Novela zákona o DPH od 1. 1. 2020
Vláda schválila novelu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Zmenami a doplnením zákona o DPH dôjde k úprave existujúcich a vytvoreniu nových zákonných pravidiel upravujúcich cezhraničné dodanie tovaru medzi podnikmi v rámci EÚ za účelom dosiahnutia harmonizovaných pravidiel v EÚ v tejto oblasti.
Smernicou (EÚ) 2018/1910 sa zavádzajú spoločné pravidlá spočívajúce v
– uľahčení cezhraničného obchodovania s tovarom v rámci tzv. call-off stock úpravy,
– určení miesta dodania tovaru s prepravou, uskutočňovanou tzv. sprostredkujúcim subjektom alebo na jeho účet, v tzv. reťazových transakciách v rámci EÚ,
– doplnení, že identifikačné číslo pre DPH nadobúdateľa tovaru, pridelené iným členským štátom ako je členský štát začatia prepravy tovaru, predstavuje hmotnoprávnu podmienku pre oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu.
V súčasnosti neexistuje jednotná právna úprava regulujúca uplatňovanie pravidiel v EÚ vo vyššie uvedených situáciách. Nejednotným postupom členských štátov z hľadiska DPH tak dochádza k vytváraniu zbytočnej bariéry, ktorá bráni plynulému pohybu tovaru v rámci vnútorného trhu. Taktiež podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ identifikačné číslo pre DPH nadobúdateľa, pridelené iným členským štátom než tým, v ktorom začala preprava tovaru, nepredstavuje hmotnoprávnu podmienku oslobodenia dodania tovaru do iného členského štátu, čo spôsobuje problémy tak členským štátom, ako aj podnikateľom.
Cieľom smernice je eliminovať tieto problémy a zjednodušiť a uľahčiť dodávky tovaru v rámci EÚ vytvorením nových a doplnením existujúcich ustanovení. Z tohto dôvodu sa v zákone o DPH vyžaduje zmena dotknutých existujúcich a doplnenie nových ustanovení.
Zákonom č. 369/2018 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2020 do zákona o DPH doplnilo oslobodenie od dane pre transakcie týkajúce sa surovej ropy a minerálnych olejov, čím sa umožnilo obchodovanie s uskladnenou surovou ropou, motorovou naftou a benzínom na medzinárodných burzách. Takéto oslobodenie od dane obsahuje smernica Rady 2006/112/ES, ktorá umožňuje členským štátom zaviesť do svojej národnej legislatívy oslobodenie od dane pri transakciách spojených s medzinárodným obchodom. Ide predovšetkým o oslobodenie od dane dodávok tovarov, ktoré sú umiestnené v colných skladoch alebo iných skladoch. Novelou zákona sa právna úprava týkajúca sa oslobodenia od dane dopĺňa o podrobné pravidlá, ktoré stanovujú povinnosti zdaniteľných osôb uskutočňujúcich dodávky predmetných tovarov a upravujú vznik daňovej povinnosti, určenie osoby povinnej platiť daň v prípadoch, keď sa pri uvedených tovaroch ukončia režimy a situácie, v ktorých sa uplatnilo oslobodenie od dane pri transakciách v colných skladoch, osobitných skladoch a daňových skladoch, a povinnosti prevádzkovateľov uvedených skladov.
Novela nadobúda účinnosť od 1. januára 2020.
V prémiovej časti obsahu nájdete návrh zmien v konkrétnych paragrafoch:
- Režim call-off stock
- Miesto zdaniteľného obchodu
- Určenie základu dane pri bezodplatnom dodaní tovaru
- Znížená sadzba DPH na ubytovacie služby
- Podmienky pre oslobodenie od DPH
- Oslobodenie od dane v sklade
- Oprava odpočítanej dane zo služieb
- Pravidlá daňového zaobchádzania s hnuteľným investičným majetkom
- Osobitná úprava zdaňovania služieb cestovného ruchu
- Daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti
- Zrušenie registrácie
Registračná povinnosť
Podľa § 4 ods. 4 sa zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, pričom z dodania sa má dosiahnuť obrat 49 790 eur, nestáva platiteľom dane dňom dodania resp. dňom prijatia platby, ak ide o dodanie, ktoré je oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1. Dopĺňa sa, že rovnako sa zdaniteľná osoba nestáva platiteľom dane, ak dodá časť stavby, ktorou je jednotlivý byt, jednotlivý apartmán alebo jednotlivý nebytový priestor, ktorých dodanie je oslobodené od dane podľa § 38 ods. 7.
V § 5 sa rozširuje okruh dodaní tovarov a služieb v tuzemsku, z titulu výkonu ktorých zahraničná osoba nie je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň.
Režim call-off stock
V súlade s článkom 1 smernice Rady (EÚ) 2018/1910, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o harmonizáciu a zjednodušenie určitých pravidiel v systéme dane z pridanej hodnoty pre zdaňovanie obchodu medzi členskými štátmi, dochádza okrem iného k zavedeniu režimu call-off stock, ako povinnej úpravy pre všetky členské štáty, na základe ktorej sa preprava tovaru, ktorý je obchodným majetkom zdaniteľnej osoby (ďalej len „dodávateľ“), do iného členského štátu na účely jeho následného dodania vopred známemu odberateľovi – zdaniteľnej osobe identifikovanej pre daň v členskom štáte skončenia prepravy tovaru (ďalej len „odberateľ“) – nepovažuje, pri splnení ustanovených podmienok, za premiestnenie tovaru do iného členského štátu podľa § 8 ods. 4.
Zákon o DPH v účinnom znení už v § 11a obsahuje obdobnú úpravu (nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v osobitnom prípade), ktorá však upravuje pravidlá len v prípade, že Slovenská republika je členským štátom určenia prepravovaného tovaru dodávateľa. Keďže však smernica (EÚ) 2018/1910 obsahuje komplexné pravidlá upravujúce uplatňovanie DPH tak v členskom štáte začatia prepravy tovaru, ako aj v členskom štáte jej skončenia, sa v zákone o DPH vykonávajú príslušné zmeny, ktoré nielen dopĺňajú príslušné pravidlá pri uplatňovaní režimu call-off stock, ale aj zohľadňujú odlišnosti tohto režimu. Z týchto dôvodov sa zavádza nový § 8a a upravuje uvedený § 11a.
Za § 8 sa vkladá § 8a, ktorý znie:
„§ 8a
(1) Na účely tohto zákona sa režimom call-off stock rozumie situácia, keď sú splnené tieto podmienky:
- a) tovar je odoslaný alebo prepravený platiteľom alebo na jeho účet treťou osobou z tuzemska do iného členského štátu s tým, že tento tovar tam bude dodaný, a to neskôr a až po skončení prepravy, zdaniteľnej osobe, ktorá je oprávnená nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru podľa dohody uzatvorenej medzi touto zdaniteľnou osobou a platiteľom,
- b) platiteľ, ktorý odosiela alebo prepravuje tovar podľa písmena a), nemá sídlo ani prevádzkareň v členskom štáte, do ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený,
- c) zdaniteľná osoba, ktorej má byť tovar dodaný, je identifikovaná pre daň v členskom štáte, do ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený, a platiteľ podľa písmena a) pozná v čase začatia odoslania alebo prepravy tovaru jej obchodné meno a identifikačné číslo pre daň pridelené týmto členským štátom,
- d) platiteľ uviedol premiestnenie tovaru v záznamoch podľa § 70 ods. 2 písm. g),
- e) platiteľ uviedol v súhrnnom výkaze podľa 80 ods. 1 písm. e) identifikačné číslo pre daň pridelené zdaniteľnej osobe, ktorá nadobudne tovar, členským štátom, do ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený.
(2) Ak sú splnené podmienky podľa odseku 1 a prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník sa uskutoční v lehote podľa odseku 3, v čase prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na zdaniteľnú osobu podľa odseku 1 písm. c) alebo odseku 5 platí, že dodanie tovaru oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 sa považuje za uskutočnené platiteľom, ktorý tovar odoslal alebo prepravil alebo na účet ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený treťou osobou z tuzemska do iného členského štátu.
(3) Ak do 12 mesiacov po skončení prepravy tovaru v členskom štáte, do ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený, tento tovar nebol dodaný zdaniteľnej osobe, ktorej sa mal dodať podľa odseku 1 písm. c) alebo odseku 5, premiestnenie podľa § 8 ods. 4 prvej vety sa považuje za uskutočnené v deň, ktorý nasleduje po uplynutí 12 mesiacov, okrem situácií uvedených v odseku 6.
(4) Premiestnenie podľa § 8 ods. 4 prvej vety sa nepovažuje za uskutočnené, ak
- a) nedošlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník a tovar bol vrátený do tuzemska v lehote podľa odseku 3 a
- b) platiteľ, ktorý tovar odoslal alebo prepravil podľa odseku 1 písm. a), uviedol vrátenie tovaru v záznamoch podľa § 70 ods. 2 písm. g).
(5) Ak v lehote podľa odseku 3 zdaniteľnú osobu podľa odseku 1 písm. c) nahradila iná zdaniteľná osoba, premiestnenie podľa § 8 ods. 4 prvej vety sa nepovažuje za uskutočnené v okamihu tohto nahradenia, ak
- a) sú splnené podmienky podľa odseku 1 uplatniteľné s ohľadom na nahradenie zdaniteľnej osoby a
- b) platiteľ, ktorý tovar odoslal alebo prepravil podľa odseku 1 písm. a), uviedol nahradenie zdaniteľnej osoby
- v záznamoch podľa § 70 ods. 2 písm. g) a
- v súhrnnom výkaze podľa § 80 ods. 1 písm. f).
(6) Okamihom, keď sa v lehote podľa odseku 3 prestane plniť niektorá z podmienok podľa odsekov 1 a 5, premiestnenie podľa § 8 ods. 4 prvej vety sa považuje za uskutočnené. Ak je tovar dodaný inej osobe, ako je zdaniteľná osoba podľa odseku 1 písm. c) alebo odseku 5, posudzuje sa, že podmienky podľa odsekov 1 a 5 sa prestali plniť bezprostredne pred týmto dodaním. Ak je tovar odoslaný alebo prepravený do iného štátu, ako je členský štát, z ktorého bol tovar pôvodne odoslaný alebo prepravený, posudzuje sa, že podmienky podľa odsekov 1 a 5 sa prestali plniť bezprostredne predtým, ako sa odoslanie alebo preprava tovaru do iného štátu začala. Ak dôjde k zničeniu, strate alebo ku krádeži tovaru, posudzuje sa, že podmienky podľa odsekov 1 a 5 sa prestali plniť v deň, keď došlo k zničeniu, strate alebo ku krádeži tovaru; ak tento deň nie je možné určiť, v deň, keď sa zistilo, že tovar je zničený alebo chýba.“
V novom § 8a je zavedená definícia režimu call-off stock a sú ustanovené podmienky a následky uplatnenia tohto režimu z pozície Slovenskej republiky ako členského štátu začatia prepravy tovaru, t. j. členského štátu dodania. Pri splnení všetkých ustanovených podmienok, bude tovar premiestnený z tuzemska do iného členského štátu považovaný za dodaný dodávateľom s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 až v momente, v ktorom k nemu nadobudne právo nakladať ako vlastník určený odberateľ, na základe dohody uzavretej s dodávateľom, pričom na premiestnenie tovaru sa nebude prihliadať. Na druhej strane bude v tom istom momente dochádzať v členskom štáte, do ktorého bol tovar prepravený, k nadobudnutiu tovaru z iného členského štátu, pričom daňová povinnosť z nadobudnutia tovaru vznikne v súlade s bežnými pravidlami a osobou povinnou platiť daň z nadobudnutia tovaru bude určený odberateľ, ktorý získal právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v režime call-off stock
V prípade, že Slovenská republika bude členským štátom, do ktorého bol tovar prepravený, t. j. členským štátom nadobudnutia tovaru, uplatňovanie úpravy nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ako je nastavené v súčasnosti platnom a účinnom znení, už nebude možné. Z tohto dôvodu sa upravuje znenie § 11a, ktoré obsahuje už iba pravidlá stanovenia momentu, v ktorom pri splnení ustanovených podmienok režimu call-off stock v členskom štáte, z ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený, dôjde v tuzemsku k nadobudnutiu tovaru z iného členského štátu, ako aj určenia osoby, u ktorej sa toto nadobudnutie považuje za uskutočnené.
Pokiaľ ide o najpodstatnejšie zmeny navrhovaného režimu call-off stock oproti pravidlám ustanoveným v súčasnosti účinnom znení § 11a, za tie je potrebné považovať, okrem skutočnosti, že nové pravidlá reflektujú aj uplatňovanie zákona o DPH z pohľadu Slovenskej republiky ako členského štátu dodania, taktiež skutočnosť, že navrhovaná úprava nebráni jej uplatneniu v prípade, že dodávateľ má v členskom štáte skončenia prepravy pridelené identifikačné číslo pre daň, ako aj skutočnosť, že tovar musí byť dodaný osobe, pre ktorú je určený, do 12 mesiacov odo dňa skončenia prepravy.
Paragraf 11a vrátane nadpisu znie:
„§ 11a
Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v režime call-off stock
Ak je tovar odoslaný alebo prepravený do tuzemska z iného členského štátu v režime call-off stock a prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník sa uskutoční do 12 mesiacov po skončení prepravy tovaru do tuzemska, v čase prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na zdaniteľnú osobu platí, že nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorej sa tovar dodáva v tuzemsku.“
V § 44 písmeno c) znie:
„c) by nadobúdateľ tovaru mal nárok na vrátenie dane v plnom rozsahu podľa § 55a alebo § 56 až 58.“.“.
V súvislosti s režimom call-off stock saspresňuje ustanovenie o oslobodení nadobudnutia tovaru z iného členského štátu EÚ od dane.
Vedenie záznamov
Ďalšou úpravou je v § 70 ods. 4 ustanovená podrobná záznamová povinnosť pre obe zdaniteľné osoby zúčastnené v transakcii v režime call-off stock. V neposlednom rade sa režim call-off stock od v súčasnosti uplatňovaného odlišuje aj v tom, že dodávateľ bude povinný podať súhrnný výkaz dvakrát. Prvýkrát v období, v ktorom došlo k preprave tovaru do iného členského štátu a druhýkrát v období, v ktorom došlo k dodaniu tovaru.
Nový § 8a obsahuje aj následok nedodržania ustanovených podmienok pre uplatnenie režimu call-off stock, konkrétne, že v tam určených momentoch sa tovar považuje za premiestnený v zmysle § 8 ods. 4.
V § 70 sa odsek 2 dopĺňa písmenami g) a h), ktoré znejú:
- g) premiestnení tovaru, vrátení tovaru alebo nahradení zdaniteľnej osoby podľa 8a ods. 1 písm. c) v režime call-off stock, v rozsahu podľa osobitného predpisu,
- h) tovare, ktorý bol pre neho odoslaný alebo prepravený do tuzemska z iného členského štátu v režime call-off stock, v rozsahu podľa osobitného predpisu.
V § 70 sa odsek 4 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
- d) tovare, ktorý bol pre ňu odoslaný alebo prepravený do tuzemska z iného členského štátu v režime call-off stock, v rozsahu podľa osobitného predpisu.
V § 80 sa odsek 1 dopĺňa písmenami e) až g), ktoré znejú:
- e) odoslal alebo prepravil tovar v režime call-off stock,
- f) zdaniteľná osoba, pre ktorú bol tovar odoslaný alebo prepravený v režime call-off stock, bola nahradená inou zdaniteľnou osobou podľa § 8a ods. 5,
- g) tovar, ktorý bol odoslaný alebo prepravený v režime call-off stock, bol vrátený do tuzemska.
V § 80 sa odsek 4 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
- f) pri odoslaní alebo preprave tovaru v režime call-off stock identifikačné číslo pre daň zdaniteľnej osoby, ktorej sa má tovar dodať, a ak túto zdaniteľnú osobu nahradila iná zdaniteľná osoba podľa § 8a ods. 5, identifikačné číslo pre daň tejto zdaniteľnej osoby.
Prechodné ustanovenie
Keďže táto úprava by mohla ovplyvniť tak právne vzťahy, ako aj uplatňovanie pravidiel, ktoré sa viažu na tovar prepravený do tuzemska podľa v súčasnosti účinného § 11a, v prechodnom ustanovení sa určuje, aby sa v súvislosti s týmto tovarom dočasne predĺžila účinnosť doterajších pravidiel.
Za § 85kg sa vkladá § 85kh, ktorý vrátane nadpisu znie:
§ 85kh
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2020
Na tovar premiestnený z iného členského štátu do tuzemska podľa podmienok uvedených v § 11a v znení účinnom do 31. decembra 2019 sa vzťahuje § 11a v znení účinnom do 31. decembra 2019.
Miesto zdaniteľného obchodu
Do zákona sa dopĺňa nový paragraf 13a, ktorý je súčasťou nových pravidiel zavedených smernicou (EÚ) 2018/1910. V rámci štruktúry zákona o DPH je toto nové ustanovenie zaradené do časti upravujúcej „Miesto zdaniteľného obchodu“, nakoľko bezprostredne nadväzuje na pravidlo určenia miesta dodania tovaru, ktoré je spojené s prepravou. Toto nové ustanovenie má za cieľ ustanoviť jednoznačné pravidlo týkajúce sa priradenia prepravy tovaru pri tzv. reťazových transakciách v rámci územia EÚ. Reťazovými transakciami je potrebné rozumieť situácie, keď ten istý tovar je predmetom viacerých po sebe nasledujúcich dodaní, pričom odoslanie alebo preprava tohto tovaru sa uskutočňuje z jedného členského štátu do iného členského štátu, a to priamo od prvého dodávateľa konečnému odberateľovi v rámci reťazca.
Vyjasnenie priradenia prepravy tovaru v rámci reťazových obchodov spočíva v tom, že ak zabezpečuje prepravu odberateľ, t. j. zdaniteľná osoba, ktorá kupuje resp. nadobúda tovar od prvého dodávateľa (ďalej len „prostredná osoba“), odoslanie resp. preprava tovaru sa priradí k tomuto prvému dodaniu tovaru, čo v konečnom dôsledku znamená, že prvý dodávateľ uskutočňuje tzv. pohyblivú dodávku tovaru, a teda uplatní oslobodenie od DPH. Avšak, ak prostredná osoba oznámi prvému dodávateľovi identifikačné číslo pre DPH pridelené v členskom štáte, kde sa preprava tovaru začína uskutočňovať (pridelenie IČ DPH v ČŠ prvého dodávateľa), prepravu tovaru nemožno priradiť k dodaniu tovaru prvým dodávateľom, ale sa priradí k dodaniu tovaru uskutočnenému prostrednou osobou. V takomto prípade nemôže prvý dodávateľ uplatniť na dodanie tovaru pre prostrednú osobu oslobodenie od DPH. Rovnako sa priradenie odoslania alebo prepravy tovaru posúdi vo vzťahu k splneniu podmienok trojstranného obchodu. Aj na účely splnenia podmienok trojstranného obchodu bude rozhodujúce, aké IČ DPH oznámi prvý odberateľ (prostredná osoba) prvému dodávateľovi.
Paragraf 13a znie:
§ 13a
(1) Ak ten istý tovar je predmetom viacerých po sebe nasledujúcich dodaní a tento tovar bol odoslaný alebo prepravený z jedného členského štátu do druhého členského štátu priamo od prvého dodávateľa konečnému zákazníkovi v reťazci dodaní, odoslanie alebo preprava tovaru sa priradí len k dodaniu uskutočnenému pre prostrednú osobu. Ak prostredná osoba oznámila svojmu dodávateľovi identifikačné číslo pre daň, ktoré jej pridelil členský štát, z ktorého sa tovar odoslal alebo prepravil, odoslanie alebo preprava tovaru sa priradí len k dodaniu tovaru, ktoré uskutočnila prostredná osoba.
(2) Na účely odseku 1 je prostrednou osobou dodávateľ, ktorý v reťazci dodaní nie je prvým dodávateľom a ktorý odosiela alebo prepravuje tovar alebo na účet ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený treťou osobou.
(3) Priradenie prepravy podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje aj na odoslanie alebo prepravu tovaru prvým odberateľom alebo na jeho účet podľa § 45 ods. 1 písm. d).
V § 18 ods. 2 sa slová „uskladňovanie v colnom sklade“ nahrádzajú slovami „colné uskladňovanie“ Ide o terminologické zjednotenie pojmu v celom zákone.
Určenie základu dane pri bezodplatnom dodaní tovaru
Zrovnoprávňuje sa určenie základu dane pri bezodplatnom dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3, ktorý nie je odpisovaným majetkom podľa zákona o dani z príjmov, s určením základu dane pri bezodplatnom dodaní tovaru, ktorý je odpisovaným majetkom podľa zákona o dani z príjmov. V podstate ide o drobný hmotný majetok a na účel stanovenia základu dane sa určuje fikcia štvorročného rovnomerného odpisovania tohto majetku. Hlavným dôvodom úpravy základu dane pri bezodplatnom dodaní drobného hmotného majetku je zbaviť platiteľa dane povinnosti odviesť DPH z celej kúpnej ceny v prípade vyradenia drobného hmotného majetku po jeho dlhšom použití, kedy je najčastejšie darovaný rôznym sociálnym a charitatívnym zariadeniam.
Znížená sadzba DPH na ubytovacie služby
Zákonom č. 323/2018 Z. z., ktorým sa menil a doplnil zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, sa s účinnosťou od 1.1.2019 zaviedla znížená sadzba DPH na ubytovacie služby. Zákon vymedzil ubytovacie služby (príloha č. 7a zákona o DPH) odkazom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93, konkrétne na služby uvedené v kóde 55 CPA.
V záujme zjednotenia použitia pojmu „ubytovacie služby“ v celom zákone, sa v odseku 4 vymedzujú ubytovacie služby v nadväznosti na uvedené nariadenie. Vymedzenie ubytovacích služieb v odseku 4 v nadväznosti na uvedené nariadenie platiteľovi dane umožní správne posúdiť, či ním poskytovaná služba je vylúčená z oslobodenia od dane podľa § 38 ods. 3. Ubytovacími službami podľa skupín vymedzených priamo v zákone (§ 38 ods. 4) odkazom na štatistickú klasifikáciu sú najmä hotelové a podobné služby, turistické a ostatné krátkodobé ubytovacie služby, služby miest na táborenie a taktiež služby ubytovania v študentských ubytovacích zariadeniach alebo v ubytovniach pre robotníkov, avšak len za predpokladu, že ubytovanie je poskytnuté na obdobie menej ako tri mesiace.
V § 38 ods. 3 písmeno a) znie:
- a) ubytovacích služieb,
V § 38 odsek 4 znie:
(4) Na účely odseku 3 písm. a) ubytovacími službami sú služby, ktoré patria do skupín 55.1 až 55.3 a 55.9 štatistickej klasifikácie podľa osobitného predpisu; služby, ktoré patria do skupiny 55.9, sú ubytovacími službami, len ak sú poskytnuté na obdobie kratšie ako tri mesiace.
Podmienky pre oslobodenie od DPH
Platiteľ dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu EÚ môže uplatniť oslobodenie od DPH, len ak sú splnené hmotnoprávne podmienky pre oslobodenie od DPH.
Znenie § 43 odseku 1 sa spresňuje v súlade s článkom 138 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty novelizovaným smernicou (EÚ) 2018/1910. Zo znenia novelizovaného článku 138 smernice o DPH vyplýva, že jednou z hmotnoprávnych podmienok pre oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu je, že nadobúdateľ má pridelené identifikačné číslo pre DPH v inom členskom štáte ako je členský štát, kde sa začala preprava tovaru, pričom toto identifikačné číslo pre DPH musí nadobúdateľ oznámiť dodávateľovi.
Zo znenia odseku 9, ktorý bol doplnený do § 43 zákona o DPH na základe bodu 3 smernice (EÚ) 2018/1910, vyplýva, že dôležitou súčasťou podmienok pre oslobodenie od dane sa stáva aj samotné deklarovanie dodania tovaru do iného členského štátu v súhrnnom výkaze. Oslobodenie od dane správca dane neuzná, ak dodávateľ nepodá súhrnný výkaz alebo ak v súhrnnom výkaze uvedie nesprávne, neúplné alebo nepravdivé údaje. Oslobodenie od dane správca dane uzná vtedy, ak dodávateľ vie akýmkoľvek vierohodným spôsobom preukázať, že neúmyselne a v dobrej viere uviedol nesprávne alebo neúplné údaje v súhrnnom výkaze a následne tieto skutočnosti doloží napr. dodatočným súhrnným výkazom, alebo na základe výzvy správcu dane poskytne správne a úplné údaje.
V § 43 odsek 1 znie:
(1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak
a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a
b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.
Paragraf 43 sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie:
(9) Oslobodenie od dane podľa odsekov 1 a 4 sa neuzná, ak dodávateľ nepodal súhrnný výkaz za príslušné obdobie alebo údaje v podanom súhrnnom výkaze sú nesprávne, nepravdivé alebo neúplné; to neplatí, ak dodávateľ dostatočne odôvodní nepodanie súhrnného výkazu, nesprávnosť údajov alebo neúplnosť údajov v súhrnnom výkaze.
Oslobodenie od dane v sklade
Zákonom č. 369/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, bolo do zákona o DPH s účinnosťou od 1. januára 2020 zavedené nové ustanovenie § 48c, upravujúce oslobodenie od dane pri určitých zdaniteľných obchodoch spojených s medzinárodným obchodom. Ide o transpozíciu čl. 154 a nasl. smernice o DPH v platnom znení.
Oslobodenie od dane sa týka zdaniteľných obchodov s presne špecifikovanými tovarmi uvedenými v prílohe č. 9 zákona o DPH, ak sú dodané v colných skladoch a v osobitných skladoch alebo v daňových skladoch , alebo sú posledné zmienené tovary dovezené či nadobudnuté v tuzemsku a sú určené na umiestnenie do daňového skladu. Taktiež je v závislosti od tovaru a situácie uplatňované oslobodenie od dane aj na poskytnutie určitých služieb.
Zákon č. 369/2018 Z. z. v tejto súvislosti okrem iného ustanovil limitáciu oslobodenia od dane, sumu splatnej dane pri ukončení spomínaných režimov a situácií a v súvislosti s ukončením režimu alebo situácií ako osobu povinnú platiť ustanovuje osobu, ktorá spôsobí, že sa na tovar prestane vzťahovať režim alebo situácia uvedená v § 48c ods. 1 a 2. Vzhľadom na logiku pravidiel systému DPH a ich nastavenie v § 48ca až § 48e je touto osobou potrebné rozumieť osobu, ktorá má v čase, keď sa na tovar prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie alebo v čase vyňatia tovaru z osobitného či daňového skladu, právo nakladať s tovarom ako vlastník. Ide totiž o osobu, ktorá benefitovala z oslobodenia predchádzajúceho dodania od dane, ktoré by za normálnych okolností podliehalo zdaneniu DPH. Taktiež sa v § 48d zaviedla definícia pojmu „osobitný sklad“.
Úpravou sa vo vzťahu ku všetkým zavedeným oslobodeniam od dane uvedeným v § 48c, z dôvodu právnej istoty výslovne uvádza, že sa uplatňujú len na dodanie predmetných tovarov umiestnených v tuzemských skladoch, resp. na dovoz, dodanie či nadobudnutie týchto tovarov v tuzemsku, pokiaľ sú určené na umiestnenie do daňového skladu v tuzemsku, dochádza k vymedzeniu služieb, ktorých poskytnutie je v súvislosti s dotknutým tovarom taktiež oslobodené od dane a ustanovuje sa registračná povinnosť zahraničných osôb, ktoré budú osobou povinnou platiť daň z dôvodu ukončenia uplatňovania režimov a situácií na dotknutý tovar. Keďže cieľom oslobodení od dane zavedených zákonom č. 369/2018 Z. z. je zlepšiť podmienky a podporiť medzinárodný obchod s dotknutými tovarmi v Slovenskej republike, zahraničné osoby, ktoré v tuzemsku uskutočňujú výlučne plnenia oslobodené od dane podľa § 48c ods. 1 a 2, nebudú v tuzemsku povinné sa registrovať pre daň.
V § 48c ods. 5 sa na konci pripájajú tieto vety: „Ak osoba podľa prvej vety nie je platiteľom, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň predtým, ako sa na tovar prestane vzťahovať režim alebo situácia uvedená v odsekoch 1 a 2. Na registráciu sa vzťahujú § 4 ods. 3 a § 5 ods. 2.“.
Oslobodenie od dane v colnom sklade
Pokiaľ ide o vecný rozsah oslobodenia od dane dodania tovarov a služieb v colných skladoch, zákonom č. 369/2018 Z. z. bolo ustanovené, že sa vzťahuje len na položku uvedenú v časti I prílohy č. 9 a na dodanie služieb súvisiacich s týmto tovarom, ktoré sú poskytnuté v colnom sklade. Úpravou sa v časti I prílohy č. 9 zužuje kategória tovarov, na ktoré sa uplatní oslobodenie od dane, len na surovú ropu. Taktiež sa ustanovuje, že dodanie surovej ropy a poskytnuté služby sa oslobodia od dane len ak sa tieto dodania uskutočnia vo verejnom colnom sklade typu I.
Vo vzťahu k oslobodeniu od dane v colnom sklade sa v § 48ca ustanovujú osobitné pravidlá, ktoré sa uplatnia na prípady, ak osoba, ktorá kúpila surovú ropu s oslobodením od dane, spôsobí, že sa na tento tovar prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie v iných prípadoch, ako je ukončenie tohto colného režimu v súvislosti s dodávkou tovaru (napr. vyňatie tovaru zo skladu, prepustenie do colného režimu aktívny zušľachťovací styk a pod.). V takejto situácii sa oslobodenie od dane uplatnené na predchádzajúce dodanie tovaru a na služby, ktoré táto osoba v súvislosti s uskladneným tovarom prijala, zruší a táto osoba bude povinná zaplatiť daň. Ak by však osoba surovú ropu uskladnila do colného skladu a táto istá osoba spôsobí, že sa na surovú ropu prestane vzťahovať tento colný režim, bude dochádzať len k zrušeniu oslobodenia služieb prijatých v colnom sklade v súvislosti s tam uskladneným tovarom. V ustanovení § 48ca ods. 2 sa taktiež z dôvodu právnej istoty uvádza, že ak pôjde o ukončenie colného režimu colné uskladňovanie v súvislosti s vývozom uskladnenej surovej ropy, oslobodenie prijatých služieb sa nezruší, pokiaľ sú tieto služby oslobodené od dane podľa § 47 ods. 6.
Pokiaľ dôjde k ukončeniu colného režimu colné uskladňovanie v súvislosti s dodaním tovaru, k zrušeniu oslobodenia pri dodaní surovej ropy a služieb, ktoré predchádzali tomuto ukončeniu nebude dochádzať, a na dodanie surovej ropy, v súvislosti s ktorým dochádza k ukončeniu tohto colného režimu, sa uplatnia bežné pravidlá DPH.
Je taktiež potrebné dodať, že vznik daňovej povinnosti pri dovoze tovaru podľa § 21 ods. 1 a spôsob určenia základu dane pri dovoze tovare podľa § 24 nebude ani v jednom z popísaných prípadov dotknutý.
V § 48ca sa ďalej ustanovujú povinnosti osôb, ktoré vlastnia surovú ropu v čase, keď sa s ňou v colnom sklade obchodujú, ako aj keď sa na ňu prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie. Taktiež sa zavádzajú záznamové a aj oznamovacie povinnosti prevádzkovateľov colných skladov voči správcovi dane, ktorým je daňový úrad. Týmito povinnosťami sa sleduje uľahčenie výkonu správy daní a identifikácie sumy dane, ktorá sa pri ukončení predmetného colného režimu stáva splatnou. Súčasne sa zavádza spoločná a nerozdielna zodpovednosť prevádzkovateľa colného skladu, ktorá vznikne len v prípade, ak prevádzkovateľ, v rozpore so zákazom ustanoveným v § 48ca ods. 6, umožní vlastníkovi surovej ropy túto fyzicky vyňať z priestorov colného skladu bez toho, aby si vlastník voči prevádzkovateľovi splnil povinnosti pred vyňatím tovaru (oznámiť identifikačné číslo pre DPH a doručiť mu faktúru o predaji/kúpe surovej ropy) a súčasne si vlastník nesplnil povinnosť zaplatiť daň. Nakoľko v takýchto prípadoch nebude v zásade známa suma, z ktorej sa má vypočítať splatná daň, zavádza sa spôsob jej určenia, ak prevádzkovateľ nevie preukázať sumu, za ktorú bola surová ropa takto vyňatá z colného skladu, predaná inej osobe, respektíve kúpená v colnom sklade s uplatnením oslobodenia od dane.
Nakoľko oslobodenie od dane pri dodaní tovaru v colnom sklade sa uplatňuje na tovar, ktorý nie je v zmysle colných predpisov tovarom Únie, je smernicou o DPH vyžadované, aby sa identické oslobodenia od dane uplatňovali aj na taký istý tovar, ktorý má štatút tovaru Únie. Z uvedeného dôvodu bolo zákonom č. 369/2018 Z. z. zavedené oslobodenie od dane pri dodaní tovaru uvedeného v časti I prílohy č. 9 v osobitnom sklade a na dodanie služieb poskytnutých v osobitnom sklade, ktoré súvisia s týmto tovarom.
(5) Záznamy podľa odseku 4 je prevádzkovateľ colného skladu povinný uchovávať desať rokov od konca kalendárneho roka, ktorého sa týkajú, a tieto na požiadanie predložiť daňovému úradu.
Oslobodenie od dane v osobitnom sklade
Zmenami a doplneniami § 48d sa nanovo definuje pojem „osobitný sklad“, podmienky, ktoré musí spĺňať tak miesto určené ako sklad, ako aj prevádzkovateľ osobitného skladu a postup správcu dane, ktorým je daňový úrad, pri vydávaní povolenia na prevádzkovanie osobitného skladu. Prevádzkovateľ osobitného skladu by mal byť povinný zložiť zábezpeku na daň, pričom sa určuje spôsob, ako mu bude táto povinnosť uložená a spôsob výpočtu výšky tejto zábezpeky. V prípade, že daňový úrad prikročí k jej použitiu (prípady, kedy prevádzkovateľ osobitného skladu umožní vyňatie surovej ropy bez toho, aby si vlastník tovaru vynímajúci surovú ropu splnil osobitne ustanovené povinnosti a súčasne nezaplatil daň v lehote jej splatnosti), bude prevádzkovateľ osobitného skladu povinný doplniť zábezpeku do pôvodnej výšky, v akej bola vypočítaná. Nová úprava taktiež ustanovuje, na základe akých skutočností bude dochádzať k zániku povolenia na prevádzkovanie osobitného skladu alebo k odňatiu povolenia.
Identicky ako v ustanovení § 48ca sa aj v § 48d ustanovujú osobitné pravidlá pre prípad, že vlastník tovaru vyjme surovú ropu z osobitného skladu a nejde o vyňatie v súvislosti s jej dodaním inej osobe, ďalej povinnosti osôb, ktoré vlastnia surovú ropu, voči prevádzkovateľovi osobitného skladu v čase, kedy sa surová ropa dodáva oslobodená od dane v osobitnom sklade a v čase jej vyňatia z tohto skladu. Taktiež sa zavádzajú záznamové povinnosti ako aj oznamovacie povinnosti prevádzkovateľa osobitného skladu voči daňovému úradu.
Zavádza sa spoločná a nerozdielna zodpovednosť prevádzkovateľa osobitného skladu v prípade, ak umožní, v rozpore so zákazom ustanoveným v § 48d ods. 19, vlastníkovi fyzicky vyňať surovú ropu z osobitného skladu bez toho, aby si vlastník voči prevádzkovateľovi skladu splnil povinnosti pred vyňatím tovaru (oznámiť identifikačné číslo pre DPH a doručiť mu faktúru o predaji/kúpe surovej ropy) a súčasne vlastník nesplnil povinnosť zaplatiť daň. Keďže jednou z podmienok na prevádzkovanie osobitného skladu je zloženie zábezpeky, daňový úrad v prípade, že úhradu nezaplatenej dane bude požadovať od prevádzkovateľa osobitného skladu, použije na úhradu túto zábezpeku. Pravidlá pre určenie dlžnej sumy dane v tomto špecifickom prípade sú navrhnuté identicky ako pri colných skladoch.
webovom sídle Svetovej banky pred podaním žiadosti podľa odseku 3 prepočítanej na eurá; na prepočet sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou v prvý deň kalendárneho mesiaca, v ktorom daňový úrad vydal rozhodnutie, alebo nasledujúci deň, ak nebol v tento deň referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený. Zábezpeka na daň sa skladá zložením peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad. Zo zloženej zábezpeky na daň platiteľ nemá nárok na úroky.
(17) Prevádzkovateľ osobitného skladu je povinný viesť záznamy v členení podľa kalendárnych mesiacov o
Oslobodenie od dane v daňovom sklade
Keďže v súvislosti s motorovým benzínom a naftou sa od 1. januára 2020 má uplatňovať oslobodenie od dane nielen na ich dodanie v daňovom sklade a na poskytnutie služieb súvisiacich s týmito tovarmi v daňovom sklade, ale aj na ich dovoz, dodanie alebo nadobudnutie v tuzemsku z iného členského štátu za podmienky, že sú určené na umiestnenie do daňového skladu v tuzemsku, a na dodanie služieb súvisiacich s jednotlivými uvedenými zdaniteľnými obchodmi /§ 48c ods. 2 písm. a) až d) v platnom znení/, sa v § 48c ods. 2 v spojení s § 48e ustanovujú a spresňujú podmienky oslobodenia od dane a určujú práva a povinnosti dotknutých osôb v závislosti od jednotlivých oslobodení od dane.
vety, colný úrad bezodkladne uvoľní alebo vráti zábezpeku na daň podľa odseku 1. Ak daň nie je zaplatená v lehote splatnosti, na úhradu dane sa použije zábezpeka na daň zložená podľa odseku 1; použitie zábezpeky na daň daňový úrad písomne oznámi prevádzkovateľovi daňového skladu.
(11) Záznamy podľa odseku 10 je prevádzkovateľ daňového skladu povinný uchovávať desať rokov od konca kalendárneho roka, ktorého sa týkajú, a tieto na požiadanie predložiť daňovému úradu.
Motorový benzín a nafta sú tovary, ktoré podliehajú spotrebnej dani z minerálneho oleja na základe zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov. Zákon o spotrebnej dani pritom ustanovuje prísne pravidlá a podmienky zaobchádzania s týmito tovarmi v situácii, keď sa nachádzajú v režime pozastavenia spotrebnej dane, teda v situácii, kedy ešte nie sú určené na spotrebu. Nakoľko zákon č. 369/2018 Z. z. ustanovil oslobodenie od dane vybraných zdaniteľných obchodov s týmito tovarmi v situáciách, kedy sa nachádzajú práve v režime pozastavenia spotrebnej dane, podmienky oslobodenia od dane a práva a povinnosti dotknutých zdaniteľných osôb budú do určitej miery korešpondujúce s podmienkami a právami a povinnosťami, ktoré vyplývajú zo zákona o spotrebnej dani.
Paragraf 48e v ods. 1 a 4 určuje ako podmienku oslobodenia od dane v prípade, že motorový benzín a nafta sú predmetom prepravy do daňového skladu v tuzemsku, respektíve medzi dvomi daňovými skladmi, zloženie zábezpeky na sumu dane, ktorá by bola splatná, ak by sa na dovoz, respektíve dodanie tovaru neuplatnilo oslobodenie od dane. Túto zábezpeku bude v prospech colného úradu skladať prevádzkovateľ daňového skladu, do ktorého sú motorový benzín alebo motorová nafta určené na umiestnenie v prípade oslobodenia podľa § 48c ods. 2 písm. a), respektíve prevádzkovateľ daňového skladu, z ktorého sa tieto tovary prepravujú v prípade oslobodenia podľa § 48c ods. 2 písm. b). Zábezpeka bude vrátená alebo uvoľnená, ak budú splnené podmienky na vrátenie alebo uvoľnenie zábezpeky zloženej na účely spotrebnej dane podľa zákona o spotrebnej dani. Ak tovar do určeného daňového skladu nedorazí a vlastník tovaru daň v ustanovenej lehote v prospech daňového úradu nezaplatí, zábezpeka bude použitá na úhradu splatnej dane. Pôjde o špecifický prípad spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti prevádzkovateľa daňového skladu za nezaplatenú daň. Ak prevádzkovateľ daňového skladu zábezpeku pred začatím prepravy tovaru nezloží, dovoz tovaru, resp. dodanie tovaru v tuzemsku, nebudú môcť byť oslobodené od dane.
Z ustanovenia je teda zrejmé, že v prípade tovaru prepravovaného z tretieho štátu do daňového skladu v tuzemsku alebo tovaru prepravovaného medzi dvomi daňovými skladmi v tuzemsku, na dovoz alebo dodanie ktorého sa uplatní oslobodenie od dane, sa zavádza delená vecná príslušnosť pri správe dane, keďže na časť správy zábezpeky bude vecne príslušným správcom dane colný úrad; na ostatné činnosti a postupy pri správe dane bude vecne príslušným správcom daňový úrad.
V prípade zdaniteľných obchodov oslobodených od dane podľa § 48c ods. 2 písm. c) a d) úprava nevyžaduje ako podmienku oslobodenia od dane zloženie zábezpeky prevádzkovateľom daňového skladu. Podobne ako v § 48ca a § 48d sa ustanovujú osobitné pravidlá pre prípad, že vlastník tovaru vyjme motorový benzín alebo naftu z daňového skladu a nejde o vyňatie v súvislosti s jej dodaním inej osobe, to znamená povinnosti osôb, ktoré vlastnia dotknuté tovary v čase uskutočňovania dodania týchto tovarov s oslobodením od dane a v čase ich vyňatia z daňového skladu, voči prevádzkovateľovi daňového skladu, ako aj záznamové a oznamovacie povinnosti prevádzkovateľa daňového skladu. Taktiež, ako je tomu aj v prípade § 48ca, sa súčasne zavádza spoločná a nerozdielna zodpovednosť prevádzkovateľa daňového skladu, ktorá vznikne len v prípade, že v rozpore so zákazom ustanoveným v § 48e ods. 12 umožní vlastníkovi motorového benzínu alebo nafty tieto fyzicky vyňať z priestorov daňového skladu bez toho, aby si vlastník tovaru voči prevádzkovateľovi splnil ustanovené povinnosti pred vyňatím tovaru (oznámiť identifikačné číslo pre DPH a doručiť mu faktúru o predaji/kúpe motorového benzínu alebo nafty) a súčasne vlastník nesplnil povinnosť zaplatiť daň. Nakoľko v takýchto prípadoch nebude v zásade známa suma, z ktorej sa má vypočítať splatná daň, navrhuje sa zaviesť spôsob výpočtu dane na základe jej trhovej ceny týchto tovarov v deň, keď boli vyňaté z daňového skladu, okrem prípadu, ak prevádzkovateľ vie preukázať sumu, za ktorú boli tovary takto vyňaté zo skladu predané inej osobe, respektíve kúpené v daňovom sklade s uplatnením oslobodenia od dane.
Súčasne sa v § 49 ods. 2 písm. b) ustanovuje, aby platitelia dane, ktorým vznikne povinnosť platiť daň z dôvodu vyňatia tovarov z jednotlivých skladov bez toho, aby toto súviselo bezprostredne s dodaním dotknutých tovarov inej osobe (§ 48ca ods. 1, § 48d ods. 14 a § 48e ods. 7), boli pri splnení ostatných podmienok zavedených v § 49 a § 51, oprávnení odpočítať túto daň.
V § 49 ods. 2 písm. b) sa za slovo „podľa“ vkladajú slová „§ 48c ods. 5 a“.
V prílohe č. 9 časti I sa slová „2709 00 90 Ropné oleje a oleje získané z bitúmenových nerastov, surové Ostatné“ nahrádzajú slovami „ex 2709 00 90 Ropné oleje a oleje získané z bitúmenových nerastov, surové – Ostatné – len surová ropa“.
Oprava odpočítanej dane zo služieb
V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora sa navrhuje zavádza mechanizmus opravy odpočítanej dane zo služieb, ktoré boli vykonané na investičnom majetku platiteľa dane, pri nadobudnutí ktorého platiteľ dane neuplatnil odpočítanie dane. Podľa nových pravidiel bude platiteľ dane povinný opraviť odpočítanú daň len z tých služieb, ktoré viedli k trvalému zvýšeniu hodnoty investičného majetku v prípadoch, keď predmetný investičný majetok dodá na svoju osobnú spotrebu, osobnú spotrebu svojich zamestnancov alebo ho dodá bezodplatne (§ 8 ods. 3 zákona o DPH).
Ustanovuje sa maximálne obdobie, počas ktorého bude platiteľ dane v prípade dodania tohto investičného majetku na iný účel ako na podnikanie povinný opraviť odpočítanú daň z týchto služieb, a to 60 kalendárnych mesiacov od zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil odpočítanie dane v prípade, že ide o služby vykonané na hnuteľnom investičnom majetku, a 240 kalendárnych mesiacov od zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k uplatneniu nároku na odpočítanie dane, ak ide o služby vykonané na nehnuteľnom investičnom majetku, ktorým sú stavby, stavebné pozemky, byty a nebytové priestory. Platiteľ dane bude povinný vrátiť DPH za obdobie, v ktorom nebude dotknutý investičný majetok po zhodnotení o predmetné služby využívaný na účely podnikania.
Za § 53 sa vkladá § 53a, ktorý znie:
§ 53a
(1) Ak platiteľ uplatnil odpočítanie dane zo služby vykonanej na investičnom majetku uvedenom v § 54 ods. 2 písm. a) alebo písm. b), pri nadobudnutí ktorého neuplatnil odpočítanie dane, a táto služba viedla k trvalému zvýšeniu hodnoty investičného majetku, je povinný opraviť odpočítanú daň z tejto služby v zdaňovacom období, v ktorom tento investičný majetok dodá na svoju osobnú spotrebu, na osobnú spotrebu svojich zamestnancov alebo dodá investičný majetok bezodplatne.
(2) Odpočítanú daň zo služby vykonanej na investičnom majetku uvedenom v § 54 ods. 2 písm. a) platiteľ opraví vo výške, ktorá sa vzťahuje na obdobie, ktoré začína kalendárnym mesiacom, v ktorom platiteľ tento investičný majetok dodal podľa odseku 1, a končí uplynutím 60. kalendárneho mesiaca od uplatnenia odpočítania dane. Odpočítanú daň zo služby vykonanej na investičnom majetku uvedenom v § 54 ods. 2 písm. b) platiteľ opraví vo výške, ktorá sa vzťahuje na obdobie, ktoré začína kalendárnym mesiacom, v ktorom platiteľ tento investičný majetok dodal podľa odseku 1, a končí uplynutím 240. kalendárneho mesiaca od uplatnenia odpočítania dane. Pri oprave odpočítanej dane platiteľ zohľadní pomerné odpočítanie dane zo služby vykonanej na investičnom majetku.
Pravidlá daňového zaobchádzania s hnuteľným investičným majetkom
Ustanovujú sa pravidlá daňového zaobchádzania s hnuteľným investičným v prípadoch, v ktorých platiteľ dane v priebehu päťročného obdobia na úpravu odpočítanej dane dodá tento hnuteľný investičný majetok.
§ 54d sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
(4) Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. a) s uplatnením dane alebo s oslobodením od dane s možnosťou odpočítania dane, posudzuje sa tento majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný len na podnikanie.
Osobitná úprava zdaňovania služieb cestovného ruchu
V čase vzniku daňovej povinnosti poskytovateľ služieb cestovného ruchu odvádza daň z prirážky, ktorú zväčša vypočíta z predpokladaných cien, ktoré má zaplatiť za obstarané služby cestovného ruchu, pretože skutočnú výšku nákladov za obstarané služby pozná až neskôr, t. j. v čase po vzniku daňovej povinnosti. Vzhľadom na to, že štát má nárok na daň z prirážky určenej ako rozdiel medzi sumou požadovanou od zákazníka a skutočnými nákladmi cestovnej kancelárie za služby príp. tovary obstarané od iných osôb, bolo potrebné osobitnú právnu úpravu pre uplatňovanie dane cestovnými kanceláriami zosúladiť s čl. 308 smernice o DPH tak, že sa do § 65 doplnili ustanovenia o oprave základu dane (ods. 10 až 12).
Zavádza sa povinnosť vykonať opravu základu dane, ak po vzniku daňovej povinnosti vznikne rozdiel medzi kalkulovanou prirážkou a skutočnou prirážkou cestovnej kancelárie. K oprave teda platiteľ dane pristúpi najmä vtedy, ak dôjde k rozdielu medzi predpokladanými nákladmi, ktoré tvoria podklad cenovej kalkulácie jednotlivých zájazdov, a skutočnými nákladmi na zájazd. Platiteľ dane je povinný opraviť základ dane, ak je rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane vyšší, a ak je rozdiel nižší, platiteľ dane má právo opraviť základ dane. Opravu základu dane vykoná platiteľ dane aj vtedy, ak zvýši alebo zníži cenu za balík služieb cestovného ruchu voči cestujúcemu.
Platiteľ dane vykoná opravu základu dane týkajúcu sa dotknutých plnení len raz za kalendárny rok. Z dôvodu doplnenia právnej úpravy týkajúcej sa opravy základu dane pri poskytnutí služieb cestovného ruchu bolo potrebné spresniť znenie odseku 3.
V § 65 ods. 3 prvá veta znie: „Základom dane pri predaji služieb cestovného ruchu je kladný rozdiel medzi celkovou predajnou cenou požadovanou od zákazníka a skutočnými nákladmi cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb; ak v čase vzniku daňovej povinnosti nie sú známe skutočné náklady, základ dane sa určí ako rozdiel medzi celkovou predajnou cenou požadovanou od zákazníka a predpokladanými nákladmi cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb.“.
Paragraf 65 sa dopĺňa odsekmi 10 až 12, ktoré znejú:
(10) Cestovná kancelária je povinná opraviť základ dane a výšku dane pri službách cestovného ruchu, ak po vzniku daňovej povinnosti
a) sú skutočné náklady cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb nižšie ako predpokladané náklady, ktoré cestovná kancelária použila pri určení základu dane pri vzniku daňovej povinnosti,
b) nastala iná skutočnosť, ktorá má za následok zvýšenie základu dane.
(11) Cestovná kancelária môže opraviť základ dane a výšku dane pri službách cestovného ruchu, ak po vzniku daňovej povinnosti
a) sú skutočné náklady cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb vyššie ako predpokladané náklady, ktoré cestovná kancelária použila pri určení základu dane pri vzniku daňovej povinnosti,
b) nastala iná skutočnosť, ktorá má za následok zníženie základu dane.
(12) Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou podľa odsekov 10 a 11 sa uvedie v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k zvýšeniu základu dane alebo zníženiu základu dane.
Osoby povinné platiť daň správcovi dane
V súlade s inštitútom spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti prevádzkovateľov skladov, v ktorých sú dodania určitých tovarov oslobodené od dane (§ 48ca ods. 6, § 48d ods. 19 a § 48e ods. 12), sa mechanizmus prenosu daňovej povinnosti pri dodaniach uskutočnených v tuzemsku zahraničnou osobou v prospech tuzemských zdaniteľných osôb nebude uplatňovať na dodanie tovaru uskutočnené v jednotlivých typoch skladov v tuzemsku, na ktoré nie je možné uplatniť oslobodenie od dane. V praxi pôjde o dodania tovaru zahraničnou osobou pre tuzemskú zdaniteľnú osobu, v súvislosti s ktorými dochádza buď k ukončeniu colného režimu colné uskladňovanie alebo k vyňatiu tovaru z osobitného skladu alebo daňového skladu.
V § 69 odsek 2 znie:
(2) Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná platiť daň pri
- a) službách uvedených v 16 ods. 1 až 4, 10 a 11, ktoré tejto zdaniteľnej osobe dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania služby je v tuzemsku,
- b) tovare, ktorý tejto zdaniteľnej osobe dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania tovaru je v tuzemsku, okrem
- tovaru dodaného formou zásielkového predaja,
- tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti I, na dodanie ktorého vo verejnom colnom sklade typu I nie je možné podľa § 48c ods. 1 písm. a) uplatniť oslobodenie od dane,
- tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti I, na dodanie ktorého v osobitnom sklade nie je možné podľa § 48c ods. 1 písm. b) uplatniť oslobodenie od dane,
- tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti II, na dodanie ktorého v daňovom sklade nie je možné podľa § 48c ods. 2 písm. c) uplatniť oslobodenie od dane.
Daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti
Z dôvodu zavedenia ďalšej povinnosti platiť daň podľa § 48c ods. 5 vypúšťa odkaz na § 69, čím sa ustanoví pre zahraničné osoby povinnosť podať daňové priznanie pre každý prípad vzniku daňovej povinnosti. Súčasne sa dopĺňa pre zahraničné osoby povinnosť podať daňové priznanie aj v prípade, ak nadobudnú tovar s oslobodením od dane podľa § 44.
V § 78 ods. 2 prvej vete sa vypúšťajú slová „podľa § 69“ a za slová „podľa § 45“ sa vkladá čiarka a slová „nadobudol tovar s oslobodením od dane podľa § 44“.
Zrušenie registrácie
V § 81 odseku 6 druhá veta znie: Daň sa vypočíta zo základu dane podľa § 22 ods. 5.Táto úprava zjednocuje spôsob vypočítania dane pri zrušení registrácie platiteľa so spôsobom výpočtu dane pri bezodplatnom dodaní tovaru.
Ing. Lenka Falatová študovala manažment na ekonomickej univerzite. Následne pôsobila niekoľko rokov ako produktová manažérka vydavateľstva odbornej literatúry, kde sa venovala problematike živnostenského podnikania, daní, účtovníctva, ale aj školstva a odpadového hospodárstva. Následne pracovala na pozícii produktovej manažérky a projektovej manažérky. Venuje sa tiež problematike E-commerce, AI a automatizácii a procesnej analýze v podnikoch.