Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Ľudia začali rozprávať pred 50 000 až 100 000 rokmi a „ústna tradícia“ formovala spoločnosti po tisíce rokov. Mali sme teda ako živočíšny druh množstvo času dotiahnuť do dokonalosti schopnosť rečového prejavu, a teda aj schopnosť ovplyvňovať prostredníctvom neho iných. Napriek tomu to mnohým z nás nejde…
Samozrejme, existuje relatívne mnoho dôležitých príkladov výborných a presvedčivých rečníkov. Sokrates, Abraham Lincoln, Martin Luther King a Winston Churchill – to je zopár mien z pomyselného dlhého zoznamu. Títo ľudia boli schopní uchvátiť publikum každým svojím slovom. Prečo? Disponovali jednou z najnehmotnejších a najšpecifickejších osobnostných čŕt: charizmou.
Toto sú štyri aspekty, ktoré definujú charizmatického rečníka. Platí pritom, že vďaka poctivému tréningu a patričnej dávke sebadôvery sa práve takýmto charizmaticky pôsobiacim rétorom môže stať prakticky každý.
Treba vytvárať emocionálne väzby a spojenia.
To, ako rečníka vníma publikum, je všetko, na čom skutočne záleží. Nezáleží na tom, koľkokrát ste už skúšali rečniť pred zrkadlom alebo čo si vaši kolegovia myslia o posolstve toho, čo hovoríte. Pokiaľ si nevytvoríte emocionálnu väzbu so svojím publikom, posolstvo jednoducho neuspeje.
Publikum je prirodzene solidárne – ľudia sa napokon prišli niečo dozvedieť, inšpirovať sa alebo pripojiť sa k vám na vašej ceste. Sú preto otvorení myšlienke budovania nejakej väzby s rečníkom, preto je potrebné, aby ste sa s nimi spojili od momentu, keď vojdete do miestnosti. Priateľský úsmev je zvyčajne dobrým štartom. Najlepší rečníci používajú emocionálny rozsah svojho hlasu, aby publikum „pritiahli“ na svoju stranu. Keď vyjadrujú radosť, prekvapenie, pýchu, sústredenie, strach, nádej alebo nejakú inú emóciu, rovnakú emocionálnu odozvu chcú vyvolať vo svojich poslucháčoch.
Treba sa snažiť zdokonaľovať techniku rečového prejavu.
Hovoriť dobre znamená pracovať s tempom, so správnym načasovaním a voľbou slov a myšlienok, s moduláciou tónu hlasu v správnych okamihoch a takisto s dýchaním. Poskytnúť svojmu publiku prestávku v správny moment je kľúčové. Najlepší rečníci menia tempo svojej reči a dávajú tak obecenstvu čas na spracovanie formulovaných myšlienok, pričom mestami aj anticipujú, čo bude nasledovať. A akokoľvek paradoxne to znie, dobrý rečník vie narábať aj s tichom.
ilustračné: pixabay.com
Treba dbať na to, aby reč tela korešpondovala so slovami.
Keď neexistuje evidentné spojenie medzi tým, čo niekto hovorí a tým, ako to hovorí, publikum sa automaticky začne cítiť nepríjemne či znepokojene. Keď sa pozitívne slová stretnú s defenzívnou rečou tela, začne v radoch poslucháčov zvoniť výstražný zvonček – je k nám rečník úprimný? Keď je zanietená reč sprevádzaná statickým postojom tela, poslucháči začnú pochybovať o tom, či je rečník naozaj taký vzrušený. Keď človek prehovára k publiku, mal by sa hýbať vtedy, keď ho jeho slová nútia sa pohnúť. Používajte gestá na zdôraznenie svojich slov, nie na odpútavanie pozornosti od nich.
Treba dbať na to, aby bol obsah hovoreného presvedčivý.
Rozprávania osobných a autentických príbehov umožňuje publiku nadviazať s rečníkom spojenie. Rečník v tej chvíli už nie je len vzdialeným hlasom na ďalekom pódiu, sedí priamo vedľa vás, delí sa o svoje osobné a jedinečné príbehy. Je v tom celom niečo veľmi špeciálne, keď cítite, že vám niekto dôveruje – keď je publikum očarené vaším príbehom. Najlepší rečníci dávajú svojmu posolstvu logickú štruktúru a stavajú ho okolo centrálnej témy. Potom „utkávajú“ svoje rozprávanie okolo tohto základu. Hovoria z pozície dôveryhodného človeka a publikum akceptuje ich slová, pretože im prosto verí.
