14 psychologických dôvodov, prečo aj dobrí ľudia robia zlé veci
A chytrí a úspešní ľudia, ktorých považujeme za dobrých, často robia nelegálne či neetické veci. Doktor Muel Kapteinu z Roterdamskej školy manažmentu sa pozrel na to, prečo aj dobrí ľudia robia zlé veci.
Veľké zločiny zvyčajne vyrastajú z menších trestných činov a z chýb v úsudku. Týchto 14 poznatkov vysvetľuje dôvody, prečo aj dobrí ľudia klamú, podvádzajú a kradnú.
Galatea efekt
U ľudí, ktorí majú silný zmysel vnímať samých seba ako jednotlivcov, je menej pravdepodobné, že urobia niečo neetické. Pokiaľ niekto necíti individuálnu zodpovednosť, je náchylnejší k porušovaniu pravidiel.
Teória sociálnej väzby
Pokiaľ sa niekto necíti ako súčasť „stroja“, má pocit, že je oddelený od cieľa svojho pracoviska, je pravdepodobné, že spácha podvod, bude kradnúť alebo iným spôsobom poškodí spoločnosť.
Sila mien
Keď niekto oslovuje ostatných prezývkami a eufemizmami, neštíti sa potom popustiť morálku v súvislosti s týmito osobami.
Vplyv na životné prostredie
Podľa jednej štúdie tí, ktorí sa nezaujímajú o životné prostredie a svoje okolie, sú ochotnejší dávať úplatky.
Kompenzačný efekt
Niekedy majú ľudia, ktorí boli dlhodobo čestní a morálne bezúhonní, pocit, že jedna zlá vec im kredit nepoškodí.
Malá krádež
Na každom pracovisku existujú desiatky malých pokušení – spinky, písacie potreby, balený cukor a dokonca aj toaletný papier ide často so zamestnancami domov. Drobné krádeže sú často ignorované.
Teória reactance
Pravidlá sú vytvorené preto, aby sa zabránilo neetickému konaniu. Pokiaľ ich bude niekto vnímať ako nespravodlivé, môžu vyvolať opačnú reakciu. Keď ľudia vnímajú pravidlá ako ohrozenie svojej slobody, dávajú často najavo, ako nimi opovrhujú.
Tunelové videnie
Stanovovanie a plnenie cieľov je dôležité, ale jednostranný pohľad na ne môže „oslepiť“ ich etické vnímanie.
Oslepujúci účinok sily
Sila môže človeka pekne zaslepiť. Tí, ktorí stanovujú pravidlá pre ostatných, seba často vidia ako morálne silnejších a nepodliehajúcich rovnakým pravidlám ako zamestnanci.
Teória rozbitého okna
Keď ľudia vidia neporiadok alebo dezorganizáciu, predpokladajú, že neexistuje autorita na ich kontrolu. Ľudia žijúci v takomto prostredí majú nižší prah pre prekročenie právnych a morálnych hraníc.
Časová tieseň
Jedna štúdia zistila, že keď má človek dostatok času, je ochotnejší pomáhať ako keď je v časovej tiesni.
Problém parazitovania
„Ak niekto iný kradne kancelárske potreby, spoločnosť si nevšimne, keď to urobím aj ja. Pokiaľ niekto iný v tejto oblasti znečisťuje životné prostredie, nevadí, ak uvoľním trochu odpadu aj ja.“ Pripomína vám to niečo?
Kognitívna disonancia a racionalizácia
Čím väčší je nesúlad medzi akciou a morálkou, čím väčšia je racionalizácia a čím dlhšie trvá, tým menej nemorálne sa nám takéto konanie zdá.
Pygmalion efekt
Spôsob, akým sa na ľudí pozeráte, ovplyvní ich konanie. Ak sú niektorí zamestnanci neustále podozrievaní a zaobchádza sa s nimi ako s potenciálnymi zlodejmi, je pravdepodobne, že sa tak aj začnú správať. Tento jav sa vyskytuje aj u zamestnancov, ktorí spočiatku nie sú naklonení neetickému správaniu.