Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Všeobecné obchodné podmienky (VOP) sa využívajú nielen vo vzťahoch medzi podnikateľmi, ale aj vo vzťahoch medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi.
Rovnako ako v prípade „bežných“ zmluvných vzťahov, v rámci ktorých spotrebitelia požívajú v porovnaní s podnikateľmi zvýšenú právnu ochranu, aj v prípade zmlúv uzatváraných na diaľku je potrebné rozlišovať, akú povahu bude mať zmluvný partner.
Úprava VOP by mala byť dostatočne zrozumiteľná
Pri uzatváraní zmlúv strany často využívajú tzv. všeobecné obchodné podmienky („VOP“). VOP predstavujú dokument, ktorým sa určuje časť obsahu zmluvy. VOP môžu byť vypracované buď rôznymi odbornými alebo záujmovými organizáciami (takéto VOP sa využívajú najmä v medzinárodnom obchodnom styku – napr. Incoterms vypracúvané Medzinárodnou obchodnou komorou), alebo priamo zmluvnými stranami, resp. jednou z nich. V druhom z uvedených prípadov je podmienkou, aby takéto obchodné podmienky boli známe obom stranám uzavierajúcim zmluvu, resp. aby boli priložené k návrhu zmluvy.
Povaha zmluvných strán
Vzhľadom na narastajúci trend uzatvárania zmlúv na diaľku (prostredníctvom prostriedkov komunikácie ako adresovaný či neadresovaný list, ponukový katalóg, inzercia, telefón, elektronická pošta a pod.) je prirodzené, že VOP si našli svoje nezastupiteľné miesto pri predaji tovarov či poskytovaní služieb prostredníctvom internetu.
VOP sa pritom využívajú nielen vo vzťahoch medzi podnikateľmi, ale aj vo vzťahoch medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi. Rovnako ako v prípade „bežných“ zmluvných vzťahov, v rámci ktorých spotrebitelia požívajú v porovnaní s podnikateľmi zvýšenú právnu ochranu, aj v prípade zmlúv uzatváraných na diaľku je potrebné rozlišovať, akú povahu bude mať zmluvný partner.
VOP môžu obsahovať aj návrh na uzavretie zmluvy
V prípade, že druhá zmluvná strana je podnikateľ, je situácia o niečo flexibilnejšia. Najdôležitejšou podmienkou je, aby došlo k platnému uzavretiu zmluvy. V prípade uzatvárania zmluvy cez internet sa pritom nejedná iba o dostatočné určenie predmetu záväzkov strán, ale aj o dodržanie požiadaviek na samotný proces uzavretia zmluvy.
Obdobne ako v prípade uzatvárania zmluvy v listinnej podobe, aj v tomto prípade musí jedna strana urobiť riadny návrh na uzavretie zmluvy a druhá strana musí tento návrh prijať. Návrh na uzavretie zmluvy pritom musí byť určený jednej alebo viacerým určitým osobám – pokiaľ sa teda zmluva uzatvára napr. prostredníctvom registrácie na určitej webovej stránke, ktorej súčasťou je akceptácia VOP, vo VOP je vhodné uviesť, že predstavujú návrh na uzavretie zmluvy, ktorý je určený konkrétnemu registrujúcemu sa subjektu, pričom registráciou subjekt tento návrh prijíma; akceptácia VOP by pritom mala byť podmienkou registrácie.
Ďalším aspektom je, že akceptácia návrhu by mala byť preukázateľná. V praxi sa osvedčil najmä postup, kedy sa určitý subjekt najskôr zaregistruje na webovej stránke, v rámci registrácie akceptuje VOP, následne mu je doručený potvrdzovací e-mail obsahujúci znenie VOP a akceptačný link, pričom po kliknutí na daný link sa zmluva považuje za uzavretú. Toto riešenie poskytne obom stranám dostatočnú právnu istotu v súvislosti s procesom uzavretia zmluvy a jej obsahom a zároveň nie je po technickej stránke neprimerane náročné.
Písomná forma
Zároveň však treba poukázať na skutočnosť, že takýto proces uzavretia zmluvy nemusí byť vždy vhodný. Jedná sa najmä o zmluvné vzťahy, ktoré pod sankciou neplatnosti vyžadujú písomnú formu. Hoci podľa niektorých názorov možno za určitých okolností aj zmluvu uzavretú vyššie uvedeným spôsobom považovať za uzavretú „písomne“, v prípade vzniku sporu bude rozhodujúci vždy právny názor súdu.
Tento problém v praxi najčastejšie vzniká v prípade rôznych softvérových riešení ponúkaných cez internet – tieto produkty majú vždy povahu autorských diel, a teda na to, aby ich druhá strana mohla používať, sa vyžaduje udelenie tzv. licencie. Slovenský autorský zákon pritom dlhodobo podmieňoval platnosť licenčnej zmluvy písomnou formou.
Uvedený nedostatok právnej úpravy však vyrieši novela slovenského autorského zákona účinná od 1.11.2013, v zmysle ktorej sa písomná forma bude (obdobne ako v Českej republike) vyžadovať iba v prípade tzv. výhradnej licencie; nevýhradná licencia teda bude môcť byť udelená aj inak ako písomne.
VOP a spotrebitelia
U spotrebiteľov je situácia mierne odlišná. Okrem všeobecných požiadaviek na uzavretie zmluvy (proces uzavretia, dostatočné vymedzenie predmetu zmluvy) sa jedná aj o osobitné požiadavky vyplývajúce z predpisov na ochranu spotrebiteľa. VOP by v takomto prípade mali reflektovať predovšetkým požiadavky stanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji.
V zmysle uvedeného právneho predpisu je predávajúci povinný pred uzavretím zmluvy súčasne s ponukou tovaru alebo služby spotrebiteľovi oznámiť:
(a) svoje obchodné meno a sídlo (resp. svoju totožnosť, trvalý pobyt a živnostenské oprávnenie),
(b) opis tovaru alebo služby,
(c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
(d) dodacie podmienky a náklady na dodanie tovaru,
(e) platobné podmienky,
(f) poučenie o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy,
(g) cenu za použitie prostriedkov komunikácie na diaľku, ak sa cena určuje inou ako základnou sadzbou,
(h) lehotu, počas ktorej je predávajúci viazaný svojou ponukou vrátane ceny a
(i) minimálnu lehotu, na ktorú možno zmluvu uzavrieť, ak ide o zmluvu o predaji tovaru alebo o poskytnutí služby, ktoré sa dodávajú alebo vykonávajú nepretržite alebo opakovane.
Predávajúci je ďalej povinný poskytnúť spotrebiteľovi najneskôr v deň dodania tovaru alebo začatia poskytovania služby písomné informácie o podmienkach a postupoch pri uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy vrátane lehoty na odstúpenie od zmluvy alebo o nemožnosti odstúpenia od zmluvy. Vo všeobecnosti totiž platí, že spotrebiteľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu, a to do siedmich pracovných dní odo dňa prevzatia tovaru alebo od uzavretia zmluvy o poskytnutí služby, resp. odo dňa, kedy si predávajúci riadne splnil informačné povinnosti.
Ak si predávajúci tieto povinnosti nesplní, môže spotrebiteľ odstúpiť najneskôr do 3 mesiacov od prevzatia tovaru alebo od uzavretia zmluvy o poskytnutí služby. Spotrebiteľ nie je oprávnený odstúpiť od zmluvy iba v prípadoch stanovených zákonom – napr. ak sa jedná o tovar zhotovený podľa osobitných požiadaviek spotrebiteľa, pri predaji novín, časopisov a periodickej tlače a i.
Predávajúci je takisto povinný oznámiť spotrebiteľovi adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, informáciu o záruke a o servisných službách a informáciu o možnosti zrušenia zmluvy uzavretej na dobu neurčitú alebo na čas dlhší ako jeden rok. Všetky tieto informácie je pritom možné zahrnúť priamo do VOP.
Osobné údaje
V súvislosti so spotrebiteľmi netreba zabúdať ani na problematiku ochrany osobných údajov. Kým v prípade zmluvného vzťahu s podnikateľom budú spravidla poskytované údaje, ktoré nie sú osobnými údajmi (názov, sídlo, IČO a pod.), resp. ktoré sú verejne dostupné (výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra), u spotrebiteľov spravidla k poskytnutiu osobných údajov dôjde.
Zákon o ochrane osobných údajov vymedzuje prípady, kedy je možné spracúvať osobné údaje aj bez súhlasu dotknutej osoby (napr. ak je spracúvanie osobných údajov nevyhnutné na plnenie zmluvy, v ktorej vystupuje dotknutá osoba ako jedna zo zmluvných strán, alebo v predzmluvných vzťahoch s dotknutou osobou alebo pri rokovaní o zmene zmluvy, ktoré sa uskutočňujú na žiadosť dotknutej osoby, ak sú predmetom spracúvania výlučne titul, meno, priezvisko a adresa dotknutej osoby bez možnosti priradiť k nim ďalšie jej osobné údaje a ich využitie je určené výhradne pre potreby prevádzkovateľa v poštovom styku s dotknutou osobou a evidencie týchto údajov a i.).
Ak však nepôjde o niektorý z prípadov vymedzených zákonom, na spracúvanie osobných údajov sa vyžaduje súhlas dotknutej osoby. Takýto súhlas je v zmysle zákona spravidla možné udeliť (a preukázať) akýmkoľvek hodnoverným spôsobom, teda napr. aj tak, že v rámci uzavretia zmluvy spotrebiteľ udelí súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov, pričom ostatné náležitosti a informácie vyžadované zákonom budú obsiahnuté vo VOP. Pozor si však treba dávať v prípadoch, kedy zákon výslovne vyžaduje udelenie písomného súhlasu – takýto súhlas je totiž bez vlastnoručného podpisu (prípadne zaručeného elektronického podpisu) toho, kto súhlas dáva, neplatný.
Výhody VOP
Využívanie VOP môže mať nesporne veľa výhod. Hlavnou z nich je, že najmä v prípade veľkého množstva zmluvných vzťahov obdobnej povahy (napr. mobilní operátori, banky, e-shopy a i.) umožňujú relatívne trvalú a jednotnú úpravu týchto vzťahov alebo ich vybraných aspektov. Tým, že veľká časť obsahu zmluvy je zachytená vo VOP, sa rozsah samotného „tela“ zmluvy môže skrátiť na nevyhnutné minimum, prípadne sa môžu využiť rôzne formuláre a pod., čo prispieva k ich lepšej prehľadnosti.
Samozrejme na to, aby bola táto forma úpravy zmluvných vzťahov považovaná za výhodnú a populárnu aj druhou zmluvnou stranou (najmä spotrebiteľmi), mala by byť úprava obsiahnutá vo VOP dostatočne zrozumiteľná, v žiadnom prípade nesmie odporovať všeobecne záväzným právnym predpisom alebo ich obchádzať a v záujme zachovania právnej istoty oboch strán by nemala podliehať častým zmenám.
Autor: JUDr. Matej Sedláček, autor je právnik v advokátskej kancelárii NIELSEN MEINL, s.r.o.
