Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Zodpovednosť za vady je právny inštitút, ktorý je úzko spojený so záväzkovými právnymi vzťahmi. Vzniká porušením povinnosti účastníka záväzkového vzťahu plniť riadne, t.j. bez vád.
Zo zodpovednosti za vady vznikajú povinnosti vždy tomu účastníkovi záväzkového vzťahu, ktorý prenechal za odplatu vec inému (tzv. scudziteľ) a práva druhému účastníkovi, ktorý za odplatu prevzal vec od scudziteľa (tzv. nadobúdateľ).
Čo je vada veci?
Všeobecne je stanovená povinnosť scudziteľa tak, že v prípade, keď prenecháva za odplatu vec inému, teda nadobúdateľovi, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má také vlastnosti, ktoré sú medzi scudziteľom a nadobúdateľom dojednané, prípadne vlastnosti obvyklé. Ďalej scudziteľ zodpovedá nadobúdateľovi za to, že nadobúdateľ môže túto vec užívať podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo si strany vyslovene dohodli.
V neposlednom rade zodpovedá aj za to, že vec nemá právne vady.
Pokiaľ vec, ktorá je predmetom odplatného scudzenia nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám, má vady. Pod pojmom vada veci je teda potrebné rozumieť všetko, čo znižuje možnosť využitia a upotrebenia veci, prípadne čo vec inak znehodnocuje.
Vady možno rozdeliť na faktické a právne, pričom faktické vady sú zjavné a skryté.
Faktické vady predstavujú fyzický nedostatok veci, ktorá je predmetom scudzenia.
Právne vady sú prekážkou, aby nadobúdateľ mohol získať vec v takom rozsahu, ako to vyplýva zo zmluvy (napríklad v dôsledku existencie práva tretej osoby k takejto veci, ktoré obmedzuje nakladanie s vecou).
Vada zjavná a vada skrytá
Ako je uvedené vyššie, na scudziteľa je kladená zásadná miera zodpovednosti za to, že poskytnuté plnenie je bezchybné. Určitá miera zodpovednosti za prijatie plnenia však spočíva aj na nadobúdateľovi.
Nadobúdateľ je povinný postupovať obozretne, pretože v prípade, že sa na danej veci vyskytuje vada, ktorú si nadobúdateľ mohol všimnúť v rámci bežnej pozornosti, nemôže následne uplatniť nároky zo zodpovednosti za vady, pretože na tieto vady sa zodpovednosť scudziteľa nevzťahuje. Tieto chyby sa považujú za vady zjavné. Skryté vady nie sú viditeľné voľným okom a môžu vyjsť najavo až pri používaní veci.
Osobitnú skupinu vád, o ktorých možno tiež hovoriť ako o vadách zjavných, potom predstavujú vady nehnuteľností, ktoré možno zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností. V prípade, že si osoba kupujúca nehnuteľnosť neoverí vopred či je v evidencii nehnuteľností zapísaná ťarcha, napríklad záložné právo, vecné bremeno a pod., je táto skutočnosť v neprospech kupujúceho.
S ohľadom na skutočnosť, že množstvo predajov nehnuteľností sa uskutočňuje prostredníctvom realitných kancelárií, mala by realitná kancelária preveriť stav nehnuteľnosti za potenciálneho kupujúceho a na tento stav ho upozorniť. Nie je to však pravidlom, a hoci sa realitná kancelária za overenie stavu nehnuteľnosti zaručí, možno len odporučiť, aby si kupujúci overil stav kupovanej nehnuteľnosti vždy sám.
Na druhej strane, ak sa scudziteľ výslovne zaviaže, že vec je bez akýchkoľvek vád a následne sa preukáže, že vec je postihnutá vadou, je scudziteľ za tento stav zodpovedný, a to aj v prípade, že by sa jednalo práve aj o vadu zjavnú.
Pomerne zaujímavá situácia nastáva v momente, keď sa kupujúci a predávajúci dohodli, že kupujúci kupuje vec „ako stojí a leží“. V praxi sa táto formulácia najčastejšie používa v prípade, keď kupujúci kupuje veci, ktorých jednotlivá špecifikácia v zmluve nemá žiadny ekonomický význam. Napríklad môže ísť o vybavenie reštaurácie, sad ovocných stromov, budúcu úrodu a pod.
Namiesto toho, aby kupujúci a predávajúci špecifikovali jednotlivé veci, v zmluve uvedú, že kupujúci kupuje vybavenie reštauračných priestorov, konkrétny ovocný sad, budúcu úrodu a pod. Dôležité je, že v takomto prípade predávajúci nezodpovedá kupujúcemu za vady predávanej veci, iba ak táto vec nemá vlastnosti, o ktorých predávajúci vyslovene prehlásil, že ich má alebo, ktoré si kupujúci vyslovene v zmluve vymienil.
» Záruka » Uplatnenie zodpovednosti za vady a nároky s tým spojené
Záruka
Všeobecne možno vady rozdeliť do dvoch skupín. Vady, ktoré mala vec pred odovzdaním nadobúdateľovi a vady, ktoré sa na veci vyskytli až potom, čo bola vec odovzdaná nadobúdateľovi.
Na vady, ktoré sa na veci vyskytnú až potom, čo bola vec odovzdaná nadobúdateľovi, sa uplatní záruka. Na základe záruky sa scudziteľ zaväzuje odstrániť vady, ktoré sa na veci vyskytnú po určitú dobu po odovzdaní veci nadobúdateľovi.
Najčastejšie sa možno so zákonnou zárukou stretnúť v prípade vecí kúpených v obchode, kde nadobúdateľ, t.j. kupujúci, vystupuje ako spotrebiteľ a predávajúci ako podnikateľ. V prípade nových vecí je zákonom stanovená záručná doba 24 mesiacov. V prípade použitých vecí si kupujúci a predávajúci môžu dojednať lehotu kratšiu; aj v takom prípade nesmie byť záručná doba kratšia ako 12 mesiacov.
Nič samozrejme nebráni tomu, aby na základe vzájomnej dohody medzi kupujúcim a predávajúcim bola dojednaná záruka dlhšia ako ustanovuje zákon.
Rovnako môže predávajúci jednostranne poskytnúť kupujúcemu záruku dlhšiu ako 24 mesiacov. V bežných prípadoch však nemožno s takouto situáciou počítať, pretože čím dlhšiu záruku poskytne predávajúci, tým väčšie nároky a náklady s tým spojené sú na neho kladené, čomu sa každý predávajúci snaží vyhnúť.
Uplatnenie zodpovednosti za vady a nároky s tým spojené
K uplatneniu nárokov zo zodpovednosti za vady na súde nepostačí samotná skutočnosť, že vec má vadu. Nadobúdateľ je povinný vadu najprv riadne uplatniť u scudziteľa. V prípadoch, kedy nie je stanovená ani dohodnutá záruka, je nadobúdateľ povinný vytknúť vadu u scudziteľa bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prevziať.
Vytknúť vadu v uvedenej lehote je nevyhnutné pre zachovanie nároku nadobúdateľa domáhať sa nároku z vád veci na súde. V prípade, že nadobúdateľ vadu riadne a včas u scudziteľa nevytkne, jeho právo zanikne. Ak nadobúdateľ zistí, že sa na veci vyskytuje vada, je povinný túto skutočnosť obratom oznámiť scudziteľovi a zároveň opísať, v čom vada veci spočíva.
V prípade, že je scudziteľ zodpovedný za vady zo záruky, je nadobúdateľ povinný uplatniť vadu do šiestich mesiacov od chvíle, kedy sa vada na veci vyskytla. Najneskôr je nadobúdateľ oprávnený uplatniť vadu do konca záručnej doby.
Ak nadobúdateľ oznámi scudziteľovi, že vec je postihnutá vadou, je scudziteľ povinný zjednať nápravu, teda vadu odstrániť. Všeobecne sa môže nadobúdateľ domáhať buď zľavy z ceny veci, výmeny veci, prípadne opravy veci, ak je vada odstrániteľná.
V prípade, že vada spočíva v dodaní menšieho množstva, môže nadobúdateľ požadovať aj doplnenie toho, čo chýba. Je právom nadobúdateľa zvoliť si jeden z vyššie uvedených spôsobov odstránenia vady. V prípade, že vadu nemožno odstrániť alebo vec nemožno pre vadu užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne, môže sa nadobúdateľ domáhať aj zrušenia zmluvy.
Pokiaľ scudziteľ vadu neodstráni, nezostáva nadobúdateľovi iné, ako domáhať sa svojho nároku súdnou cestou.
Práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady môžu byť pri jednotlivých záväzkoch upravené zákonom alebo dohodnuté účastníkmi inak. Rovnako úprava zodpovednosti za vady podľa Obchodného zákonníka je v mnohých aspektoch odlišná od vyššie uvedenej zodpovednosti za vady, ktorá sa vzťahuje na prípady, keď sa zmluvy riadia režimom Občianskeho zákonníka.
Právne postavenie nadobúdateľov
Právne postavenie nadobúdateľov, najčastejšie kupujúcich ako spotrebiteľov, je vo vzťahu k predávajúcim, ako scudziteľom, pomerne silná. Drvivá väčšina prípadov zodpovednosti za vady podlieha režimu záruky a v prípade, keď kupujúci riadne a včas uplatní vadu u predávajúceho, možno predpokladať, že sa svojho nároku domôže.
Na druhej strane, nikdy nemožno vopred odhadnúť postoj predávajúceho k uplatnenej reklamácii a niekedy sa kupujúci svojho nároku skutočne domôže až súdnou cestou.
Autor: Mgr. Michal Svatoň, autor je právnik v advokátskej kancelárii NIELSEN MEINL, s.r.o.
