Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Za najväčšie výzvy slovenského hospodárstva Brusel označuje predovšetkým boj s nezamestnanosťou, podporu investícií, či zlepšovanie podnikateľského prostredia.
Slovensko plní odporúčania Bruselu iba čiastočne
Slovensko plní odporúčania, ktoré dostalo vlani od Európskej komisie iba čiastočne. Konštatuje sa to v národnej správe o Slovensku, ktorú zverejnili vo štvrtok. Podľa komisie napríklad stále zaostávame v zvyšovaní efektívnosti v zdravotníctve, čo bráni aj ďalšiemu vylepšovaniu udržateľnosti verejných financií ako celku. Komisia okrem toho konštatuje, že neboli prijaté žiadne ďalšie opatrenia na posilnenie fiškálneho rámca a vyššiu aktivitu by rada videla aj pri zvyšovaní efektívnosti správy daní.
Na jednej strane Brusel oceňuje, že opatrenia na zlepšenie výberu daní už prinášajú svoje ovocie, na druhej strane však viaceré nedostatky v oblasti správy a výberu daní pretrvávajú. Brusel poukazuje aj na stále chýbajúcu bázu pre zdaňovanie nehnuteľností podľa ich trhovej hodnoty, nedostatočné sú zatiaľ aj opatrenia na zlepšenie fungovania verejnej správy a súdnictva.
Podobne vidí komisia naďalej rezervy aj v ďalších oblastiach, ako je boj s dlhodobou nezamestnanosťou. V tomto smere by mohol pomôcť aj posun v oblasti duálneho vzdelávania, ktorý Brusel vidí v novom zákone o odbornom vzdelávaní.
Pozitívnejšie to komisia nevidí ani so slovenskou podporou vedy a výskumu, kde takisto konštatuje len obmedzený posun vpred. Určité pokroky je však badať v rozvoji energetických prepojení s okolitými krajinami, konkrétne v prípade spätného chodu na Ukrajinu, ktorý je spustený od septembra minulého roku. Pokrok, aj keď pomalý, komisia vníma aj v zlepšovaní fungovania energetického trhu ako celku.
Za najväčšie výzvy slovenského hospodárstva aktuálny dokument z Bruselu označuje predovšetkým boj s nezamestnanosťou, zlepšovanie situácie v školstve, podporu investícií, zlepšovanie podnikateľského prostredia a zvyšovanie efektívnosti vynakladania zdrojov na zdravotníctvo.
Sústrediť by sme sa však podľa komisie mali aj na daňovúoblasť, najmä na spomínané dane z nehnuteľností a environmentálne dane, ktoré sú menej škodlivé pre hospodársky rast a taktiež na posilňovanie kvality verejnej správy a procesov verejného obstarávania pre efektívnejšie využívanie verejných zdrojov.
Posledné odporúčania z Bruselu Slovensko dostalo v polovici minulého roka a týkali sa šiestich oblastí. Okrem posilnenia fiškálnych rámcov komisia navrhovala Slovensku zlepšenia v oblasti výberu daní, v boji s nezamestnanosťou, pri zlepšovaní vzdelávania, v oblasti energetiky a vo fungovaní verejného sektora. Odporúčania sú pritom súčasťou takzvaného európskeho semestra, v rámci ktorého Brusel hodnotí reformné programy jednotlivých krajín a nie sú záväzné.
