Novela Obchodného zákonníka. Čo by som mal o nej vedieť?

Máte pocit, že už nie je viac možné sťažiť podnikateľské prostredie na Slovensku? Nie je tomu tak. Letné mesiace ukázali, že keď sa chce, tak je možné skomplikovať aj celkom jednoduchý proces založenia spoločnosti s ručením obmedzením, či prevodu obchodného podielu. Pripravte si viac času a určite sa zásobte trpezlivosťou, pretože v prípade, ak si chcete založiť s.r.o. alebo predať obchodný podiel, budete musieť urobiť pár úkonov navyše. Tieto zmeny však nie sú jediné, ktoré nám viaceré novely Obchodného zákonníka v II. polroku 2012 prinášajú.

Čo nové priniesli posledné novely do energetiky?

V prípade, že podnikáte v energetike upozorňujeme, že od 1.8.2012 je účinná novela Obchodného zákonníka, ktorou sa rozšírila pôsobnosť valného zhromaždenia (resp. najvyššieho orgánu / spoločníkov) spoločností a družstiev. Po novom môže podať spoločnosť alebo družstvo návrh ceny alebo iné návrhy v konaní o cenovej regulácii pred Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a Radou pre reguláciu iba po ich schválení valným zhromaždením, resp. najvyšším orgánom / spoločníkmi.

Inými návrhmi v konaní o cenovej regulácii sa v zmysle Obchodného zákonníka rozumie:

1. podanie cenového návrhu,
2. návrh na zmenu cenového rozhodnutia,
3. doplnenie návrhu z podnetu spoločnosti alebo družstva, ak má toto doplnenie vplyv na zmenu ceny a
4. odvolanie v cenovom konaní.

Novela zároveň umožňuje prenesenie tejto právomoci z valného zhromaždenia, resp. najvyššieho orgánu, na štatutárny orgán spoločnosti alebo družstva. Na takéto prenesenie právomoci sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých členov najvyššieho orgánu spoločnosti alebo družstva.

Rada: Prenesenie tejto právomoci z valného zhromaždenia (najvyššieho orgánu) na štatutárov môže byť veľmi prospešné, nakoľko to pomôže zefektívniť podávanie návrhov v cenovom konaní.

Ako to bude so zakladaním spoločností s ručením obmedzeným a prevodmi obchodných podielov?

Od 1. októbra 2012 začala platiť novela Obchodného zákonníka prinášajúca výrazné zmeny, ktoré sú súčasťou balíka zmien chrániacich štát pred daňovými únikmi.

Významná zmena sa týka zakladania spoločností s ručením obmedzenými. Doteraz mohli tieto spoločnosti zakladať osoby bez ohľadu na to, či mali daňový nedoplatok alebo nie. Po novom nebude môcť založiť s.r.o. osoba s daňovým nedoplatkom prevyšujúcim v úhrne sumu 170,- EUR. To, že nedoplatok naozaj nemáte, budete musieť obchodnému registru preukázať súhlasom správcu dane, ktorým je daňový alebo colný úrad. Lehota na vydanie súhlasu je tri pracovné dni. Za vydanie súhlasu sa neplatí žiadny správny poplatok. Novela ďalej konštatuje, že ak nemáte povinnosť predložiť súhlas správcu dane, tak o tom k návrhu na zápis s.r.o. do obchodného registra prikladáte písomné čestné vyhlásenie zakladateľa spoločnosti s úradne osvedčeným podpisom. Otázkou však je, kedy stačí predložiť len čestné prehlásenie a kedy súhlas. S týmto problémom si v prípade zakladajúcich sa s.r.o lámu hlavy úradníci správnych orgánov ale aj registrové súdy.

Rada: Prvé dni účinnosti novely ukázali, že správcovia dane aj obchodné registre majú problémy s vykonávaním novely. Odporúčame sa preto informovať u príslušného správcu dane a na registrovom súde, čo máte predložiť (súhlas alebo čestné prehlásenie?), aby vaše návrhy neboli zamietnuté.

Ďalšia prijatá zmena obmedzuje rozdelenie a prevod väčšinového obchodného podielu v s.r.o. Väčšinovým obchodným podielom sa rozumie:

1. obchodný podiel, ktorý vzhľadom na pomer hodnoty vkladu spoločníka k výške základného imania spoločnosti priznáva spoločníkovi aspoň polovicu všetkých hlasov alebo 
2. obchodný podiel, s ktorým spája spoločenská zmluva aspoň polovicu všetkých hlasov.

Rovnako ako pri zápise s.r.o. do obchodného registra, tak aj pri návrhu na zápis zmeny majiteľa väčšinového obchodného podielu do obchodného registra je potrebné priložiť súhlas správcu dane s takýmto prevodom. Súhlas musí byť vydaný tak pre prevádzajúceho ako aj nadobúdateľa väčšinového obchodného podielu. Takýto súhlas však nie je potrebný v prípade, ak:

1. k prevodu alebo rozdeleniu obchodného podielu dôjde v rámci procesu zrušenia spoločnosti bez likvidácie, 
2. spoločnosť nadobudne alebo prevedie vlastný väčšinový obchodný podiel, 
3. prevádzajúcim alebo nadobúdateľom obchodného podielu je zahraničná osoba. V prípade, že predmetom predaja alebo rozdelenia obchodného podielu nie je väčšinový obchodný podiel, spoločnosť dokladá k návrhu na zápis zmien do obchodného registra písomné čestné vyhlásenie s úradne osvedčeným podpisom prevádzajúceho spoločníka a nadobúdateľa o tom, že tieto osoby nemajú povinnosť predložiť súhlas správcu dane s prevodom obchodného podielu.

Zmena sa týka aj účinkov prevodu väčšinového obchodného podielu. Zatiaľ čo pri prevode menšinových obchodných podielov sa účinnosť prevodu nemení, t.j. voči zmluvným stranám nastáva dňom podpisu zmluvy o prevode obchodného podielu zmluvnými stranami a voči spoločnosti dňom, kedy jej bola doručená zmluva o prevode obchodného podielu, pri prevode väčšinového obchodného podielu účinnosť takéhoto prevodu nastáva až zápisom do obchodného registra.

A čakajú nás aj ďalšie zmeny

Zmeny Obchodného zákonníka očakávajte aj v novom roku. Od februára 2013 by mala byť účinná novela vychádzajúca z európskej smernice o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách. Novela obmedzí lehotu splatnosti faktúr v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov, zmení úpravu omeškania dlžníka a úrokov z omeškania. Maximálna lehota splatnosti faktúr za dodávky tovaru alebo služieb bude 60 dní, pričom pre subjekty verejného práva, ako vyššie územné celky, obce, či štátne orgány by mala platiť len 30 – dňová lehota splatnosti. Ak budete chcieť určiť dlhšiu lehotu splatnosti, bude to možné, ale dohodnutá dĺžka lehoty nemôže byť v hrubom nepomere k právam a povinnostiam zmluvných strán. V praxi to však môže vyvolať množstvo problémov pri určovaní toho, čo hrubým nepomerom je a čo nie.

Novela taktiež definuje, kedy bude dlžník v omeškaní. Dlžník, ktorého záväzok bude spočívať v peňažnom plnení, sa ocitne v omeškaní, ak ho nesplní riadne, a najneskôr do 30 dní od:

1. doručenia faktúry (prípadne obdobného dokladu), alebo 
2. poskytnutia plnenia veriteľom, v závislosti od toho, čo nastane skôr.

To neplatí, ak je v zmluve dohodnutá iná lehota splatnosti.

Výška úrokov z omeškania v prípade, že neboli dohodnuté, by sa už nemala určovať predpismi občianskeho práva ale nariadením vlády SR, ktoré je v procese prípravy. A to najlepšie nakoniec, z novely jasne vyplýva to, čo súdy konštatovali už dávnejšie, a teda, že právo požadovať úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve vzniká bez potreby osobitného upozornenia dlžníka zo strany veriteľa na jeho vznik. 

Domnievame sa, že uvedené zmeny nie sú šťastným riešením a prinesú zväčšenie byrokratickej a administratívnej záťaže pre podnikateľov, nerovnosť medzi domácimi a zahraničnými subjektmi, zmätok v účinnosti prevodov jednotlivých obchodných podielov a predĺženie procesu prevodu, resp. rozdelenia väčšinového obchodného podielu. Okrem toho môžu spôsobiť aj praktické problémy pri definovaní dňa splatnosti a predĺženia dlžníka.

Autor: Lucia Regecová, Danica Valentová (Glatzová & Co., s.r.o.)

Odporúčané ebooky

K téme