Vláda pritom v nových plánoch vychádza z iniciatívy Európskej komisie, podľa ktorej taká striktná konsolidácia, s akou sa pôvodne počítalo v Európe, môže škodiť hospodárskemu rastu. „Slovenská republika víta iniciatívu Európskej komisie, ktorou sa po splnení určitých podmienok umožňuje upraviť konsolidačné úsilie s cieľom zamedziť negatívnemu vplyvu na ekonomickú aktivitu a hospodársky rast,“ píše sa v návrhu rozpočtu.
Komisia zvoľnenie podmienok podmieňuje napríklad tým, že ekonomika krajiny musí byť hlboko pod svojim potenciálom, deficit nie je vyšší ako 3 % hrubého domáceho produktu a je dodržané pravidlo verejného dlhu.
Stanovená odchýlka od pôvodných plánov pritom musí byť spojená s národnými výdavkami na spolufinancovanie z fondov Európskej únie, na projekty, ktoré pozitívne ovplyvnia aj rozpočet. „V návrhu rozpočtu verejnej správy, v ktorom je na rok 2014 cielený deficit na úrovni 2,9 % hrubého domáceho produktu sú už zapracované výdavky spĺňajúce túto podmienku v celkovej výške 480 mil. eur,“ konštatuje v návrhu rozpočtu rezort financií.
Plán šetrenia ešte nie je hotový
Aj takáto miernejšia konsolidácia si však vyžiada dodatočné konsolidačné opatrenia. Rezort financií totiž zatiaľ predložil návrh, v ktorom dodatočné opatrenia ešte nie sú zapracované. Bez nich by napríklad budúcoročný deficit stúpol na vyše 3,8 % a v roku 2015 by sa dostal na takmer 4 % hrubého domáceho produktu. Pre budúci rok je tak na dosiahnutie cieleného schodku potrebné nájsť opatrenia za vyše 700 mil. eur, pre rok 2015 za takmer 1,1 mld. eur a pre rok 2016 za vyše 1,5 mld. eur.
Dane vraj nezvýšia
Najväčšiu sumu z dodatočných konsolidačných opatrení by podľa rezortu financií v budúcom roku mohlo pokryť zefektívnenie činnosti verejnej správy, a to až takmer 415 mil. eur. „Bude to kombinácia znižovania výdavkov a zvyšovania príjmov v rámci platnej legislatívy. To znamená žiadne zvyšovanie poplatkov, žiadne zvyšovanie daní. Kapitoly štátneho rozpočtu musia na sebe ušetriť vyše 400 mil. eur. Rád by som ale zdôraznil, že výdavky na chod štátu už v tejto verzii rozpočtu klesajú medziročne o viac ako 271 miliónov eur,“ vyhlásil v stredu minister financií Peter Kažimír. Konkretizovať tieto škrty s jednotlivými rezortmi by sa podľa neho mali počas septembra.
Pomôcť má lepší výber daní
Rezort financií tiež očakáva, že sa mu podarí získať ďalších 150 mil. eur zefektívnením výberu daní. „Je to na základe už prijatých opatrení, je to aj na základe opatrení, ktoré sú v legislatívnom procese,“ dodal minister. Spomenul pritom najmä spomínanú bločkovú lotériu, či zavedenie kontrolného výkazu DPH. Vyše 8 mil. eur by sa dalo ušetriť aj zmrazením platov ústavných činiteľov a 20 mil. eur by sa dalo získať aj odpredajom nepotrebného majetku.
Podpredseda KDH Miloš Moravčík však tvrdí, že šetrenie štátu stále zostáva len v rovine rečí a málo dôveryhodných cieľov. Naopak, plány zbytočného míňania a riziká straty peňazí z eurofondov naberajú na reálnosti. „Potvrdzujú to informácie z dnešného rokovania vlády o postupe vytvorenia jednej zdravotnej poisťovne a o vývoji čerpania eurofondov. Nehospodárnymi krokmi vlády môže prísť Slovensko o viac ako miliardu eur,“ uviedol vo vyhlásení.
Samotný štátny rozpočet, ktorý tvorí podstatnú časť rozpočtu verejnej správy, počíta vo svojej prvotnej verzii v budúcom roku s príjmami na úrovni 13,223 mld. eur a výdavkami v sume 16,876 mld. eur. Deficit štátneho rozpočtu sa tak rozpočtuje vo výške 3,653 mld. eur.