ustanoviť, aby sa pokuta nevyrubila v prípade, ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, ktorým si zníži uplatnené vrátenie dane alebo uplatnený nárok podľa osobitného predpisu oproti nároku uvedenému v „riadnom“ daňovom priznaní a táto daň alebo nárok nebol ešte vrátený.

V § 155 ods. 1 písm. e) sa suma „60 eur“ nahrádza sumou „30 eur“. V § 155 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Pri vyrubení dane vyrubovacím rozkazom sa pokuta vypočíta spôsobom podľa prvej vety do dňa vyrubenia dane.“. V § 155 ods. 8 písmeno b) znie:

„b) daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, ktorým si zníži daňovým priznaním uplatnené vrátenie dane, alebo uplatnený nárok podľa osobitného predpisu¹) pred vrátením.“.

Konkurz a reštrukturalizácia

Nakoľko podľa daňového poriadku sa ekonomický pojem „pohľadávka“ označuje ako daňový nedoplatok, navrhuje sa spresniť, že na účely zákona o konkurze a reštrukturalizácii, sa daňový nedoplatok považuje za istinu pohľadávky, pričom za daňové nedoplatky sa považujú nedoplatky na dani, ako aj nedoplatky zo sankcií.

Zároveň sa navrhuje ustanoviť, kedy sa vzniknutý daňový nedoplatok bude považovať za vzniknutý po vyhlásení konkurzu, po začatí reštrukturalizačného konania alebo po rozhodujúcom dni. Taktiež sa do ustanovenia dopĺňa terminológia podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Nadpis šiestej časti zákona znie:

„ŠIESTA ČASŤ

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE KONKURZ, REŠTRUKTURALIZÁCIU A ODDLŽENIE“.

V § 158 odsek 1 znie:

„(1) Daňový nedoplatok sa na účely osobitného predpisu⁴⁸) považuje za istinu pohľadávky.“.

V § 158 odsek 3 znie:

„(3) Ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu, v deň začatia reštrukturalizačného konania alebo v kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“) alebo po vyhlásení konkurzu, po začatí reštrukturalizačného konania alebo po rozhodujúcom dni považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu, po začatí reštrukturalizačného konania alebo po rozhodujúcom dni.“.

V § 158 ods. 5 sa slovo „alebo“ nahrádza čiarkou a za slovo „reštrukturalizácie“ sa vkladajú slová „alebo po poskytnutí ochrany pred veriteľmi“.

Prechodné ustanovenia

Navrhujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2020 a od 1. januára 2021, podľa ktorých:

– vzory tlačív daňových priznaní, ktoré boli ustanovené podľa úpravy účinnej do 31. decembra 2019, zostávajú v platnosti pre to zdaňovacie obdobie na ktoré boli ustanovené.

– zoznam daňových subjektov, ktoré sú registrované a bolo im pridelené DIČ, zverejí FR SR na svojom webovom sídle najneskôr do konca prvého polroka 2021.

– správca dane do konca februára 2021 „z úradnej moci“ zaregistruje daňové subjekty, ktoré budú k 31. decembru 2020 zapísané v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, a ktoré ešte neboli zaregistrované. Správca dane taktiež zaregistruje daňový subjekt, ktorý po 31. decembri 2020 podá daňové priznanie, aj keď nie je jeho prvé daňové priznanie (bod 30), t. j. budú zaregistrované všetky daňové subjekty, ktoré podajú daňové priznanie, to zn. aj tie, ktoré doteraz registrované neboli napr. podávali daňové priznanie „len“ k príjmom zo závislej činnosti, a bude im pridelené DIČ a oznámené číslo osobného účtu daňovníka.

Za § 165h sa vkladajú § 165i a 165j, ktoré vrátane nadpisov znejú:

㤠165i

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2020

Vzory tlačív daňových priznaní ustanovených podľa § 15 v znení účinnom do 31. decembra 2019 zostávajú v platnosti pre príslušné zdaňovacie obdobia.“.

㤠165j

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2021

(1) Zoznam podľa § 52 ods. 15 v znení účinnom od 1. januára 2021 zverejní finančné riaditeľstvo najneskôr do 30. júna 2021.

(2) Správca dane zaregistruje podľa § 67 ods. 12 najneskôr do konca februára 2021 daňový subjekt, ktorý je k 31. decembru 2020 zapísaný v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a nie je do 31. decembra 2020  registrovaný. Správca dane primerane postupuje podľa § 67 ods. 12, aj ak ide o daňový subjekt, ktorý po  31. decembri 2020 podá daňové priznanie, ktoré nie je jeho prvé daňové priznanie.“.

Odporúčané ebooky

K téme