- Podnikam.sk
- Články
- Odvody
- Odvody do sociálnej poisťovne
- Živnosť popri zamestnaní. Kedy sa oplatí a aké sú pravidlá?
Živnosť popri zamestnaní. Kedy sa oplatí a aké sú pravidlá?
Založenie živnosti môže byť výhodnou alternatívou k pracovnému pomeru so stabilným príjmom. Často začínajúci podnikatelia riešia súbeh zamestnania a živnosti ako vhodný model na zabezpečenie života, kým sa im biznis nechytí na plné obrátky. Pre niekoho je to celoživotný spôsob prilepšenia. Má však svoje pravidlá a ani v kapitalistickej spoločnosti nemusí byť dovolené všetko.
-
Ako založiť živnosť
19,90€ Pridať do košíkaAk si kúpite ročné predplatné v klube Podnikam.sk, tak VŠETKY E-BOOKY vrátane tohto môžete mať zdarma! Pre viac infomácií kliknite sem
Zákonná stopka
Podnikanie a živnosť možno prakticky chápať ako dve zamestnania a to je pri niektorých funkciách nezlučiteľná kombinácia. Pozor si musíte dať v štátnej správe. Podľa zákona o štátnej službe (§ 61 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z. z.) si štátny zamestnanec nemôže zlepšiť svoje finančné zázemie podnikateľskou činnosťou.
Nesmie vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť okrem pracovného pomeru, ktorá by bola zhodná, alebo podobná jeho pracovnej náplni. Taktiež sa musí vzdať miesta v riadiacich, kontrolných, alebo dozorných radách právnických osôb. V praxi to znamená, že ak snívate o teplom mieste v štátnej správe, na dobrodružný život podnikateľa môžete okamžite zabudnúť.
Vykorčuľovať z tejto patovej situácie je možné iba príjmom, ktorý by nebol živnosťou ani podnikaním. Zárobok aj v štátnej správe môžete poberať za pedagogickú činnosť, prednášanie, umeleckú tvorbu, alebo publikačnú činnosť a podobné činnosti, ktoré zväčša spadajú do kategórie slobodného povolania.
Pozor na prácu pre konkurenciu
Ak nemáte pracovnú zmluvu so štátom, môžete si založiť živnosť v princípe bez obmedzení. Pozor si však treba dávať, aby ste svojim podnikaním nevytvárali konkurenciu pre vlastného zamestnávateľa. V princípe sa žiadnemu zamestnávateľovi nebude páčiť, ak bude jeho zamestnanec viac podnikať ako pracovať pre jeho firmu, no ak by vytváral priamu konkurenciu, je to zakázané priamo zo Zákonníka práce.
Podnikanie, ktoré by bolo konkurenčné môže prevádzkovať zamestnanec len s písomným súhlasom zamestnávateľa. Získať ho v tomto prípade je takmer nemožné a preto sa takáto činnosť môže skončiť aj rozviazaním pracovného pomeru. Zákon platí aj bez toho, aby takáto klauzula bola zakotvená v pracovnej zmluve, no zároveň sa vzťahuje len na zamestnancov pracujúcich na riadnu pracovnú zmluvu.
Dohodári ani brigádnici sa do tejto kategórie nevzťahujú. Ak by ste teda pracovali ako grafik v reklamnej agentúre a pracujete ako grafik aj na živnosť, je to rozpor. Prirodzene firma by sa mohla obávať nielen konkurencie, ale aj kradnutia kontaktov, čo naozaj nemusí skončiť šťastne.
Dane vo vašej réžii
V princípe sa v zamestnaní na vašom plate nič nezmení ani po založení živnosti. Jedinou zmenou bude, že zamestnávateľ vám vždy do 10. marca vystaví potvrdenie o zrážke preddavkov na daň z príjmov, no už to nebude tak jednoduché, že za vás všetky povinnosti voči daniarom vybaví.
Ako živnostník si potvrdenie priložíte k vlastnému daňovému priznaniu ako príjem zo závislej činnosti a následne si na príjmy zo živnosti uplatníte skutočné, alebo paušálne výdavky a zaplatíte zvyšnú daň. Rozdielom je, že ak ste si u zamestnávateľa uplatnili nezdaniteľný základ dane, ten si už samozrejme v príjmoch z podnikania neuplatníte. Daňové priznanie nie je žiadny problém, v práci za vás daň zaplatí zamestnávateľ a vy zaplatíte len daň z podnikateľského zisku.
Dvojité zdravotné odvody
Nepríjemným zistením je vznik povinnosti platiť odvody aj z podnikania a prirodzene automaticky vám ostávajú strhávané aj odvody z platu. Povinnosť platiť odvody do zdravotnej poisťovne vnikne každému SZČO okamžite po začiatku podnikania. Keďže však za vás odvody platí aj zamestnávateľ, môžu byť preddavky nulové.
Počas prvého roka tak prakticky odvody v zdravotnej poisťovni neplatíte, ak príjmy zo živnosti dosiahnu vyšší základ dane, rozdiel doplatíte v ročnom zúčtovaní, no na ďalší rok vám môže vzniknúť povinnosť platenia preddavkov aj zo živnosti. Preddavky sa vždy počítajú z predchádzajúceho roka. Výhodou však je, že za vás odvody stále niekto platí a preto sa na vás nevzťahuje minimálny vymeriavací základ, čiže nebude potrebné platiť preddavky na zdravotné poistenie v ich minimálnej výške, ak vám budú vypočítané nižšie.
V sociálnej s úľavami nepochodíte
V prvom roku sa vás odvody do sociálnej poisťovne netýkajú. V tom druhom prichádza horšie obdobie. Sociálna poisťovňa si sama vypočíta, či ste presiahli hranicu pre vznik alebo zánik povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie (pre SZČO v tomto roku hrubý príjem predstavoval 5 148 eur, od 1. júla 2017 to bude 5 298 eur).
Ak ste sumu presiahli, bude potrebné platiť minimálne odvody. Aj do sociálnej platíte však odvody v zamestnaní a tu žiadna úľava zatiaľ neexistuje a pre rok 2016 boli odvody na minimálne úrovni 142,20 eur, čo naozaj nie je malý peniaz. Najmä pre niekoho, kto zarobil naozaj tesne nad hranicou pre platenie odvodov, no mal zároveň aj značné výdavky. V tomto prípade je možné, že v niektorých mesiacoch bude potrebné odvody dotovať aj príjmom zo zamestnania, čo už pre živnostníka určite nie je výhodná alternatíva.