FOAF.sk - Aký má firma zisk? Kto ju vlastní? Kto má dlhy? Zistite TU

Parlament schválil vyše 100 opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia. Aké to sú?

13. júla 2020 Autor Ing. Lenka PajtinkováZdroj Podnikam.sk Tlačiť

Podnikateľské prostredie na Slovensku čakajú veľké zmeny. Parlament schválil zákon z dielne ministerstva hospodárstva, označovaný aj ako lex korona, ktorý obsahuje opatrenia na pomoc podnikateľskému sektoru zasiahnutému koronakrízou. Týmto zákonom sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia. Cieľom zákona je všestranná podpora podnikateľského sektoru pomocou opatrení napomáhajúcich oživeniu ekonomiky v čase nasledujúcom po útlme spôsobenom pandémiou choroby COVID-19. Zákon obsahuje opatrenia administratívnej povahy, ako aj odstránenie byrokratických obmedzení malých a stredných podnikateľov a živnostníkov. Richard Sulík avizoval aj prípravu ďalšieho „kilečka“ opatrení, ktoré by chcel predložiť už na jeseň tohto roka. Novely viacerých zákonov by mali vstúpiť do platnosti dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov.

Prinášame vám veľký prehľad opatrení, ktoré vstúpia do platnosti.

V Obchodnom zákonníku nastáva niekoľko zmien. Na nominálne zvýšenie základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným bude možné použiť nerozdelený zisk ako aj iné vlastné zdroje spoločnosti. V súčasnosti súdna prax aj pre spoločnosť s ručením obmedzeným vyžaduje, aby účtovná závierka, ktorej výsledky majú byť použité ako podklad pre zvýšenie základného imania, bola overená audítorom. To podstatne zvyšuje záťaž podnikateľov. Ak ide o nerozdelený zisk, ktorý by aj tak mohol byť v súlade s ostatnými ustanoveniami zákona vyplatený spoločníkom, nie je dôvod trvať na auditovaní účtovnej závierky v spoločnosti s ručením obmedzeným. Zodpovednosť, že s.r.o. takéto predpoklady spĺňa ide na ťarchu štatutárneho orgánu.Valné zhromaždenie môže rozhodnúť, že nerozdelený zisk alebo iné vlastné zdroje, ktorých použitie nie je zákonom ustanovené, alebo iné vlastné zdroje spoločnosti vykázané v individuálnej účtovnej závierke vo vlastnom imaní spoločnosti sa použijú na zvýšenie základného imania. Zvýšiť základné imanie možno iba na základe schválenej riadnej individuálnej účtovnej závierky, ak ku dňu konania valného zhromaždenia uplynulo najviac šesť mesiacov odo dňa, ku ktorému sa táto účtovná závierka zostavuje. Overenie účtovnej závierky audítorom sa nevyžaduje, ak sa na zvýšenie základného imania použije nerozdelený zisk, ktorý by inak mohol byť vyplatený spoločníkom a hodnota zvýšenia základného imania nepresahuje hodnotu základného imania pred jeho zvýšením.
Ďalšie zmeny sa dotknú zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Zjednoduší sa postup pri zápise viazanej živnosti pravidelnej kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov pre oprávnené osoby.
Mení sa aj zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch. Zníži sa správny poplatok z 50 eur na 30 eur pre fyzické osoby-podnikateľov a právnické osoby, ktoré Úradu verejného zdravotníctva SR zasielajú oznámenie o zložení a označovaní výživových doplnkov a nových potravín, ktoré sa umiestňujú na trh. Znížením správneho poplatku sa zohľadnia náklady pri umiestnení nového výživového doplnku či nových potravín na trh.
V zákone č. 152/1995 o potravinách sa vypúšťa ustanovenie, ktorým sa vylúčil odkladný účinok podaného odvolania proti rozhodnutiu o uložení pokuty, čím sa rozhodnutie o uložení pokuty stalo vykonateľným po jeho doručení adresátovi a uplynutím paričnej lehoty sa pokuta stala splatnou. Konanie o uložení pokuty podľa § 28 v doterajšom znení, ktoré začalo a právoplatne neskončilo do dňa účinnosti tohto zákona, sa dokončí podľa tohto zákona.
Zrušuje sa zákon č. 478/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách, a ktorý mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2024. Táto novela zákona o potravinách, ktorá síce nadobudla platnosť, nie však ešte účinnosť, obsahuje právnu úpravu, ktorá je v rozpore s princípom právnej istoty a je značným zásahom do zmluvnej slobody prevádzkovateľa potravinárskeho podniku vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti, tzn. darovanie má byť vždy dobrovoľné a bezodplatné plnenie daru, nie povinnosť, ako to novela zákona o potravinách ustanovuje.
V zákone č. 18/1996 Z. z. o cenách sa s cieľom znížiť administratívnu záťaž predávajúcim, ktorí predávajú tovar, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia ruší povinnosť viesť evidenciu o cenách vrátane kalkulácii nákladov a zisku.Predávajúci, ktorý predáva tovar, na ktorý sa vzťahuje regulácia cien, je povinný viesť a uchovávať evidenciu o cenách tovaru vrátane kalkulácií nákladov a zisku tri roky po predaji tovaru.
Upravuje sa aj zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel. Z pojmu periodická publikácia sa vylučujú tlačoviny reklamnej (propagačnej) povahy, pretože nie je záujem na deponovaní týchto tlačovín. Vydavatelia neperiodických publikácií bez ohľadu na náklad (avšak s nákladom min. 50 kusov) budú mať povinnosť bezplatne a na svoje trovy odovzdať do 10 dní od začatia rozširovania povinné výtlačky neperiodickej publikácie osobám podľa prílohy prílohy č. 3 zákona z každého vydania alebo z vydania časti. Rozhodujúcim kritériom nie je náklad ale obsah neperiodickej publikácie. Zužuje, zjednodušuje a zjednocuje sa tak povinnosť pre vydavateľov neperiodických publikácií. Dôvodom zmeny je skutočnosť, že nie je dôvod, aby boli výtlačky neperiodických publikácií posielané do knižníc, ktoré so zameraním týchto publikácií nemajú nič spoločné. Mení sa aj sankčné ustanovenie, ktorým sa špecifikujú kritériá na uloženie sankcie, ktoré dosiaľ absentovali a ktorými sa umožní moderovať výšku pokuty v jej rozpätí, prípadne od jej uloženia úplne upustiť. Nanovo sa vymedzuje okruh deponujúcich knižníc s ohľadom na obsah periodickej alebo neperiodickej publikácie, a to tak, že došlo k výraznému zúženiu rozsahu povinného deponovania. Napríklad pri vedeckej literatúre v náklade nad 500 kusov je to redukcia na polovicu povinných výtlačkov, pri krásnej literatúre sa počet dokonca redukuje až o 60 %.
Zmeny nastávajú aj v zákone č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat. Podľa doterajšieho znenia § 19 ods. 3 mali žiadatelia o vydanie osvedčenia na chov rýb povinnosť predkladať k žiadosti o vydanie osvedčenia na chov rýb údaje potrebné na účel overenia vlastníckeho práva k vodnej ploche a ak žiadateľ nebol vlastníkom vodnej plochy, aj kópiu zmluvy o prenájme vodnej plochy. Táto podmienka spôsobovala v aplikačnej praxi pri vydávaní osvedčení na chov rýb značné problémy. Ustanovenie sa upravuje tak, aby žiadateľ o vydanie osvedčenia na chov rýb predkladal k samotnej žiadosti kópiu dokladu preukazujúceho vlastnícke právo žiadateľa k vodnej stavbe, ktorá tvorí zariadenie na chov rýb. V prípade, že žiadateľ nie je vlastníkom takejto vodnej stavby, k žiadosti priloží kópiu zmluvy alebo iného dokladu, ktorý ho oprávňuje užívať takúto vodnú stavbu. Môže ísť napríklad o nájomnú zmluvu, zmluvu o výpožičke.
Niekoľkými úpravami prejde aj zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Predmetom novely je zvyšovanie veľkostných podmienok na povinnosť overenia individuálnej účtovnej závierky štatutárnym audítorom. Uvedené vyplýva zo súčasného vývoja znižovania administratívnej záťaže podnikateľských subjektov, najmä malých obchodných spoločností. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ určuje len minimálnu transpozičnú povinnosť, od ktorej musí mať účtovná jednotka audit, preto členské štáty uplatňujú rôzne veľkostné podmienky na audit pri zohľadnení objektívnych kritérií ako veľkosť ekonomiky a celospoločenský záujem. Radikálna zmena veľkostných podmienok bude znamenať, že v roku 2022 klesne povinnosť auditu na necelé 1 % účtovných jednotiek oproti terajšiemu stavu. V § 19 ods. 1 písm. a) prvom bode sa suma „2 000 000 eur“ nahrádza sumou „4 000 000 eur“. V § 19 ods. 1 písm. a) druhom bode sa suma „4 000 000 eur“ nahrádza sumou „8 000 000 eur“. V § 19 ods. 1 písm. a) treťom bode sa číslo „30“ nahrádza číslom „50“. Celková suma majetku pre overenie účtovnej závierky audítorom sa teda zvyšuje na 4 000 000 eur, čistý obrat sa zvyšuje na 8 000 000 eur a priemerný prepočítaný počet zamestnancov na 50. Vzhľadom na významné zvýšenie veľkostných podmienok oproti súčasnému stavu sa prechodnými ustanoveniami upravuje ich postupné zvyšovanie v čase (v roku 2021 a 2022).
Mení sa aj zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti.Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky bude môcť Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky poskytovať relevantné údaje najmä o daňových subjektoch, nevyhnutné na tvorbu analýz v pôsobnosti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Mení sa aj zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Okrem legislatívno- technických úprav sa zavádza sa povinnosť Sociálnej poisťovne poskytovať Rade pre rozpočtovú zodpovednosť prostredníctvom Kancelárie RRZ údaje napr. o poistencovi, sporiteľovi, poberateľovi dávky, vrátane osobných údajov, a o zamestnávateľovi z informačného systému Sociálnej poisťovne na účel súvisiaci s výkonom pôsobnosti RRZ.
V súvislosti so zrušením povinnosti zamestnávateľa odhlásiť sa z registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou sa zavádza nová povinnosť Sociálnej poisťovne ukončiť registráciu zamestnávateľa v registri zamestnávateľov. Sociálna poisťovňa ukončí registráciu zamestnávateľa automaticky na základe odhlásenia posledného zamestnanca zamestnávateľom z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.
Ruší sa povinnosť poistenca a príjemcu dávky písomne oznámiť do ôsmich dní príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu mena a priezviska, zmenu miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, zrušenie trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. Sociálna poisťovňa údaje o týchto skutočnostiach bude získavať z Registra fyzických osôb, ktorý je referenčným registrom.
Ruší sa povinnosť samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) oznámiť do ôsmich dní príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu mena, priezviska, zmenu trvalého pobytu, zrušenie trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. Sociálna poisťovňa údaje o týchto skutočnostiach bude získavať z Registra fyzických osôb. Tieto povinnosti zostávajú zachované pre tú SZČO, na ktorú sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, ak údaje o týchto skutočnostiach Sociálna poisťovňa nevie získať z Registra fyzických osôb. Spravidla pôjde o tzv. zahraničnú SZČO.
Ruší sa povinnosť zamestnávateľa odhlásiť sa z registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou. Ukončenie registrácie zamestnávateľa v tomto registri je možné odvodiť od odhlásenia posledného zamestnanca zamestnávateľom z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.
Ruší sa povinnosť zamestnávateľa oznamovať zmeny v údajoch jeho zamestnanca: priezviska vrátane všetkých predošlých priezvisk, mena, dátumu a miesta narodenia, stavu a miesta trvalého pobytu, identifikačného čísla sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby (rodného čísla). Sociálna poisťovňa zmenu uvedených údajov bude získavať z Registra fyzických osôb.
Tiež sa ruší povinnosť zamestnávateľa oznamovať zmenu údaju o dni vzniku pracovného pomeru a skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi. Tieto údaje je možné zistiť v súvislosti s plnením povinnosti zamestnávateľa prihlásiť a odhlásiť zamestnanca do/z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.
Taktiež sa vypúšťa povinnosť oznámiť zmenu v údajoch evidovaných v § 232 ods. 2 písm. a), a to zmenu údaju o tom, či je zamestnanec štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa. Ide o duplicitnú povinnosť.
Ruší sa povinnosť zamestnávateľa oznámiť Sociálnej poisťovni začiatok a skončenie čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky zamestnancom. Sociálna poisťovňa tieto údaje bude v odôvodnených prípadoch zisťovať iným spôsobom.
Predlžuje sa lehota na splnenie povinnosti zamestnávateľa predložiť Sociálnej poisťovni evidenciu, ktorú vedie o svojich zamestnancoch na účely sociálneho poistenia. Aktuálne je zamestnávateľ povinný evidenciu predložiť v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kalendárny mesiac, v ktorom zamestnanec skončil právny vzťah k zamestnávateľovi. V záujme časového rozloženia administratívnej záťaže zamestnávateľa spojenej s ukončením pracovného pomeru zamestnanca sa táto lehota predĺži do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončil právny vzťah.
Ruší sa povinnosť zamestnávateľa oznámiť organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu mena a priezviska zamestnanca. Povinnosť zamestnávateľa oznámiť organizačnej zložke zmenu mena a priezviska zamestnanca do ôsmich dní odo dňa, v ktorom sa o tejto zmene dozvedel, sa ponecháva výlučne za zamestnanca, ktorý na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt a Sociálna poisťovňa tieto údaje nemá možnosť získať z Registra fyzických osôb.
Zavádza sa princíp druhej šance pre fyzickú a právnickú osobu, ktorá načas nesplní svoju povinnosť v lehotách určených jednotlivými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, ale dodatočne ju splní v ďalšej sedemdňovej lehote. Ak fyzická a právnická osoba povinnosť splní v „dodatočnej lehote“, Sociálna poisťovňa jej neuloží pokutu.
Vypúšťa sa povinnosť kontrolovaného subjektu predložiť Sociálnej poisťovni písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov. Splnenie uložených opatrení vie Sociálna poisťovňa skontrolovať ďalšou vykonanou kontrolou. Tiež sa ruší povinnosť kontrolovaného subjektu informovať Sociálnu poisťovňu o vyvodení dôsledkov voči zamestnancom zodpovedným za zistené nedostatky z dôvodu duplicity s právnymi predpismi upravujúcimi zodpovednosť zamestnanca a zamestnávateľa.
Zostatok správneho fondu nevyčerpaný k 31. decembru 2019 sa po schválení účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2019 neprevedie do rezervného fondu solidarity. Vzhľadom na negatívne dopady spôsobené epidémiou koronavírusu COVID-19 na vývoj ekonomiky sa predpokladá negatívny vývoj príjmov od ekonomicky aktívneho obyvateľstva, čo bude mať za následok nižšiu tvorbu správneho fondu v bežnom roku. Vzhľadom na transparentnosť uvedeného procesu bude zároveň použitie uvedeného zostatku schvaľovať Dozorná rada Sociálnej poisťovne.
Zmeny sa dotknú aj zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Umožňuje sa automatické zvýšenie preukázateľne vynaložených výdavkov na spotrebu pohonných látok prepočítanú podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo v doplňujúcich údajov od výrobcu alebo predajcu o 20 % bez povinnosti dokladovania a zisťovania vyššej spotreby. Ak sa skutočná spotreba pohonných látok nezhoduje so spotrebou uvádzanou v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo sa tam táto spotreba neuvádza, je možné vychádzať zo spotreby preukázanej dokladom vydaným autorizovanou organizáciou, tak ako doteraz. V prípade nákladných automobilov a pracovných mechanizmov zostáva zachovaná možnosť preukazovať skutočnú spotrebu pohonných látok podľa vlastného vnútorného aktu riadenia. Zároveň aj pri týchto automobiloch a mechanizmoch sa zavádza možnosť uplatnenia nadspotreby výdavkov na pohonné hmoty vo výške 20 % oproti spotrebe uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo v doplňujúcich údajov od výrobcu alebo predajcu, ak si daňovník nevyberie možnosť uplatňovať spotrebu pohonných látok podľa spotreby preukázanej vlastným vnútorným aktom riadenia. V § 19 ods. 2 písm. l) prvý bod znie:
„1. podľa cien platných v čase ich nákupu prepočítané podľa
1a. spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo ak sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, vychádza sa z doplňujúcich údajov výrobcu alebo predajcu, pričom takáto spotreba sa zvyšuje o 20 %; ak sa spotreba uvedená v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, je možné vychádzať aj zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia podľa osobitného predpisu,88a)
1b. preukázanej spotreby vrátane spotreby uvedenej vo vnútornom akte riadenia, ktorý preukázateľným spôsobom určuje a odôvodňuje u daňovníka spôsob výpočtu spotreby pohonných látok, ak ide o nákladné automobily alebo pracovné mechanizmy, pri ktorých sa spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza a ak sa neuplatňuje postup podľa bodu 1a.,“.
V zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti sa vypúšťa ukladanie pokuty za neplnenie povinnosti zamestnávateľa oznamovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny voľné pracovné miesta a ich charakteristiku, nakoľko účel ustanovenia je možné dosiahnuť aj iným spôsobom.
V zákone č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov sa umožňuje predaj spotrebiteľského balenia cigár alebo cigariek označeného kontrolnou známkou, na ktorej je znak pre platnosť sadzby spotrebnej dane, ktorým je veľké písmeno „B“ aj po 30. novembri 2020. Sadzba spotrebnej dane z cigár alebo cigariek bola zákonom č. 296/2016 Z. z. upravená s účinnosťou k 1. februáru 2019 a zároveň zákonom č. 269/2017 Z. z. bolo stanovené obdobie dopredaja spotrebiteľského balenia cigár alebo cigariek so sadzbou spotrebnej dane účinnou do 31. januára 2019. Nakoľko od začatia obdobia pandémie boli povinne zatvorené špecializované predajne týchto výrobkov ako aj zariadenia, kde sa tieto výrobky najviac predávajú (bary, hotely, lobby bary….), subjektom podnikajúcim s týmito výrobkami vznikajú škody. Z dôvodu eliminácie dopadov pandémie sa lehota dopredaja posúva do 31. mája 2021.
V zákone č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike sa ruší povinnosť vykonávať overovanie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení v prípade veľkých podnikov – dodávateľov tepla podliehajúcich povinnosti

vykonať energetický audit. Proces overenia hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, ktorý je každý dodávateľ tepla povinný absolvovať raz za tri roky je v súčasnosti plne nahraditeľný energetickým auditom, ktorý sú dodávatelia tepla patriaci medzi veľké podniky povinní vykonať každé štyri roky. Overovanie hospodárnosti je preto pre takéto subjekty duplicitnou povinnosťou, ktorej náklady z hľadiska cenotvorby patria medzi ekonomicky oprávnené náklady, a teda zvyšujú koncovú cenu tepla.
V zákone č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa úpravou odseku 2 zabezpečí, že dňom prijatia toho zákona sa verejné prerokovania budú môcť uskutočniť v takom režime, aby boli dodržané opatrenia nariadené Úradom verejného zdravotníctva. Umožnením uskutočnenia verejných prerokovaní sa bude môcť pokračovať v konaniach o posudzovaní vplyvov. Tým sa zároveň posilní podnikateľské prostredie, keďže navrhovatelia budú môcť nerušene pokračovať v konaní, ktoré je predpokladom pre získanie konečného realizačného povolenia na pripravované stavby a iné navrhované činnosti.
Zmeny nastanú aj v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. V súčasnosti je zamestnávateľ povinný koncepciu politiky BOZP vypracovávať, pravidelne vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať. Pravidelnosť vyhodnocovania nie je v zákone vymedzená presnými časovými intervalmi. V záujme spresniť túto neurčitú povinnosť, a to bez kladenia zbytočnej administratívnej záťaže na zamestnávateľa, sa ustanovuje, že koncepcia sa bude nielen aktualizovať „podľa potreby“, ale aj vyhodnocovať „podľa potreby.“. Prináša to väčšiu voľnosť zamestnávateľovi, aby ten sám posúdil, kedy je už vyhodnotenie koncepcie potrebné, pričom sa môže realizovať aj v nepravidelných intervaloch. Táto väčšia voľnosť má nahradiť plnenie výlučne administratívnej požiadavky v snahe dodržať určitú pravidelnosť v prípade, keď to nie je potrebné.
V 19 ods. 1, ktorý ustanovuje zamestnávateľovi povinnosť vymenovať jedného zamestnanca alebo viacerých zamestnancov za zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, a to na základe návrhu príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo voľby zamestnancov, sa v záujme znižovania administratívnej záťaže ustanovuje, že táto povinnosť sa vzťahuje na zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 10 zamestnancov alebo ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností je uvedený v prílohe č. 1. Zamestnávateľ, na ktorého sa nebude po novom vzťahovať uvedená povinnosť, bude mať naďalej možnosť vymenovať zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť za tých istých podmienok, tzn. na návrh. Na zamestnávateľa, ktorý nebude povinný vymenovať zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť, v prípade, že zástupca nebude vymenovaný, sa bude naďalej vzťahovať ustanovenie § 19 ods. 4, v zmysle ktorého bude povinný plniť povinnosti, ktoré má voči zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť, priamo voči zamestnancom.
Mení sa aj zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. Na plnenie opatrení podľa § 12 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., ktoré sú taxatívne vymenované v § 12 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektor práce určuje primeranú lehotu. V záujme zosúladenia právnej úpravy a vypustenia neurčitého časového pojmu „ihneď“ sa do ustanovenia § 12 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. dopĺňa aj opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. (nariadiť odstránenie zistených nedostatkov), plnenie ktorého mohol doteraz inšpektor práce požadovať ihneď alebo určiť lehotu. Okrem toho sa do § 12 ods. 3 dopĺňa, že takto určenú primeranú lehotu môže inšpektor práce na žiadosť kontrolovaného subjektu predĺžiť.
V zákone č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti sa vypúšťa ustanovenie § 51 ods. 6, ktorým sa vylúčil odkladný účinok podaného odvolania proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty podľa § 49, odvolania proti rozhodnutiu o uložení pokuty za iný správny delikt podľa § 50, odvolania proti rozhodnutiu o uložení pokuty podľa § 51 ods. 1 a odvolania proti rozhodnutiu o uložení pokuty podľa § 51 ods. 2, čím sa rozhodnutie o uložení pokuty stalo vykonateľným po jeho doručení adresátovi a uplynutím paričnej lehoty sa pokuta stala splatnou. Ustanovuje sa, že konania o uložení poriadkovej pokuty, pokuty za iný správny delikt podľa § 50, pokuty podľa § 51 ods. 1 alebo ods. 2, ktoré sa začali a právoplatne neskončili do 30. júna 2020, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2020.
V zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nastáva niekoľko zmien. V súčasnosti musia mať podnikatelia pri predaji v predajni tzv. kontrolnú kalibrovanú váhu, aby mal zákazník možnosť prekontrolovať si uvádzanú hmotnosť výrobku. Zatiaľ čo pri výrobkoch predávaných na množstvo (tzv. vážený tovar, tovar „na váhu“), táto povinnosť má opodstatnenie, pri vizuálne vyberaných tovarov predávaných „na kusy“ (napr. zákusky) táto možnosť nemá opodstatnenie, pretože zákazník si vyberá tovar podľa jeho vzhľadu. Zavádza sa výnimka, aby predávajúci, ktorý nevykonáva predaj výrobkov na množstvo (tzv. vážený tovar), ale iba tovar predávaný na kusy (napr. zákusky), nemal povinnosť mať v predajni k dispozícii kalibrovanú váhu pre prípadný záujem zákazníka prekontrolovať si deklarovanú hmotnosť tovaru. Predávajúci, ktorý predáva aj tovar na množstvo aj tovar na kusy, takúto povinnosť mať bude, pretože výnimka sa vzťahuje len na predávajúceho ktorý predáva tovar na kusy. Povinnosť umožniť spotrebiteľovi prekontrolovať si hmotnosť výrobku podľa sa vzťahuje na predávajúceho, ktorý predáva výlučne výrobky predávané na množstvo.
Vypúšťa sa § 17 zákona, ktorý upravuje povinnosť predávajúcich baliť výrobky a poskytovať obalový materiál, keďže problematika je riešená v zákone č. 79/2015 Z. z. (o. i. § 52 a nasl.), ktorý určuje povinnosti výrobcovi obalov, požiadavky na zloženie a vlastnosti obalov a aj podmienky poskytovania obalov. Novela zákona sa snaží tiež otvárať priestor pre rozvoj nových trendov pri predaji, ktoré sledujú najmä environmentálne vplyvy a udržateľnosť spotreby v nadväznosti na prístup spotrebiteľov k nákupným rozhodnutiam.
Ruší sa povinnosť predávajúceho mať vypracovaný reklamačný poriadok a zverejňovať ho na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi. Predmetná povinnosť predstavuje administratívnu záťaž, ktorá sa popri informačných povinnostiach predávajúceho (§ 10a ods. 1 písm. e) a f) a § 18 ods. 1 prvej vety zákona č. 250/2007 Z. z.), ktoré zostávajú naďalej nedotknuté vzhľadom na skutočnosť, že ide o transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, javí ako nadbytočná a nedôvodná. Forma plnenia týchto povinností by mala byť na rozhodnutí a zvážení samotného predávajúceho s prihliadnutím tiež na povahu predávaných výrobkov alebo poskytovaných služieb.
Ustanovenie o plynutí lehoty na vybavenie reklamácie sa dopĺňa o možnosť počítať túto lehotu až od momentu, kedy bol predmet reklamácie prevzatý predajcom s cieľom nastolenia právnej istoty pre spotrebiteľa i predajcu, keďže v praxi dochádza aj k situáciám, kedy spotrebiteľ reklamuje nejaký výrobok e-mailom a samotný výrobok je k dispozícii predajcovi oveľa neskôr, čím sa mu skracuje lehota na vybavenie reklamácie a predajca bez toho, aby mal predmet reklamácie k dispozícii nevie reklamáciu vybaviť. Ak k prevzatiu predmetu reklamácie predávajúcim dôjde v neskorší deň, ako je deň uplatnenia reklamácie, tak lehoty na vybavenie reklamácie začínajú plynúť odo dňa prevzatia predmetu reklamácie predávajúcim; najneskôr však od momentu, kedy predávajúci znemožní alebo zabráni prevzatie predmetu reklamácie.
Ruší sa povinnosť zariadenia spoločného stravovania mať vypracovaný reklamačný poriadok.
Pred rozhodnutím o uložení pokuty môže orgán dozoru povinného vyzvať, aby v určenej lehote upustil od protiprávneho konania a v určenej lehote vykonal opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania v prípadoch menej závažného porušenia povinnosti. Ak povinný subjekt vykoná uložené opatrenia, orgán dozoru nevydá rozhodnutie o uložení pokuty.
V zákone č. 330/2007 Z. z. o registri trestov dochádza k predĺženiu platnosti splnomocnenia vydaného na účely vyžiadania výpisu z registra trestov z 30 dní na 90 dní. Opatrením sa znižuje administratívna záťaž na strane dotknutých žiadateľov o výpis z registra trestov.
V zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia dochádza k viacerým zmenám. Upravuje sa kompetencia príslušnému orgánu verejného zdravotníctva schvaľovať prevádzkové poriadky len v tých prevádzkach, v ktorých to ukladá tento zákon. Podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov na účely vzniku a trvania oprávnenia poskytovať sociálnu službu, konkrétneho druhu, formy sociálnej služby, na konkrétnom mieste konkrétnym poskytovateľom sociálnej služby sa preukazuje plnenie hygienických podmienok kópiou právoplatného rozhodnutia alebo záväzného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva o schválení prevádzkového poriadku alebo jeho zmeny príslušným orgánom verejného zdravotníctva. Zákon č. 355/2007 Z. z. schvaľovanie prevádzkových poriadkov a návrhy na ich zmenu viaže len na prevádzkovateľov zariadení sociálnych služieb a nie na iné druhy sociálnych služieb, ktoré nie sú zariadeniami sociálnych služieb, napr. denné centrum, stredisko osobnej hygieny.
Upravujú sa náležitosti žiadosti, podávanej orgánu verejného zdravotníctva, vydávajúcemu záväzné stanovisko ako formu rozhodnutia o návrhoch.
Osvedčenie o akreditácii laboratórneho skúšania, odberov vzoriek a meraní fyzikálnych faktorov nebude požadovanou podmienkou pre výkon činnosti členov komisie na preskúšanie a overenie odbornej spôsobilosti pre kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia za účelom posudzovania ich možného vplyvu na zdravie, zriadenou úradom verejného zdravotníctva.
Príslušný orgán verejného zdravotníctva môže podľa aktuálnej epidemiologickej situácie určiť, či a za akých podmienok sa budú vydávať osvedčenia o odbornej spôsobilosti. Umožní sa efektívne pristupovať k žiadostiam o overenie odbornej spôsobilosti v čase krízovej situácie tak, aby sa osvedčenia o odbornej spôsobilosti mohli vydávať, ak to umožní epidemiologická situácia. Umožní sa efektívne pristupovať k procesu získania odbornej spôsobilosti v čase krízovej situácie podľa aktuálnej epidemiologickej situácie. Príslušné orgány verejného zdravotníctva, žiadatelia o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti a aj akreditované vzdelávacie inštitúcie, ktoré uskutočňujú odbornú prípravu na získanie odbornej spôsobilosti, postupujú v súlade s opatreniami Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v čase krízovej situácie.
Ruší sa povinnosť prevádzkovateľov ubytovacieho zariadenia, telovýchovno-športového zariadenia, zariadenia starostlivosti o ľudské telo a zariadenia spoločného stravovania predkladať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva prevádzkový poriadok na schválenie ako aj návrh na jeho zmenu. Povinnosť prevádzkovateľa predložiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva prevádzkový poriadok zostáva zachovaná.
Po prehodnotení hygienických požiadaviek sa umožňuje vstup osoby so spoločenským zvieraťom do priestorov určených na konzumáciu stravy zariadenia verejného stravovania, ak vstup povolí prevádzkovateľ zariadenia verejného stravovania. Prevádzkovateľ zariadenia verejného stravovania musí zabezpečiť označenie o povolení vstupu so spoločenským zvieraťom na viditeľnom mieste pri vstupe do priestorov prevádzky určených na konzumáciu stravy a prijať hygienické opatrenia na ochranu hotových pokrmov a nápojov v prevádzkovom poriadku.
Upravujú sa podmienky pre osoby, ktoré vykonávajú činnosti na objektivizáciu expozície obyvateľov a ich prostredia hluku, infrazvuku a vibráciám. Zrušuje sa povinnosť, že túto činnosť môžu vykonávať len osoby, ktoré sú držiteľom osvedčenia o akreditácii.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia na pracovisku, na ktorom zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategórie najmenej raz za 24 mesiacov, doteraz to bolo raz za 18 mesiacov.
Odstraňuje sa povinnosť zamestnávateľa voči príslušnému orgánu verejného zdravotníctva oznámiť každoročne do 15. januára v elektronickej podobe údaje týkajúce sa zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej kategórie v stanovenom rozsahu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka.
V rámci zlepšenia podnikateľského prostredia sa ustanovuje povinnosť vypracovať prevádzkový poriadok z hľadiska ochrany a podpory zdravia len u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategórie, tretej kategórie alebo štvrtej kategórie. Zrušuje sa tým povinnosť zamestnávateľov vypracovať prevádzkové poriadky pre tie prevádzky, v ktorých zamestnanci vykonávajú prácu v prvej kategórii.
Ruší sa povinnosť zamestnávateľov vypracovať prevádzkový poriadok pre prevádzky, v ktorých sú zamestnanci vystavení záťaži teplom alebo chladom, s výnimkou prevádzky, v ktorej zamestnanci vykonávajú rizikovú prácu.
Ruší sa povinnosť zamestnávateľov vypracovať prevádzkový poriadok pre prevádzky, v ktorých sú zamestnanci vystavení fyzickej záťaži, s výnimkou prevádzok, v ktorých zamestnanci vykonávajú rizikovú prácu.
Ruší sa povinnosť držiteľov oprávnenia na odstraňovanie azbestu zo stavieb predkladať na schválenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva prevádzkový poriadok.
Posudková činnosť podľa zákona č. 355/2007 Z. z. je chápaná ako proces posudzovania a vyhodnocovania opatrení a návrhov z hľadiska ich možného negatívneho vplyvu na verejné zdravie, ktorého výsledkom je vydanie záväzného stanoviska alebo rozhodnutia. Vypustením posudkovej činnosti pri vybraných typoch prevádzok, ako aj prevádzok, ktoré už boli orgánom verejného zdravotníctva schválené a ak dochádza len k zmene fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá priestory prevádzkovala a súčasne nedošlo k žiadnej zmene v prevádzkovaní a jej nahradením oznamovacou povinnosťou, sa zníži nielen administratívna záťaž pre podnikateľov, ale aj ich priame a nepriame náklady spojené s touto procesno-posudkovou činnosťou orgánov verejného zdravotníctva. Uvedenou zmenou však nedôjde k zníženiu ochrany verejného zdravia, keďže tieto prevádzky budú naďalej povinné dodržiavať povinnosti ustanovené zákonom č. 355/2007 Z. z. a predpisov vydaných na jeho vykonanie v oblasti verejného zdravia a ich dodržiavanie bude naďalej kontrolované príslušným orgánom verejného zdravotníctva v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru, ktorý bude zároveň možné zefektívniť a zintenzívniť vzhľadom na uvoľnenie kapacít dosiaľ využitých pri posudkovej činnosti.
Upravuje sa povinnosť fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb dodržiavať prevádzkový poriadok.
Posudková činnosť orgánov verejného zdravotníctva (povinnosť požiadať príslušný orgán verejného zdravotníctva o schválenie prevádzky a do času kladného posúdenia zdržať sa v nej vykonávania činnosti) pred začatím prevádzky priestorov, na ktoré sa táto povinnosť nevzťahuje, sa táto nahrádza oznamovacou povinnosťou, v zmysle ktorej je prevádzkovateľ takéhoto zariadenia povinný príslušnému orgánu verejného zdravotníctva oznámiť zákonom ustanovené údaje týkajúce sa prevádzky a predložiť prevádzkový poriadok, ak to ustanovuje tento zákon.
Podľa prechodného ustanovenia sa konanie o uvedení priestorov do prevádzky podľa § 13 ods. 4 písm. a), ktoré sa začalo pred 1. júlom 2020 a nebolo do 30. júna 2020 právoplatne ukončené dokončí podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2020.
V zákone č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice sa v záujme zníženia administratívnej záťaže podnikateľov sa ustanovuje, aby podnikatelia nemuseli na predajnom mieste sprístupňovať vyobrazenie pokladničného dokladu vyhotoveného pokladnicou e-kasa klient.
Novelizuje sa aj zákon o poľovníctve. Upravuje sa súčasné znenie zákona s cieľom získať prehľad o príjmoch a výdavkoch Slovenskej poľovníckej komory za účelom posúdenia hospodárnosti nakladania s finančnými prostriedkami a opodstatnenosti výšky prideľovanej dotácie v nasledujúcich rokoch. Optimalizáciou výšky prideľovanej dotácie môže štát získať priestor na úsporu verejných financií, a následné zníženie daňového zaťaženia podnikateľského sektora, čím sa zlepší podnikateľské prostredie.
Mení sa aj zákon č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve. Určenie termínu, v ktorom možno burčiak ponúkať spotrebiteľovi, a dátumu, od ktorého je možné uvádzať víno vo fľašiach na trh, je nevyhnutné na ochranu trhu pred podvodmi. Namiesto zákonom pevne určeného obdobia, resp. dátum sa však ustanovuje flexibilné určenie týchto období a dátumov. To umožňuje flexibilne reagovať na konkrétne klimatické a poveternostné podmienky v danom roku. Určovanie týchto období a dátumov bude povinnosťou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Proces uznávania odrôd hrozna je zbytočne zdĺhavý, komplikovaný a navyše duplicitný, pretože dané odrody už sú uznané a registrovaná v rámci spoločného trhu EÚ. Niektoré odrody sú v súčasnosti v SR vysadené, avšak nie je možné z nich vyrábať víno, kým nie sú uvedené v Listine registrovaných odrôd v SR.
Obdobie roka, v ktorom možno burčiak ponúkať spotrebiteľovi v roku 2020, určí ministerstvo a vyhlási vo Vestníku Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky do 31. júla 2020.
Zmeny nastanú aj v zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Ako propodnikateľské opatrenie sa predlžuje minimálna lehota na vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly zo súčasných 15 pracovných dní na 30 pracovných dní od doručenia protokolu. Podľa prechodného ustanovenia sa dlhšia lehota na vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly prvýkrát uplatní na tie protokoly, ktoré budú správcom dane vypracované po 30. júni 2020.
V zákone č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach sa ustanovuje nový dôvod, pre ktorý vláda odvolá predsedu úradu, a to porušenie ustanovení zákona o zverejňovaní cenových rozhodnutí, cenových návrhov a iných podkladov, ktoré sú uvedené v novonavrhovanom § 14 ods. 12.
Ustanovuje sa povinnosť úradu zverejňovať všetky cenové rozhodnutia na webovom sídle úradu. Ďalej sa ustanovuje povinnosť úradu zverejňovať spolu s cenovým rozhodnutím aj návrh ceny a všetky jeho zmeny a doplnenia pri činnostiach podľa § 11 ods. 1 písm. a) až e) a g) až l), § 11 ods. 2 písm. a) až d) a f), § 11 ods. 3 a § 11 ods. 4 písm. a) až e) zákona. Ak úrad určil cenu pri týchto činnostiach aj na základe podkladov, ktoré má k dispozícii, zverejnia sa aj tieto podklady. Ustanovujú sa výnimky chrániace malé miestne distribučné sústavy a miestne distribučné siete, ako aj priemyselné dodávky tepla pred neprimeraným zásahom do obchodného tajomstva. Súčasne sa v novo formulovanom odseku 14 explicitne upravuje, že zverejnenie informácie o ekonomicky oprávnených nákladov, ekonomickej efektívnosti a primeranom zisku vrátane rozsahu investícií započítaných do určenej alebo schválenej ceny pre uvedené regulované činnosti nemôže mať za žiadnych okolností povahu porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva. Podľa prechodného ustanovenia sa bude povinnosť zverejňovania cenových rozhodnutí, cenových návrhov a iných podkladov používaných na určenie cien vzťahovať aj na cenové konania, ktoré sa začali pred dňom účinnosti zákona a súčasne sa k tomuto dňu ešte právoplatne neskončili.
V zákone č. 314/2012 Z. z. o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov dochádza k obmedzeniu povinností oprávnenej osoby pri pravidelnej kontrole vykurovacích a klimatizačných systémov. Postup prípravy na pravidelnú kontrolu vykurovacieho a klimatizačného systému si môže oprávnená osoba dohodnúť operatívne v závislosti od lokálnych technických a personálnych kapacít.
Pravidelná kontrola vykurovacieho a klimatizačného systému sa vykonáva ako viazaná živnosť. Kvôli zjednodušeniu postupu pri zápise viazanej živnosti dôjde k vypusteniu povinnosti „požiadania o vydanie osvedčenia“, ktoré vydáva MH SR (resp. ním poverená osoba – Slovenská inovačná energetická agentúra – SIEA) a na živnostenskom úrade bude potrebné len predloženie dokladu o odbornej spôsobilosti osoby, ktorá bude zodpovedná za výkon pravidelnej kontroly vykurovacieho a klimatizačného systému.
V zákone č. 94/2013 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon) sa vypúšťa povinnosť výrobcu alebo obchodníka trvalo označiť alebo nechať označiť všetok tovar, ktorý sám vyrobil alebo doviezol, ale jeho povinnosť sa obmedzuje už len na tzv. nadlimitný tovar.
V zákone č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií sa v súlade so zámerom zaviesť 60-dňovú lehotu na doručenie oznámenia o porušení dopravných predpisov a vyrubení pokuty doterajšie nastavenie lehôt nahrádza 60-dňovou lehotou. V súlade so zámerom prechodu na novú právnu úpravu lehôt pre ukladanie sa zavádza štandardné pravidlo, že pred dátumom účinnosti začaté a neskončené konania sa dokončia podľa doterajších predpisov.
V zákone č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke sa v súlade so zámerom zaviesť 60-dňovú lehotu na doručenie oznámenia o porušení dopravných predpisov a vyrubení pokuty doterajšie nastavenie lehôt nahrádza 60-dňovou lehotou. V súlade so zámerom prechodu na novú právnu úpravu lehôt pre ukladanie sa zavádza štandardné pravidlo, že pred dátumom účinnosti začaté a neskončené konania sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Mení sa aj zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Dňa 26. 6. 2020 nadobudlo účinnosť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/872 z 24. júna 2020, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1305/2013, pokiaľ ide o osobitné opatrenia na poskytnutie výnimočnej dočasnej podpory v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v reakcii na výskyt ochorenia COVID-19, ktorého cieľom je riešiť problémy s likviditou, ktoré ohrozujú kontinuitu poľnohospodárskych činností a malých podnikov pôsobiacich v oblasti spracovania, uvádzania na trh alebo vývoja poľnohospodárskych výrobkov. Zmena má za cieľ urýchlenie procesu schvaľovania žiadostí o nenávratný finančný príspevok a vyplatenia žiadostí pre opatrenie podľa čl. 39b predmetného nariadenia.
Zmeny nastávajú aj v zákone č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti. Nová právna úprava obmedzuje povinnosť tzv. „veľkého podniku“ po vykonaní povinného energetického auditu. Súbor údajov pre monitorovací systém sa vo väčšine prípadov odovzdáva duplicitne, nakoľko je povinný zaslať ho aj energetický audítor (zapísaný v zozname energetických audítorov) do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roku po vykonaní energetického auditu. Ustanovenie má za cieľ motivovať veľký podnik k dosahovaniu požadovaných úspor energie a zavádza preto zjednodušený energetický audit pre veľké podniky, u ktorých nenastala od vykonania posledného energetického auditu podstatná zmena okolností. Veľký podnik si povinnosť „zabezpečiť vykonanie opakovaného energetického auditu“ splní, ak splní podmienky:
(1) zníženia celkovej spotreby energie za uplynulé štvorročné obdobie aspoň o 8 % a
(2) preukázania uvedenej úspory realizáciou opatrení z predchádzajúceho energetického auditu.
Ak veľký podnik splní obe uvedené podmienky, požiada organizáciu určenú Ministerstvom hospodárstva SR o vydanie potvrdenia o aktualizácii energetického auditu na obdobie nasledujúcich štyroch rokov. Tento postup bude možné aplikovať po vykonaní riadneho energetického auditu vždy len raz, čo bude v praxi znamenať, že veľký podnik vykoná energetický audit v plnom rozsahu raz za osem rokov.
Zároveň sa zjednodušuje energetický audit v závislosti od spotreby energie, ak podnik preukáže, že mu nie je účtovaná spotreba energie oddelene od nájomného v prípade, že využíva len prenajaté priestory alebo má celkovú spotrebu energie za štyri roky menšiu ako 10 MWh.
V prípade, ak veľký podnik nezabezpečí vykonanie povinného energetického auditu v ustanovenom intervale (raz za 4 roky, ak podnik nemá zavedený certifikovaný systém energetického alebo environmentálneho manažérstva), Slovenská obchodná inšpekcia mu uloží sankciu minimálne vo výške 5000 EUR. Napriek skutočnosti, že smernica 2012/27/EÚ odporúča, že výška sankcie má byť odstrašujúca, minimálna sankcia 5000 EUR môže byť pre niektoré veľké podniky doslova likvidačná, keďže veľký podnik, je podnikateľský subjekt, ktorý nie je mikro/malým/stredným podnikom a mnohé podniky „ani netušia“, že podľa tejto definície sú veľkým podnikom (napr. mestské podniky služieb – podiel subjektu verejného práva je vyšší ako 25% a mesto má viac ako 5000 obyvateľov). Primerané je preto znížiť dolnú hranicu sankcie na minimum a nechať na odbornosti Slovenskej obchodnej inšpekcie, či porušenie zákona malo významný dopad na plnenie národných cieľov v oblasti energetickej efektívnosti a na základe spotreby energie alebo energetickej náročnosti podniku udeliť sankciu vyššiu ako je minimálna. Suma sankcie sa preto upravuje z 5000 eur na 500 eur.
Zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky sa dopĺňa o pravidlo, podľa ktorého právne predpisy upravujúce oblasť daní a odvodov môžu nadobudnúť účinnosť najskôr 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Skorší dátum účinnosti možno ustanoviť, ak to vyplýva z právne záväzných aktov Európskej únie alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky ak sú splnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie alebo ak je to nevyhnutné na opravu chyby v právnom predpise, ktorá nebola v čase vyhlásenia právneho predpisu známa.
Mení sa aj zákon č. 290/2016 Z. z. o podpore malého a stredného podnikania.
Za § 13 sa vkladá § 13a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 13a

Podpora malého a stredného podnikania v súvislosti so zmiernením negatívnych následkov pandémie, ktorá vznikla z dôvodu ochorenia COVID-19

(1) Okrem oblastí podpory podľa § 2 tohto zákona je možné poskytovať podporu vo forme dotácie z rozpočtovej kapitoly ministerstva na príslušný rozpočtový rok aj na kompenzáciu škôd vzniknutých žiadateľom podľa § 4 ods. 1 ako priame následky alebo nepriame následky opatrení prijatých na zmiernenie negatívnych následkov pandémie, ktorá vznikla z dôvodu ochorenia COVID-19.

(2) Podmienky podľa § 8a ods. 4 písm. a), c), d) a e) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa na účel posúdenia žiadosti o dotáciu považujú za splnené.

(3) Podmienky podľa § 8a ods. 4 písm. b), f) a g) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa na účel posúdenia žiadosti o dotáciu preukazujú vyhlásením o splnení podmienok na poskytnutie dotácie podľa osobitného predpisu. Ak požadovaná výška dotácie prevyšuje hodnotu podľa osobitného predpisu žiadosť musí obsahovať označenie konečného užívateľa výhod. Ak sa preukáže nepravdivosť vyhlásenia o splnení podmienok na poskytnutie dotácie podľa osobitného predpisu alebo označenia konečného užívateľa výhod, príjímateľ dotácie je povinný poskytnutú dotáciu vrátiť.

Ustanovuje sa tak zákonný rámec pre poskytovanie podpory malým a stredným podnikom na kompenzáciu ekonomickej straty vyvolanej šírením ochorenia COVID-19 a mechanizmus, ktorý má zabezpečiť zjednodušenie poskytovania dotácií transparentným a efektívnym spôsobom, a to tak, aby sa dotácia dostala k adresátovi podpory v čo najkratšom čase.
V zákone č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke sa ruší povinnosti lepiť kontrolnú nálepku na čelné sklo vozidla ako dôkaz o vykonaní technickej kontroly, emisnej kontroly a kontroly originality. Podľa účinného zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke je každý držiteľ vozidla povinný podrobiť svoje motorové vozidlo technickej a emisnej kontrole v pravidelných intervaloch. O tom, že takáto kontrola bola vykonaná, sú následne vypracované tri doklady a to protokol, osvedčenie o kontrole (kartička) a nálepka. Pri kontrole originality sú vypracovávané dva doklady a to odborný posudok a nálepka. Lepenie nálepiek je v súčasnej dobe za úplne zbytočné, nakoľko pri kontrole v rámci prevádzky motorového vozidla je možné policajnými orgánmi zistiť, či bolo vozidlo podrobené technickej kontrole a emisnej kontrole podľa osvedčení, ktoré má vodič motorového vozidla mať vo vozidle, rovnako tak je zavedený informačný systém, na základe ktorého vedia štátne orgány pokutovať tých, ktorí nepodrobia svoje vozidlo technickej a emisnej kontrole. Okrem toho držiteľ motorového vozidla je povinný za tieto nálepky zaplatiť v rámci výkonu kontroly na staniciach technických a emisných kontrol. Evidencia týchto nálepiek, ich strhávanie a lepenie nových pracovníkmi staníc technických a emisných kontrol znamená časové straty a zbytočnú byrokratickú záťaž v evidencii nálepiek v ich podnikateľskej činnosti. Podobne aj nálepka kontroly originality nemá žiadnu pridanú hodnotu v súvislosti s vykonaním kontroly originality.
V súvislosti so zrušením kontrolných nálepiek technickej kontroly, emisnej kontroly a kontroly originality sa ustanovuje, že náklady v súvislosti s vývojom a prevádzkou informačného systému technickej kontroly, emisnej kontroly a kontroly originality znáša príslušná oprávnená osoba technickej kontroly, emisnej kontroly a kontroly originality. S ohľadom na rozsah a kvalitu prípravy podmienok pre certifikované miesta opravy, príslušného informačného systému a oneskorenia z dôvodu ochorenia COVID-19 sa prolonguje prechodné obdobie do 1. januára 2022.
Mení sa aj zákon č. 157/2018 Z. z. o metrológii. Počas mimoriadnej situácie v súvislosti s šírením ochorenia COVID-19 boli možnosti plnenia zákonných povinností používateľov určených meradiel pri zabezpečení ich následného overenia obmedzené. Aplikačná prax preukázala potrebu zjednodušenia prístupu k službám súvisiacim so zabezpečením týchto povinností. Z uvedeného dôvodu sa upravuje znenie ustanovenia § 27 ods. 2 z dôvodu nejednotného výkladu pri aplikačnej praxi predmetného ustanovenia. Vzhľadom na mimoriadnu situáciu je potrebné spresniť, že používateľ určeného meradla si môže zabezpečovať následné overenie nielen osobne (napr. zamestnancom), ale môže ho zabezpečiť aj prostredníctvom inej osoby (najmä poverením, plnomocenstvom, alebo obdobným spôsobom). Na základe tejto legislatívnej úpravy sa predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie vzhľadom k tomu, že sa zjednoduší proces zabezpečenia povinnosti pre používateľa určeného meradla predkladať určené meradlo na následné overenie. Uvedená zmena umožní používateľovi meradla sústrediť sa na predmet svojho podnikania, zníži administratívnu záťaž a pomôže predísť možným pochybeniam pri zabezpečení zákonných požiadaviek.
Upravuje sa ustanovenie § 31 ods. 5 z dôvodu zlepšenia podnikateľského prostredia, účelom je zefektívnenie procesu a jednoduchší postup pri zabezpečení overovania určených meradiel pre ich používateľov, aj vzhľadom na aktuálnu mimoriadnu situáciu. V nadväznosti na úpravu ustanovenia § 31 ods. 5 sa upravuje aj ustanovenie § 55 ods. 2 písm. b) z dôvodu vypustenia zákazu sprostredkovania metrologickej kontroly alebo úradného merania bez autorizácie.
Upravuje sa ustanovenie § 60 ods. 3 a 5, tak že sa predlžuje lehota pre autorizované osoby a kalibračné laboratóriá na plnenie podmienok akreditácie, čo súvisí aj s mimoriadnou situáciou, počas ktorej by túto lehotu mohli zmeškať, čo by malo negatívny dopad na autorizované osoby a kalibračné laboratóriá. Táto úprava predpokladá plynulé pokračovanie v činnosti autorizovaných osôb a kalibračných laboratórií aj po 31.12.2020, pretože po tomto termíne by autorizované osoby nemohli vykonávať overovanie určených meradiel a kalibračné laboratóriá vykonávať kalibráciu povinne kalibrovaných meradiel bez akreditácie.
Zmeny nastanú aj v zákone č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu. Ak cestovná agentúra sprostredkúva predaj zájazdov pre obchodníkov, ktorí nesídlia v Slovenskej republike (ustanovenie má pokryť obchodníkov aj z EÚ aj mimo EÚ), mala by byť schopná na požiadanie orgánu dohľadu doložiť základné informácie o obchodníkovi, pre ktorého zájazdy predáva, a to z dôvodu, aby mal orgán dohľadu následnú možnosť overovať si v zahraničí (aj cez kontaktné miesto – Ministerstvo hospodárstva SR) podnikanie obchodníkov, ktorí predávajú zájazdy slovenským občanom. Zároveň sa vypúšťa povinnosť cestovnej agentúry predkladať tieto doklady o zahraničnej cestovnej kancelárii cestujúcemu, keďže podľa § 14 ods. 3 je predajca zájazd aj tak povinný informovať cestujúceho o tom, pre koho je uzatvorenia zmluvy o zájazde sprostredkované. Vypúšťa sa aj povinnosť obchodníka z krajiny mimo SR poskytovať úradne overený preklad povolenia na podnikanie podľa krajiny svojho sídla.
Vypúšťa sa povinnosť cestovnej kancelárie zasielať rovnopis zmluvy o ochrane pre prípad úpadku orgánu dohľadu, pričom postačuje, ak cestovná kancelária oznámi orgánu dohľadu údaje, ktoré je povinný orgán dohľadu zverejňovať v zozname cestovných kancelárií.
Precizuje sa obsah poznámok účtovných závierok tak, aby bolo pre cestovné kancelárie jednoduchšie uviesť všetky doposiaľ zinkasované tržby. Ak teda zostavuje cestovná kancelária prvú účtovnú závierku za prvý štvrťrok roku 2020, poznámky tejto závierky budú obsahovať tržby z predaja zájazdov, na ktoré sa vzťahuje zákon (tzn. okrem výnimiek určených v § 1 ods. 2) za rozhodné obdobie tzn. 1.1.2020 – 31.3.2020. Tržby by mali obsahovať ako zaplatené celé sumy za zakúpené zájazdy tak aj zaplatené zálohy (všetky finančné prostriedky, ktoré cestovná kancelária prijala od cestujúcich na základe zmluvy o zájazde, ktoré spadajú pod pôsobnosť zákona). Obdobne uvedie cestovná kancelária tržby za sprostredkované resp. predané spojené služby cestovného ruchu.
Cestovná kancelária zasiela orgánu dohľadu údaje z poznámok účtovných závierok vždy po zostavení tej ktorej priebežne účtovej závierky – a to každý štvrťrok. Orgán dohľadu si môže od cestovnej kancelárie vyžiadať aj doloženie celej účtovnej závierky (priebežnej alebo riadnej), pričom žiadosť nemusí odôvodniť (môže ísť o náhodnú kontrolu, kontrolu z dôvodu podnetu cestujúceho atď.).
Sankčné ustanovenia sa menia vzhľadom na zmenu ustanovení týkajúcich sa povinností a tiež sa dopĺňa ustanovenia § 12 ods. 4, ktoré absentovalo v sankčných ustanoveniach.
V zákone č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami sa upravujú časti ustanovenia § 13 ods. 4 a § 14 ods. 10, ktoré vylučovali odkladný účinok podaného rozkladu proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty a rozhodnutiu o uložení pokuty za správny delikt, čím sa rozhodnutie o uložení pokuty stalo vykonateľným po jeho doručení adresátovi a uplynutím paričnej lehoty sa pokuta stala splatnou. Konania o uložení poriadkovej pokuty alebo konania o uložení pokuty za správny delikt, ktoré sa začali a právoplatne neskončili do 30. júna 2020, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2020.
Novelizuje sa aj zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ktorého cieľom je rozšíriť finančné opatrenia na zmiernenie vplyvov koronakrízy o ďalšie opatrenie v oblasti osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií, týkajúce sa úhrady tohto odvodu zo strany bánk a pobočiek zahraničných bánk. Do zákona sa v tretej časti vkladá siedma hlava, ktorá sa týka opatrenia v oblasti osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií. Banky a pobočky zahraničných bánk nebudú uhrádzať splátky osobitného odvodu podľa zákona č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií, ktoré sú splatné po účinnosti tohto zákona až do konca roka 2020, tj. splátky za 3. a 4. štvrťrok 2020. Povinnosť uhradiť splátky tohto odvodu za 1. a 2. štvrťrok 2020 vrátane prípadného príslušenstva nie je týmto zákonom dotknutá. Banky sú entity, ktoré sú samotné zapojené do mechanizmov, ktoré zmierňujú negatívne následky pandémie iných osôb, či sú to už spotrebitelia alebo podnikateľské subjekty a to formou rôznych opatrení, ktorými sú napríklad finančná pomoc na zabezpečenie likvidity malých podnikov, stredných podnikov a veľkých podnikov alebo odklad splátok úverov. Uvedené skutočnosti sú dôvodom na zavedenie tohto legislatívneho opatrenia pre banky a pobočky zahraničných bánk s cieľom prispieť k stabilite finančného sektora a zabezpečiť dostatočné zdroje bánk na financovanie obnovy ekonomiky po skončení pandémie COVID-19.
Podľa súčasne platného zákona o dani z príjmov v nadväznosti na zákon č. 67/2020 Z. z. je daňovník – právnická osoba, ktorej z podaného daňového priznania za rok 2019 vyplýva platiť vyššie preddavky na daň z príjmov, povinný do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania vyrovnať preddavky tak, aby boli od začiatku zdaňovacieho obdobia zaplatené vo výške, ktorá mu vychádza platiť po podaní daňového priznania za rok 2019. Obdobne sa postupuje aj v prípade daňovníka so zdaňovacím obdobím hospodársky rok. Novou úpravou sa ako opatrenie na zmiernenie dopadov pandémie na podnikateľské prostredie upúšťa od vyrovnania zaplatených preddavkov na daň z príjmov do konca kalendárneho mesiaca po podaní daňového priznania po skončení pandémie alebo do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov, ak táto lehota je dlhšia ako lehota po skončení obdobia pandémie, a to u daňovníkov, ktorí platili nižšie preddavky, resp. neplatili preddavky na základe zákona o dani z príjmov, zákona č. 67/2020 Z. z. alebo nariadenia vlády SR č. 104/2020 Z. z. Ide o opatrenie naviazané na postupy ustanovené v § 21 zákona č. 67/2020 Z. z., ktoré sa uplatňujú počas obdobia pandémie. Navrhované upustenie od vyrovnania rozdielu preddavkov sa bude vzťahovať na preddavky platené na zdaňovacie obdobie,

–ktorým je kalendárny rok, ktorý začal 1. 1. 2020,

–v ktorom došlo k zmene zdaňovacieho obdobia z kalendárneho obdobia na hospodársky rok a ktoré začalo po 1. 1. 2020

–ktorým je hospodársky rok, ktorého riadna alebo predĺžená lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov uplynula počas obdobia pandémie

–ktorým je hospodársky rok, ktorého aspoň 1 mesiac spadá do kalendárneho roka 2020.

Vyrovnanie rozdielu na preddavkoch zaplatených a splatných od začiatku zdaňovacieho obdobia do lehoty na podanie daňového priznania sa nevykoná a preddavky na daň zaplatené na zdaňovacie obdobie 2020 (v prípade hospodárskeho roka pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2018/2019, 2019/2020, resp. 2020/2021) sa započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie. Úprava sa nevzťahuje na situáciu, kedy daňovník mal platiť preddavky na daň z príjmov, ale ich nezaplatil.
Odpočet daňovej straty môže daňovník uplatniť iba v jednom zdaňovacom období, ak lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov uplynie v roku 2020 za viaceré zdaňovacie obdobia. Touto zmenou nedochádza k zmene pôvodného zámeru pri odpočte neuplatnených daňových strát vykázaných za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2015 až 2018, pri ktorých má daňovník nárok uplatniť ich v roku 2019 a nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa § 30 zákona o dani z príjmov. Dochádza k zmene okolnosti, na základe ktorej je možné uplatniť odpočty daňových strát za roky 2015 až 2018 u daňovníka so zdaňovacím obdobím hospodársky rok, a to z lehoty ukončenia zdaňovacieho obdobia na uplynutie lehoty na podanie daňového priznania. Na základe uvedenej zmeny teda nebude záležať kedy skončí daňovníkovi zdaňovacie obdobie, ale bude podstatné, že lehota na podanie daňového priznania riadna alebo predlžená uplynie v priebehu kalendárneho roka 2020. Zároveň sa jednoznačne ustanovuje, že odpočet daňovej straty podľa § 24b zákona č. 67/2020 Z. z. je možné uplatniť iba v 1 zdaňovacom období, ak by nastala situácia, že v priebehu roka 2020 u daňovníka uplynie lehota na podanie daňového priznania za viac zdaňovacích období. Znamená to, že napríklad daňovník so zdaňovacím obdobím hospodársky rok 2018/2019, ktorému na základe predlženia lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov uplynie táto lehota v roku 2020 a zároveň za zdaňovacie obdobie 2019/2020 bez uplatnenia predlženia lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov mu tiež uplynie táto lehota v roku 2020, si môže uplatniť odpočet daňovej straty podľa § 24b iba v jednom z týchto zdaňovacích období, a to na základe vlastného rozhodnutia.
S ohľadom na aktuálnu situáciu spôsobenú pandémiou COVID-19 a súvisiace praktické prekážky pri zbere, podávaní a výmene informácií o finančných účtoch sa upravuje odklad lehoty v oblasti automatickej výmeny informácií o finančných účtoch o 3 mesiace. Odklad umožní príslušnému orgánu Slovenskej republiky, ktorým je Finančné riaditeľstvo SR, zaslať informácie o finančných účtoch nerezidentov príslušným orgánom členských štátov, zmluvných štátov a Spojených štátov amerických (na základe dohody FATCA) do konca decembra 2020, čím sa predlžuje v roku 2020 lehota na zaslanie informácií, ktorá je každoročne 30. septembra. Odklad lehoty vytvorí dlhší časový priestor na splnenie oznamovacích povinností aj pre oznamujúce finančné inštitúcie podľa zákona č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch, ktoré z dôvodu pandémie neboli schopné zaslať požadované dáta v riadnom termíne do konca júna 2020. Zároveň sa upravuje odklad niektorých lehôt v rámci automatickej výmeny informácií o cezhraničných oznamovaných opatreniach berúc do úvahy, že ide o nový druh automatickej výmeny, ktorý si vyžaduje IT implementáciu a testovanie, ktoré sú skomplikované obmedzeniami spôsobenými pandémiou COVID-19.
V zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov kapitálové výdavky možno použiť na určený účel aj v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po rozpočtovom roku, na ktorý boli rozpočtované. Vzhľadom na obdobie pandémie došlo k sťaženiu použitia kapitálových výdavkov, preto sa vytvára priestor na použitie kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu rozpočtovaných na rok 2018, ktoré nebolo možné použiť do konca roka 2020, do 31. decembra 2021. Podľa platnej úpravy § 28 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v prípade, ak je hospodárskym výsledkom podnikateľskej činnosti k 30. septembru rozpočtového roka strata, je vedúci rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie povinný zabezpečiť, aby bola do konca rozpočtového roka vyrovnaná, alebo urobiť také opatrenia na ukončenie podnikateľskej činnosti, aby sa v ďalšom rozpočtovom roku už nevykonávala. Vzhľadom na obdobie pandémie a prijaté opatrenia je pravdepodobné, že hospodárskym výsledkom podnikateľskej činnosti viacerých rozpočtových organizácií alebo príspevkových organizácií k 30. septembru 2020 bude strata s tým, že do konca roka ju bude ťažké vyrovnať. Z tohto dôvodu, ak vedúci rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie nezabezpečí vyrovnanie straty podnikateľskej činnosti, nie je povinný vykonať opatrenia na jej ukončenie, ktoré by inak musel vykonať.
Do zoznamu preberaných právne záväzných aktov EÚ, ktorý je súčasťou zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov, sa dopĺňa smernica Rady, ktorou sa rieši odklad lehôt na podávanie a výmenu informácií v oblasti daní v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19.
Mení sa aj zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri. Osoby zapísané v obchodnom registri očakáva od 1. októbra 2020 povinnosť doplniť niektoré údaje. Ide najmä o údaje týkajúce sa identifikácie osôb zapisovaných do obchodného registra v určitom postavení. Doplnenie týchto údajov je do budúcna predpokladom, aby sa zapísané údaje automaticky zosúlaďovali s údajmi v referenčných registroch a to najmä v registri fyzických osôb. Vzhľadom na to, že veľké množstvo zapísaných osôb je v súčasnosti zasiahnuté dôsledkami šírenia pandémie, je dôvodné posunúť „tvrdé následky“ nesplnenia povinnosti o jeden rok a tým zmierniť aktuálnu záťaž. V § 15g ods. 10 sa slová „návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov, najneskôr však do 30. septembra 2021“ nahrádzajú slovami „návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov po 30. septembri 2021, najneskôr však do 30. septembra 2022″.