Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Glossofóbia – strach z rečnenia na verejnosti – je dnes jednou z najrozšírenejších fóbií medzi Američanmi. Podľa Národného inštitútu duševného zdravie trpí až 74 % ľudí úzkosťou viazanou na rozprávanie.
A, ako je známe, keď je človek nervózny alebo znepokojený, jeho myseľ i telo zvyknú robiť zvláštne veci, ktoré sám nemá vždy pod kontrolou. Ak máte podobný problém alebo ak sa jednoducho chcete zdokonaliť v oblasti verejného prehovoru, teda máte snahu čo-to zmeniť, pokúste sa vyhnúť bežným chybám, ktoré ľudia pri rečnení robia.
Príhovor nie je publiku „ušitý“ na mieru.
Ako raz povedal Benjami Disraeli, „hovor človeku o ňom samom a bude ťa počúvať hodiny“. Obdobný názor zastáva aj Darlene Price, prezidentka spoločnosti Well Said, Inc. Opýtajte sa, ak chcete so svojím prehovorom uspieť, samých seba: „Kto je moje publikum? Ako im môj prejav/moje posolstvo pomôže?“ Najlepšia rada? Poznajte svoje publikum.
Očný kontakt musí byť.
Väčšina rečníkov – od začiatočníkov po veteránov – zlyháva pri udržiavaní trvalého očného kontaktu so svojimi poslucháčmi. Pritom je to jedna z najdôležitejších neverbálnych zručnosti, ktorými by sa rečník mal prezentovať.
Rozptyľujúce zvyky/maniere nechajte doma.
Reč je o zvieraní alebo vykrúcaní dlaní, chodení tam a späť, schovávaní rúk vo vreckách, cenganí kľúčmi, otáčaní prsteňa na ruke, hryzení si pier atď. Toto všetko vašich poslucháčov rozptyľuje a tým pádom sa nemôžu sústrediť na to, čo hovoríte. Tip? Nechajte sa pri prihováraní sa ľuďom nahrať a potom si pozrite záznam.
Málo energie, málo entuziazmu, málo „šťavy“.
Entuziazmus, definovaný ako horlivá radosť a aktívny záujem, je v očiach publika pravdepodobne naj črtou rečníka. Pokiaľ budete rozprávať nudne a len s veľmi malým záujmom a nasadením, nebudete sa môcť diviť, že ľudí nebude zaujímať, čo im chcete povedať.
pixabay.com
Len cvičenie robí majstra.
Svoj prejav si vždy musíte pripraviť. A najlepšie si ho povedať nahlas, aby ste prišli na to, kde nefunguje, čo treba zmeniť a trebárs aj to, ako viac zaujať.
Zahlcovanie publika údajmi sa nevypláca.
Načo niekoho napríklad zaťažovať podrobnými štatistikami či príliš detailnými informáciami. Aj prehovor treba koncipovať zaujímavo, ale predovšetkým tak, aby ste o pozornosť poslucháčov neprišli po niekoľkých až príliš dlhých a obsahovo zbytočne presýtených vetách.
Vydarený prehovor = informovať + inšpirovať.
Ak niekto označí váš prejav ako neinšpiratívny, znamená to v podstate, že ste sa poslucháčov nijakým spôsobom „nedotkli“. Pamätihodný a presvedčivý prejav je vyváženým spojením informácií a inšpirácie, teda faktického a emocionálneho.
Aj ticho môže byť veľavravné.
Veľa rečníkov má zlý zvyk ponáhľať sa. Sú ako rútiaci sa vlak, ktorý zabudol spomaliť a napokon aj tak nedošiel do správneho cieľa. Pauzy sú v prehovore kľúčové – oddeľujú jednotlivé časti, zdôrazňujú dôležité a predovšetkým umožňujú publiku si vydýchnuť.
Príliš veľa/málo humoru škodí.
Zlatá stredná cesta je to pravé, zväčša je ju však ťažké nájsť. Samozrejme, že nechcete, aby bola vaša prezentácia nudná a suchá, ale zase sa nemôžete prezentovať ako stand-up komik. Buďte jednoducho sami sebou a pôjde to, pretože ak nič iné, bude používanie humoru pôsobiť prirodzene.
ilustračné: pixabay.com
Kto číta zo slajdov, nech radšej mlčí…
Powerpointová prezentácia je dobrá pomôcka pre vás i pre vaše publikum, avšak nemá slúžiť ako čítačka. Mala by poskytovať len základné informácie a základné body prehovoru, zvyšok musí ísť od/z vás.
Dobrý rečník sa nevyhovára, dobrý rečník sa neospravedlňuje.
Možno prídete neskôr a chcete svojmu publiku vysvetliť, prečo sa tak stalo. Alebo ste sa v noci možno dobre nevyspali a potrebujete to použiť ako argument v súvislosti s tým, prečo vaše vystúpenie pravdepodobne nebude najlepšie. Nerobte to! Na začiatku na to niet priestoru (musíte zapôsobiť od prvých okamihov), uprostred sa to nehodí a na konci predsa chcete, aby vyznelo čosi iné – pointa, resp. to, o čom ste prišli rozprávať.
