Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Mnoho ľudí sa mylne domnieva, že ak sú občanmi Slovenskej republiky, automaticky riešia daňové povinnosti len na Slovensku a len tu platia dane.
V prípade, že má občan Slovenska príjem zo zahraničia, mal by si preštudovať úpravu zdanenia príjmu v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorú má Slovenská republika s daným štátom uzavretú.
V článku vám priblížime okrem iného metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia. Taktiež, čo robiť v situácii, že ide o krajinu, s ktorou Slovensko nemá uzavretú zmluvu.
Určenie rezidentstva
Kľúčom k správnemu pochopeniu zdanenia medzinárodných príjmov je určenie rezidentstva. Platí, že kde je občan z hľadiska zdanenia rezidentom, tam zdaňuje svoje celosvetové príjmy. Kritéria na určenie rezidentstva sú zakotvené v národnej legislatíve.
Na Slovensku sa pod rezidentom rozumie fyzická osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku a tiež právnická osoba, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia. Nerezidentmi sú potom všetky osoby, ktoré tieto podmienky nespĺňajú.
Problém nastáva, keď dve krajiny majú kritéria rezidentstva určené rozdielne. V takom prípade môže nastať situácia, že človek sa ocitne naraz rezidentom v dvoch krajinách, a teda v oboch by mal zdaňovať celosvetové príjmy. Vtedy je potrebné využiť príslušnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a určiť jeden štát, v ktorom bude občan rezidentom. Na to slúžia tzv. rozhraničovacie kritéria, ktoré sú upravené na začiatku každej zmluvy.
Rozhraničovacie kritériá sú v zmluve uvedené obvykle v nasledovnom poradí:
stály byt,
stredisko životných záujmov,
miesto, kde sa obvykle osoba zdržiava (uprednostňuje sa ten štát, v ktorom sa daňovník zdržiava častejšie),
štátne občianstvo,
vzájomná dohoda príslušných úradov zmluvných štátov.
Po aplikovaní postupne všetkých rozhraničovacích kritérií je možné jednoznačne určiť rezidentstvo osoby, ktorá bude v tomto štáte zdaňovať všetky svoje príjmy. To však neznamená, že v druhom štáte nemusí v otázke zdanenia riešiť nič.
Všeobecne sa dá povedať, že ak je osoba rezidentom Slovenskej republiky a má príjmy aj zo zahraničného štátu, budú podliehať zdaneniu v zahraničnom štáte, ak je tam ich zdroj. Môže sa jednať o rôzne druhy príjmov – zo zamestnania, príjmy z podnikania, kapitálové príjmy a mnoho ďalších.
Ak je zdroj takýchto príjmov v zahraničnom štáte, môžu tam byť aj zdanené. Konkrétne zdanenie upravuje národný predpis daného štátu a samozrejme zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia.
V našej daňovej legislatíve sú príjmy, ktoré majú zdroj na Slovensku presne vymedzené a vymenované v § 16 zákona o dani z príjmov. Tieto príjmy sú teda zdaniteľné v SR, ak ich príjemcom je nerezident Slovenskej republiky. Naša legislatíva teda dáva právo zdaniť takéto príjmy aj cudzincom. Avšak v takýchto prípadoch je absolútne nevyhnutné pozrieť sa na príslušný článok zmluvy. Ak zmluva upravuje zdanenie príjmu a určí, že zdanenie môže byť iba v štáte rezidentstva, v takom prípade bude príjem zdanený len tam, kde je osoba rezidentom a nie na Slovensku.
Každá zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia vychádza z modelovej zmluvy OECD. Do konkrétnej zmluvy sa potom preberajú druhy príjmov, ktoré majú byť bilaterálne upravené, spolu s podmienkami, ktoré upravujú samotné zdanenie. Medzi najdôležitejšie príjmy, ktoré upravujú jednotlivé zmluvy patria:
Okrem vyššie uvedených príjmov upravuje zmluva aj ďalšie, menej časté druhy. Z hľadiska fyzických osôb sú najviac uplatňované články týkajúce sa závislej činnosti, pri právnických osobách ide najčastejšie o dividendy, prípade licenčné poplatky.
Čo v prípade, že zmluva neexistuje
Slovenská republika má v súčasnosti uzavretých viac ako 60 bilaterálnych zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Zďaleka toto číslo však nezahŕňa všetky krajiny sveta. Štáty, s ktorými SR nemá uzatvorenú zmluvu sú vo väčšine prípadov tie, s ktorými sa vykonáva veľmi málo obchodných transakcií, prípadne tie, ktoré sú vo svete známe ako tzv. daňové raje.
V prípade, že ide o výplatu príjmu, kde jednou stranou je daňovník nezmluvného štátu, uplatní sa vždy príslušné ustanovenie v národnej legislatíve – zákone o dani z príjmov. Ak zmluva neexistuje, vždy sa postupuje podľa zákona. Podobne, ako bolo uvedené vyššie, príjmy zo zdroja na území SR (§ 16 zákona o dani z príjmov) budú zdanené na Slovensku.
Okrem toho, na príjmy plynúce z alebo do nezmluvného štátu sa vzťahujú niektoré prísnejšie ustanovenia v zákone o dani z príjmov. Týkajú sa napríklad vyššej sadzby dane, či povinnosti vykonať zdanenie zrážkovou daňou. Dôvodom je časté využívanie daňových rajov, v ktorých je minimálne alebo žiadne zdanenie, obchádzanie daňových povinností v štáte rezidencie.
Metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia
Z pravidiel medzinárodného zdaňovania a zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia vyplýva, že osoba zdaňuje celosvetové príjmy v štáte rezidentstva, avšak niektoré druhy príjmov môžu byť zdanené aj v štáte zdroja.
To znamená, že niektoré príjmy budú zdaniteľné v dvoch štátoch. Vtedy vzniká riziko dvojitého zdanenia. Na elimináciu problémov s dvojitým zdanením sú ukotvené postupy v zákone o dani z príjmov, ako aj v príslušnej zmluve.
Medzi metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia patria:
metóda vyňatia,
metóda zápočtu.
Obe majú spoločné to, že v podstate zamedzujú už zdanenému príjmu v zahraničí, aby bol zdanený opäť na Slovensku.
Metóda vyňatia znamená vyňatie už zdanených príjmov zo základu dane v štáte rezidentstva, čiže výsledný základ dane je už znížený o časť príjmov, ktoré boli zdanené v zahraničí.
Metóda zápočtu umožňuje započítať daňovníkovi už zaplatenú daň v inom štáte na úhradu dane v štáte rezidentstva. V praxi je oveľa viac využívaná metóda vyňatia príjmov, ktorá je vo väčšine prípadov pre daňovníka výhodnejšia.
